S koncepciou Inteligentného priemyslu môže Slovensko doviesť svoj priemysel do doby inteligentných technológií a  premiestniť sa do skupiny krajín, ktoré charakterizujú moderné technológie a inovatívne prostredie. Viac prezrádza v rozhovore pre Zisk manažment generálna riaditeľka sekcie podnikateľského prostredia a inovácií Ministerstva hospodárstva SR Miriam Letašiová.

Slovensko má od októbra 2016 Koncepciu inteligentného priemyslu a po dvoch rokoch od jej schválenia aj jej akčný plán. Čo je podstatou týchto strategických dokumentov?

Podstatou je vytvoriť podmienky na implementáciu digitalizácie, inovatívnych riešení a zvýšenie konkurencieschopnosti. Akčný plán inteligentného priemyslu vznikol ako jednoznačná odpoveď na praktické požiadavky priemyslu. Výsledkom je teda plnenie úlohy štátu v tvorbe infraštruktúry a konkrétnych nástrojov. Nástroje sú nastavené tak univerzálne, aby ich mohla prevziať firma či lokálna platforma v jednotlivých regiónoch Slovenska. Cieľom je, aby firmy začali intenzívne spolupracovať s akademickou obcou a vedecko-výskumnými inštitúciami. Predovšetkým aby malé a stredné podniky boli schopné tieto postupy aplikovať do svojich výrobných a technologických procesov. To sa v konečnom dôsledku prejaví v konkurencieschopnosti firiem, ako aj Slovenska.

Pre úspech Industry 4.0 je dôležitá aj súčinnosť s podnikateľskou sférou. Ako hodnotíte prínos zástupcov priemyslu, ale aj ostatných členov Platformy inteligentného priemyslu, pri tvorbe strategických dokumentov?

Oba dokumenty vznikli ako výsledok práce ministerstva hospodárstva (MH) a ostatných rezortov v úzkej spolupráci so zástupcami priemyslu, technologických firiem a akademickej obce. Pri tvorbe akčného plánu inteligentného priemyslu sme si od začiatku uvedomovali, že bez intenzívneho zapojenia odborníkov z priemyslu nebude obsahovať zmysluplné opatrenia, ktoré reálne pomôžu zavádzaniu inteligentného priemyslu do každodennej praxe. Najväčšou pridanou hodnotou bol expertný tím odborníkov, ktorý prinášal vstupy priamo z praxe.  

Nemešká Slovensko s prijímaním takýchto strategických materiálov? Podľa niektorých hlasov prišiel akčný plán neskoro...

Čas potrebný na vypracovanie akčného plánu sa predĺžil o pol roka, čo spôsobilo niekoľko faktorov. Ide o prierezový materiál, ku ktorému majú čo povedať všetky zainteresované strany. Treba otvorene povedať, že v platforme sa zišlo viac ako 30 zástupcov, od ktorých sme dostali veľké množstvo rôznorodých návrhov opatrení. Spoločne s expertmi sme museli následne vyselektovať opatrenia, ktoré boli realizovateľné, financovateľné a prinášali celospoločenský charakter. Následne sme absolvovali viacero pracovných stretnutí s rezortmi. Museli sme dokázať posadiť za jeden stôl zástupcov rezortov, priemyslu a expertov a vyjasniť si nezrovnalosti v návrhoch. Naším cieľom bolo jednoznačne pripraviť kvalitný materiál, ktorý bude prínosom pre celú krajinu.

Akčný plán predstavil opatrenia do roku 2020. Slovensko potrebuje kontinuálnu stratégiu podpory transformujúceho sa priemyslu, čo pripravuje rezort hospodárstva ako ďalší strategický krok?

Akčný plán je postavený do roku 2020 tak, aby v krátkom časovom úseku vytvoril základné a pevné prostredie pre dynamický rozvoj inteligentného priemyslu do budúcnosti. V prvej fáze musíme zabezpečiť realizáciu vládou schválených opatrení. Aby bola zabezpečená kontinuita, plánujeme pripraviť akčný plán na nasledujúce obdobie po roku 2020. Ak má byť však táto úloha riešená strategicky a systémovo, treba nadviazať na stratégiu inteligentnej špecializácie a vytvoriť novú, ktorá bude reflektovať aktuálne trendy a potreby. Ak by sa naša krajina vybrala týmto smerom, vyžaduje si to diskusie v rámci viacerých rezortov, keďže ide o prierezovú tému.

Ako hodnotíte úroveň transformácie slovenského priemyslu v porovnaní s inými európskymi krajinami?  

Na základe analýz priemyselného odvetvia, vypracovaných spoločnosťou Slovak Credit Bureau, môžeme konštatovať, že priemyselné podniky významnú časť svojich dlhodobých zdrojov viažu v zásobách a v ďalších položkách krátkodobého majetku. Naopak, zastúpenie strojov, prístrojov, zariadení a podobne, v štruktúre majetku priemyselných podnikov je veľmi poddimenzované, čo je dôsledkom aj zastarania výrobných kapacít. Priemyselné podniky by mali riešiť aj investície do nových technológií a výrobných kapacít. Ich budúca ekonomická úspešnosť bude závisieť aj od toho, či na investície a realizáciu inovácií použijú svoje existujúce dlhodobé zdroje, ktoré však v súčasnosti viažu v krátkodobom majetku, alebo využijú bankové úvery, prípadne iné externé zdroje.

Sú podľa vás zachytené trendy dostatočné pre udržanie jeho konkurencieschopnosti a ďalší rast?

Počet firiem, ktoré začínajú s aplikáciou Industry 4.0, rastie, otázne je, či je to dostatočné – obávam sa, že zatiaľ nie. Na Slovensku máme veľa firiem so zahraničným kapitálom, ktoré sú viac exportne orientované. Viacero z nich pracuje v subdodávateľských reťazcoch nadnárodných koncernov. Tieto firmy už na agendu inteligentného priemyslu nabehli. Do tohto procesu by sa však mali zapojiť aj ostatné priemyselné podniky, predovšetkým malé a stredné. Najväčšou bariérou dostatočného rozvoja je však podľa môjho názoru akútna potreba reformy vzdelávacieho systému. Aj keď si pod inteligentným priemyslom každý predstaví stroj alebo robota, tak základ bude tvoriť vždy kvalifikovaná pracovná sila. A to je Achillova päta slovenského priemyslu.

Prieskumy ukazujú, že malé a stredné podniky na Slovensku v implementácii Industry 4.0 zaostávajú. Prečo je to tak? Ako ich povzbudiť?

Potvrdilo sa nám, že predovšetkým malé a stredné podniky majú menej skúseností a informácií v tomto smere, respektíve zatiaľ ešte nezačali aplikovať prvky inteligentného priemyslu. Stratégiu priemyslu 4.0 majú vypracovanú prevažne firmy so zahraničným kapitálom a aj viac realizujú projekty v tejto oblasti. Na viaceré aspekty už reagujeme v konkrétnych opatreniach v akčnom pláne. Či už je to zabezpečenie možnosti financovania, sieťovania firiem s akademickou obcou a vedecko-výskumnými inštitúciami, väčšia osveta, ako aj potreba kvalifikovanej pracovnej sily pripravenej na výrobu v inteligentnom priemysle a podobne.

Nedostatok kvalifikovaných ľudí, nezáujem o štúdium technických predmetov, chýbajúce systémové opatrenia vzdelávacieho systému pre potreby praxe... To sú najbolestivejšie problémy zamestnávateľov. Ako konkrétne s nimi pracuje akčný plán?

Tieto aspekty boli v akčnom pláne, samozrejme, zohľadnené a podrobne sa im venuje kapitola „Trh práce a vzdelávanie“. Až sedem z opatrení s predpokladanou realizáciou do roku 2020 je priamo orientovaných na podporu zvýšenia kvalifikácie pracovníkov na trhu práce tak, aby zodpovedali aktuálnym potrebám praxe, ako aj na zvýšenie zručností vyššieho stupňa a digitálnej „gramotnosti“ absolventov stredných a vysokých škôl, ktoré sú základným predpokladom ich budúceho uplatnenia sa na trhu práce. Medzi opatreniami je aj systémová zmena vzdelávacieho systému pripravujúceho pracovníkov pre potreby praxe a konkrétne inteligentného priemyslu vrátane sfunkčnenia systému celoživotného vzdelávania.

Tip redakcie:

Kde badať potenciál rozvoja výskumu a vývoja na Slovenska:   

  • Opatrenia v akčnom pláne v časti Výskum a inovácie sú pre oblasť inteligentného priemyslu dostatočné pre toto obdobie za podmienky ich realizácie. 
  • Výdavky súkromného sektora na výskum na vývoj sú však nízke. Zahraniční investori na Slovensku umiestňujú najmä výrobné aktivity. Chýba výskum a vývoj, ktorý by generoval v podnikoch tzv. intelektuálne aktíva, ako sú výsledky výskumno-vývojových aktivít. Toto sa postupne snažíme zmeniť.
  • Je nevyhnutné uskutočniť také zmeny a reformy, ktoré posunú Slovensko k sofistikovanejším, vyšším formám výroby a služieb. Tie budú prinášať vyššiu pridanú hodnotu, lepšie platové podmienky a všeobecne rozvoj spoločnosti.
  • S tým napríklad súvisí aj zákon o regionálnej investičnej pomoci a celková zmena prístupu MH SR v tejto oblasti. Následne môžu malé a stredné firmy nadviazať na tieto výskumno-vývojové aktivity a prispieť k spolupráci svojimi schopnosťami, ako je to bežné aj v zahraničí.
  • Ľahko sa môže stať, že zahraničné firmy postupne presunú výrobu do lacnejších krajín a keď tu nebudeme mať výskum a vývoj, bude mať naša ekonomika problém.

Článok je krátený pre účely webu. Celý ho nájdete v časopise Zisk manažment.