Príchodom automobiliek na Slovensko sa otvorili nové príležitosti mnohým firmám takmer vo všetkých odvetviach. Hoci nepriniesli výskum a vývoj, ktorým sa venuje len malá časť ich subdodávateľov, inovácie sa v tomto segmente najviac sústreďujú na technológie a procesy.

Podľa aktuálnych štatistík totiž v automobilovom priemysle pracuje zhruba 154-tisíc ľudí, z nich vo výskume funguje 1,5 percenta, teda 2 500 pracovníkov. Tí vyvíjajú niektoré časti automobilov, ako sú napríklad sedačky, brzdy, svetlá, pneumatiky či plastové komponenty. 

Budúcnosť firiem závisí od inovácií

Výsledkom podľa slov Martina Morháča, viceprezidenta Zväzu automobilového priemyslu SR (ZAP SR) s gesciou nad oblasťou výskum, vývoj a inovácie, je, že v našej krajine máme množstvo pomerne nových fabrík. Tie fungujú technologicky na veľmi vysokej úrovni, často lepšej než množstvo závodov v západných krajinách. „Inovácie sú nesmierne dôležité pre budúcnosť firiem. Sú základom ich budúcej konkurencieschopnosti. Firmy dnes riešia každý drobný detail ich produkcie, ale len málo z nich má dobre riadený inovačný manažment.“

Podpora cez superodpočet je podľa viceprezidenta ZAP skvelým nástrojom. „Odbúrava obrovskú byrokraciu a administratívu spojenú napríklad s eurofondmi alebo inými podpornými nástrojmi. Nikoho neuprednostňuje, nie je spojená s korupciou. Podporuje všetkých tých, ktorí robia výskum a vývoj. Robí to na základe skutočne zrealizovaných výstupov z konkrétnych projektov.“ Ako však podotýka, aj v prípade, ak bude superodpočet schválený zo súčasných 100 % na avizovaných 200 %, Slovensko bude zaostávať v podpore výskumu a vývoja voči okolitým štátom.

Všade chýbajú kvalitní ľudia

Martin Morháč objasňuje, že rozhodujúcim faktorom úspešných výsledkov je kvalita ľudí vo výskume, vývoji a inováciách. „Nám však chýbajú takíto kvalitní ľudia, málo sa s nimi stretávame pri riadení a realizácii inovácií. Vychovať z absolventa kvalitného vývojového pracovníka je otázka niekoľkých rokov a nedá sa predpokladať, že sa ním stane každý mladý človek.“ Pre podniky to navyše predstavuje veľkú finančnú záťaž, preto by veľmi pomohla podpora štátu, napríklad superodpočtom na mladých výskumných pracovníkov.

Už dlhší čas sa hovorí o ochladení ekonomiky a o prvých náznakoch recesie – do akej miery to môže ovplyvniť ochotu firiem pustiť sa do inovácií? Martin Morháč má na to jasnú odpoveď. „Keď sa topíte, tak neriešite svoj štýl plávania ani akú vilu si postavíte, podstatné je, aby ste prežili. Skúsenosť z predchádzajúcej krízy hovorí, že ak je firma v recesii, primárne hľadá spôsob, ako ušetriť náklady a čo najrýchlejšie zvýšiť svoje výkony alebo tržby.“ Potom firmy, často nezávisle od ich veľkosti, v tejto situácii nemyslia na vzdialenejšiu budúcnosť a väčšinu inovačných aktivít zásadne utlmia.

V plastikárskom odvetví inovácie, či už materiálové, alebo technologické, vždy svoje miesto. Rozdiel vo vyhodnocovaní inovatívnosti tohto sektora je len v tom, že v danom odvetví pracuje podľa Kataríny Ikrényiovej, výkonnej riaditeľky Slovenského plastikárskeho klastra, veľký počet malých a stredných firiem, ktoré tvoria spolu viac ako 84 %. Podľa ich databázy evidujú viac ako 400 firiem s viac ako 20 zamestnancami.

Superodpočet priťahuje najmä väčších hráčov

„Ak sa v tomto sektore zapojí do inovácií rovnaký počet firiem ako v automobilovom sektore, v ktorom je menší objem firiem, ale jeho základ tvoria veľké nadnárodné spoločnosti, štatisticky bude plastikársky sektor stále zaostávať. Nie vždy je to však iba o kvantite štatistických ukazovateľov.“ Vedci z Ústavu polymérov SAV alebo FCHPT STU v Bratislave sa môžu pochváliť významnými materiálovými inováciami, ktoré sa pomaly uvádzajú do praxe. Napríklad aj zamestnanci stredných podnikov prevažne so slovenským kapitálom pracujú na produktových inováciách, ktoré sú rovnako ako materiálové inovácie veľmi „hmatateľné“.

Superodpočet je podľa riaditeľky nástrojom zaujímavým najmä pre veľké a nadnárodné firmy. Tie zakladajú celé oddelenia výskumu a vývoja, ktoré fungujú pre celý koncern. Dôvod je jednoduchý. „Ak chce malá firma začať s inováciami, je dlhodobo v strate a potrebuje napríklad rôzne finančné nástroje na to, aby sa jej inovácie dostali na trh. Kým sa dostane z červených do čiernych čísel, pretečie ešte veľa vody. Väčšie výrobné firmy produkujú z plánovanej výroby zisk, ktorý následne investujú do inovácií,“ spresňuje Katarína Ikrényiová. Keďže plastikársky sektor je väčšinou sektorom malých a stredných firiem, potrebuje najmä súkromných investorov či rôzne finančné kapitálové vstupy, napríklad rizikový kapitálový fond atď.
Inovácie potrebujú zanietených majiteľov firiem

Inovácie nepredstavujú podľa slov riaditeľky klastra len „veľkú zmenu“. „Určite potrebujú okrem ‚zvedavého‘ majiteľa aj finančný kapitál, ale aj tím rôzne profesijne zameraných ľudí, ktorí inováciu dostanú do života. Vo väčšine prípadov vysoké náklady, nasadenie ľudí a nápad trh nedocení a v konečnom dôsledku sa produkt alebo nový materiál predraží.“ Preto je dôležité, aby mal majiteľ firmy pripravené nové produkty, ktoré budú zaujímavé a predajné na trhu a vyhľadával mladé talenty pre rozvoj tímov. „Tiež je dôležité, aby investovali do vývoja v čase najväčšieho rozmachu, keď sa im darí. Inováciu je potrebné pilotne otestovať a nábehová krivka, najmä v oblasti spracovania plastov, potrebuje čas.“

Malé podniky a živnostníci inovujú cyklicky

Inovácie sú pre obchodný rast firiem zásadné. Potvrdzuje to aj Ján Václav, riaditeľ Trenčianskej regionálnej komory SOPK. V ich portfóliu sa nachádzajú firmy z oblasti spracovania plastov, strojárstva, elektrotechniky, sklárstva, odevov a obuvi. Na inovačnú aktivitu firiem majú vplyv nielen ekonomické cykly a firemná kultúra, ale aj charakter vlastníctva. „Firemnú kultúru majú v súčasnosti definovanú všetky veľké a mnohé stredné podniky. Vo firmách sú zavedené vnútorné systémy permanentného zdokonaľovania, v ideálnom prípade tiež využívajú vlastnú, prípadne externú výskumno-vývojovú základňu. Malé podniky a živnostníci inovujú cyklicky, v závislosti od momentálne dostupných voľných zdrojov,“ konštatuje Ján Václav. Pre podniky so zahraničným vlastníctvom je podľa neho príznačné, že inovácie smerujú mimo nášho územia a na Slovensko ich presúvajú až vtedy, keď tu etablujú svoje základné výrobné či montážne činnosti.

„Superodpočet je pomerne novou iniciatívou štátu, zavádzajúcou selektívne daňové zvýhodnenie, a jeho pozitívom je nediskriminačný charakter. Pre podniky predstavuje nielen daňové výhody, ale aj administratívnu záťaž a niekedy aj riziká rozsahu uznateľnosti zo strany daňových úradov. Jeho úspešnosť preverí až prax,“ uzatvára Ján Václav. Superodpočet podľa jeho slov začína využívať čoraz viac firiem, mnohé ho spájajú aj s vedeckými činnosťami. Je však vhodný pre prioritne konštrukčné, technologické, prototypové, ale i informačné projekty.

Článok je krátený pre účely webu. Celý ho nájdete v časopise Zisk manažment.