Rád prekonáva seba samého

Na konferencii DNA lídra priznal, že práve optimizmus mu pomáha prekonávať prekážky i seba samého. „Mňa humor a smiech liečia. Prirodzene, hoci ľuďom rozdávam dobrú náladu, stále z pódia odchádzam na vozíku. To mi pomohlo vyrovnať sa so všetkým. Je to taký druh mojej liečby,“ dodáva Bekim Aziri. Život treba podľa neho brať tak, ako ide. Chce ukázať, že život na vozíčku nie je o tom, aby ho ľudia ľutovali – chce žiť normálne a robí pre to všetko.

Život je jedna veľká párty

Ako sám priznáva, so svojím postihnutím sa naučil naplno fungovať. Po vypočutí svojej diagnózy neplakal nad osudom, pozeral sa s optimizmom stále dopredu. „Cvičím stále, lekári mi na začiatku tvrdili, že v živote nepohnem rukami, lebo som ochrnutý od krku. Povedal som im: po roku sa vrátim a budem sa vedieť postaviť.“ Po roku sa Aziri skutočne vrátil, postavil sa na nohy. Rád prekonáva svoje rekordy a miluje adrenalínové športy. V tandeme s inštruktorom si napríklad vyskúšal skok z lietadla z výšky štyroch kilometrov, užil si aj let na rogale, počas letného kúpania skákal do vody aj s vozíkom, viezol sa na motorke...

Má šťastie na dobrých ľudí

„Vždy som mal okolo seba‚brutálne dobrých ľudí‘. Rodinu, ktorá sa o mňa starala od mojich šestnástich rokov, po nehode. No a za veľa vďačím kamošom... Začlenili ma do života,“ priznal na konferencii. Z Bekima cítiť obrovskú energiu a pozitívne myslenie, čo inšpiruje mnohých ľudí a dáva im silu bojovať a nevzdávať sa. Dnes si naplno užíva svoju párty, hudbu i zábavu, všetko čo k životu patrí... Svoje pocity i príhody vtesnáva do stand-up comedy vystúpení. A aby nezabudol na svoj hendikep, na ruke má vytetované slová nezabudni vozík.

Inšpiratívne myšlienky z konferencie DNA lídra:
• Určite sa nájdu ľudia, ktorí ma ľutujú, ale ľútosť ešte nikdy nikomu nepomohla. Radšej si zažartujme...
• Pred akými ľuďmi sa cítim najlepšie? Mne je to v podstate úplne jedno. Mám rád ľudí, som rád, keď sa spolu so mnou bavia... Na moje stand-upy chodia mladí aj starší, dokonca aj sedemdesiatročná babka s rodinou.
• Decká sú super. Na základnej škole sypú otázku za otázkou, mám na nich rád tú bezprostrednosť, nech sa spýtajú akúkoľvek otázku. Na strednej i vysokej škole sú opatrnejší, potrebujú sa „oťukať“.
• Neurčujem si extrémne veľké ciele. Poteší ma všetko... Hlavne keď sú ľudia okolo mňa zdraví a nikto nemá žiadne vážnejšie problémy. Ja sa snažím prekonávať sám seba... Chcel som sa postaviť na nohy a dnes – stojím. Chcel som prejsť pár krokov – prejdem.
• Moje životné krédo? Nebrať sa vôbec vážne. Treba si vedieť sám zo seba „vystreliť“ – čo je najlepšie, čo môže byť. Netreba si robiť srandu z druhých, ale sám zo seba. Byť jednoducho nad vecou.
• Snívam o úplne bežných veciach... Že si sám rozkrojím steak a dám si ho do úst... Alebo že sa normálne postavím z postele a zakopnem...