Bageterie Boulevard – exprès gourmet

V 90. rokoch tínedžer Petr často navštevoval novovznikajúce hudobné kluby. Tam si všimol, že vo väčšine z nich úplne chýba akékoľvek jedlo. V odbore výroby sendvičov sa vyznal – podnikal  takmer tri roky ako fyzická osoba. Dostal sa k tomu už na strednej škole, kedy ako študent počas letných brigád pracoval v okienku malého občerstvenia v Nerudovej ulici v Prahe. Tam okrem iného tovaru predával do kopca idúcim turistom zabalené obložené žemle.

V bagetách uvidel príležitosť

Zostavil ponukový leták, oslovil jednotlivé kluby a s majiteľom občerstvenia, kde brigádnicky pracoval, sa dohodol, že môže po skončení otváracej doby využívať malú kuchyňu a vyrábať tam balené sendviče. Tak vznikli prvé výrobky, ktoré dnes poznáme pod značkou Crocodille. Vtedy boli oveľa jednoduchšie, zabalené do mikroténového vrecka, úplne bez označenia, ale pretože to bol na týchto miestach jediný druh občerstvenia, predávali sa od začiatku veľmi dobre.

Po maturite sa mohol začať tejto činnosti venovať naplno a onedlho rozšíril distribúciu aj do klasických potravín, večierok a malých supermarketov. Rýchlemu rozvoju odbytu prispela v tom čase sa rozvíjajúca sieť moderných čerpacích staníc, ktorá rýchlo tvorila polovicu odbytu firmy.

Malá výrobňa už samozrejme nestačila, a tak sa devätnásťročný podnikateľ presídlil do priestorov na Žižkove, odkiaľ začal svoje výrobky distribuovať pod značkou Žižkovské bagety. Rýchlym rozvojom čerpacích staníc si distribúcia vyžiadala celorepublikové pokrytie a preto bolo nutné zvýšiť výrobnú kapacitu. Preto sa po dvoch rokoch z malej výrobne znovu firma sťahuje do väčšej, ktorá bola vybudovaná v Holešoviciach – v priestoroch bývalej veľkovýrobne údenín a lahôdok z prvej republiky.

Hoci značka Žižkovské bagety bola v tom čase na území Prahy už dobre známa, nebolo možné pod týmto názvom voziť výrobky z Holešovíc a preto majiteľ so svojimi kolegami začal hľadať iné meno, ktoré bude dostatočne univerzálne, aby ho pri ďalšej zmene výrobného sídla nebolo nutné znovu meniť. Keďže sa vtedajší odbyt začal viac zameriavať na deti a mladšiu generáciu, zvíťazil názov Crocodille, ktorý vtedy charakterizovali etikety s obrázkami krokodíla žijúceho život „svetáka“ – slobodného muža.

Po necelých piatich rokoch však bola firma nútená k ďalšiemu sťahovaniu. A to zo dňa na deň. Dôvodom nebola malá kapacita, ale povodne v Prahe v lete roku 2002, ktoré celé Holešovice vyradili na niekoľko týždňov z prevádzky. Vtedy firmu zachránil fakt, že pred necelým rokom zakúpila pre účely skladovania starý areál bývalej konzervárne v obci Žiželice neďaleko Chlumce nad Cidlinou. Hoci to bol rozľahlý areál, bolo treba ho celý prebudovať. Hneď ako voda zaliala Holešovice, bolo nutné všetkých pracovníkov každý deň voziť autobusmi do 75 km vzdialenej továrne, kde bola v provizórnych podmienkach zriadená výroba. Pamätníci dodnes považujú za zázrak, že firma povodne prežila. Výroba v Holešoviciach už nikdy obnovená nebola, no niektorí ľudia pracujú pre firmu dodnes. Aj napriek faktu, že musia denne dochádzať.

Bulvár a jeho story

„Vznik prvej Bageterie Boulevard v roku 2003 bola z našej strany skôr recesia než seriózny projekt. Firma si v tom čase už mohla dovoliť otvoriť vlastnú podnikovú predajňu, cez ktorú by svojim zákazníkom ukázala, že okrem ´balených bagiet´ je schopná vytvoriť aj také, ktoré sa vyrovnajú tým zo zahraničných fast foodov,“ ozrejmila pre Zisk manažment Markéta Krejčíková, Head of Expansion & Franchise Bageterie Boulevard.

Hneď na začiatku firma vedela, že nechce predávať rovnaký tovar, ktorý distribuuje ako balený. Z tohto dôvodu bolo potrebné vytvoriť nový zapamätateľný názov, osobitý štýl a príbeh, ktorý by tento štýl charakterizoval. Boulevard, čiže „bulvár“ a jeho „story“, vznikol ako paródia na vtedy novo- vznikajúce „zdravé a originálne“ koncepty, ktorých marketing často presahoval vlastnú hodnotu produktov. Vymyslený príbeh vzniku novinárskeho bulvárneho štýlu, ktorý sa náhodou spája práve s bagetami, bol práve tým príbehom, ktorý mal poukázať na pochabosť tohto trendu (mnohí doteraz netušia, že sa ide o fabuláciu).

„Nehovoríme, že sme ´zdraví´. Nehovoríme to preto, lebo sme presvedčení, že to nášmu zákazníkovi hovoriť nemusíme. V našich bagetériách nie je cítiť spálený tuk, pretože nepoužívame fritézy,“ ozrejmila na záver Markéta Krejčíková.