Úspešná tlaková skúška primárneho okruhu na treťom reaktore v elektrárni v Mochovciach z januára tohto roku nedokáže vyvážiť v očiach verejnosti a najmä vlády posúvanie dokončenia dvoch nových blokov. Premiér využije každú možnosť, aby zvalil vinu na privatizéra z ENEL-u, Mochovce však odzrkadľujú realitu jadrového biznisu na Západe. Japonský gigant Toshiba pred pár týždňami ohlásil stiahnutie budúcich veľkých investícií do jadrových projektov. Dôvodom sú ťažké straty dcérskej firmy Westinghouse. Jednému z kľúčových svetových výrobcov reaktorov hrozí bankrot kvôli predraženej výstavbe elektrární v USA.

Ďalší veľký hráč, francúzska Areva, je na tom podobne. Odkedy táto štátna firma v roku 2014 vykázala takmer päťmiliardovú stratu, kníše sa v základoch. Plán na záchranu počíta s tým, že firmu formálne kúpi štátny energetický podnik EDF. Ten bude od vlády potrebovať minimálne tri miliardy eur. V čase, keď Francúzsko bojuje o každú desatinku percenta deficitu – a nedarí sa mu. Za problémami Arevy stojí viac ako trojnásobné predraženie stavby fínskej elektrárne Olkiluoto a podobný vývoj na francúzskej stavbe Flamanville.

Problémom je najmä to, že obe spoločnosti stavili na nový, neodskúšaný, dizajn reaktorov generácie III+. Neustále sprísňujúce sa pravidlá bezpečnosti priviedli západné firmy do slepej uličky. Do problémov to môže poslať aj viac ako 20-miliardové plány na novú britskú elektráreň Hinkley Point C. Tú má postaviť EDF.

Ruský Rosatom je na tom zdanlivo lepšie. Zákazníkov hľadá najmä v bývalom Sovietskom zväze a v rozvojových krajinách. To samo osebe nie je problém. Avšak mnohé projekty sú závislé od financovania pôžičkami priamo od ruskej vlády, ktoré nemusia tiecť večne.

Podobne ako v iných odvetviach, aj v tomto biznise fungujú úspory z rozsahu. Ako poznamenal Michael Shellenberger, vo svete sú len dvaja výrobcovia veľkých lietadiel. Jednoducho preto, lebo vývoj a výroba veľkého lietadla sú také náročné a trh taký malý, že viac hráčov nemá šancu prežiť. Jadrové elektrárne sú násobne zložitejšie, čo sa týka vývoja aj výstavby, ako dopravné lietadlá a ich trh sa ráta maximálne na desiatky kusov. Napriek tomu je trh rozdelený až medzi päť veľkých hráčov, čo má korene v strategickom význame nakladania s nukleárnymi zdrojmi. S deviatimi reaktormi vo výstavbe o nejakých úsporách z rozsahu môže snívať možno tak čínska firma CGN, ktorá z klonov prešla už na vlastný dizajn reaktorov.

Zhrnutie predchádzajúcich slov do jedného by bolo "riziko". Projekt jadrovej elektrárne má šancu na generácie zaťažiť verejné financie menšieho štátu. To, samozrejme, neznamená, že by nemali existovať. Problémom však je, že čím väčší projekt, tým viac politiky. Snaha dostať chladiarenské veže na predvolebný plagát môže zaslepiť. To treba mať pri debatách na túto tému na pamäti. Napríklad slovenská vláda stále oficiálne neupustila od zámeru vybudovať tretiu jadrovú elektráreň.

Pôvodne vyšlo na INESS