Pracujú vaši zamestnanci počas celej pracovnej doby, alebo pár hodín „premárnia“ prehliadaním sociálnych sietí? A dodržiavajú vôbec bezpečnostné postupy či zaobchádzajú zodpovedne s firemným majetkom? Na zodpovedanie takýchto otázok slúžia moderné monitorovacie systémy, napríklad kamerové systémy, rôzny monitorovací softvér, ale napríklad aj monitoring pracovných hovorov. Nariadenie GDPR o ochrane osobných údajov prinieslo od 25. mája tohto roka novinky aj v rámci monitoringu.

S monitorovaním sa väčšina ľudí v každodennom živote stretáva bežne. Podľa Dušana Peška, riaditeľa spoločnosti SecuTreo, pritom ide často o citlivú oblasť, pretože výrazne zasahuje do ľudských práv každého človeka. „Bežne sa stretávame s kamerovými systémami v obchodoch a na verejných miestach, s nahrávaním telefonických hovorov, ak voláte do firiem a organizácií, alebo s monitorovaním polohy, ak používate mobilné zariadenia a navigáciu.“ Z pohľadu GDPR vás teda môže prevádzkovateľ systému monitorovať, ak mu na to udelíte súhlas, alebo ak je monitorovanie v jeho oprávnenom záujme. Tieto právne základy v praxi bežných firiem prevažujú.

Mobilné a GPS služby často podliehajú monitorovaniu

Na základe súhlasu najčastejšie k monitorovaniu dochádza, ak ako dotknutá osoba vyjadríte s monitorovaním súhlas. Môže ísť už o spomenuté mobilné služby a GPS navigáciu. „Ale s monitorovaním súhlasíte, aj keď využívate niektoré online služby, ktoré monitorujú vaše správanie sa na internete pomocou cookies, s ktorými väčšina používateľov pri prehliadaní internetu automaticky súhlasí neuvedomujúc si dôsledky. Nimi môže byť napríklad zber informácií o vašom správaní sa a následné vytváranie profilu vašej osobnosti v internetovom prostredí,“ tvrdí expert.

Na základe oprávneného záujmu ochrany majetku a osôb sa Dušan Peško stretáva predovšetkým s kamerovými systémami alebo monitorovacími náramkami vo fitness centrách či wellness centrách. „Treba však povedať, že GDPR (General Data Protection Regulation), teda všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov, po novom zaviedlo povinnosť riadne o monitorovaní dotknuté osoby informovať, označiť monitorovaný priestor a minimalizovať rozsah údajov a dobu, počas ktorej sa uschovávajú.“

Dbajte na svoje informačné povinnosti zo zákona

Ako GDPR reálne ovplyvnilo monitoring vo firmách? Povinnosťou zamestnávateľov (prevádzkovateľov) je podľa slov experta predovšetkým povinnosť o monitorovaní zamestnancov transparentne informovať. Poučiť ich o ich právach, predovšetkým o práve namietať alebo obmedziť spracúvanie uvedených informácií. „Zamestnávatelia môžu svoj oprávnený záujem oprieť napríklad o Zákonník práce, monitorovať však pracovníkov môžu iba tak, aby tým neporušovali iné zákony.“ Firmám však neodporúča vyžadovať od zamestnancov súhlas na monitorovanie. Dôvod? „Zamestnanci nie sú oproti zamestnávateľovi v rovnocennom postavení, ich súhlas by nemusel byť platný.“

Tri najčastejšie druhy monitorovania vo firmách:

  • Firmy najčastejšie využívajú kamerové systémy. Vedie ich k tomu záujem ochrániť svoj majetok a zdravie osôb (zamestnancov, zákazníkov a podobne). Kamerové systémy, ak sú priestory riadne označené, majú aj preventívnu funkciu, nedochádza tak často k neželanému správaniu sa osôb, ak vedia, že sú pod „dohľadom“.
  • Populárne a praktické sú aj GPS jednotky v služobných vozidlách. Ak nimi zamestnanci cestujú, sú monitorovaní nepriamo – počas prítomnosti v aute. Toto monitorovanie prináša benefit firmám aj zamestnancom. Firmám znižuje náklady, lebo eliminuje „čierne jazdy“. Poctivým zamestnancom umožňuje ľahšie vyúčtovať cestovné náklady – systém to eviduje za nich.
  • Zákaznícky orientované firmy a call centrá monitorujú aj telefonické hovory so zákazníkmi. Slúži im to na zvyšovanie kvality služieb, preukázanie dodržania reklamačných postupov a podobne. O tom však okrem zamestnancov musia byť informovaní aj zákazníci. Zväčša sa tak deje automatickou hláškou v úvode telefonátu.

Zdroj: Dušan Peško, riaditeľ spoločnosti SecuTreo, www.secutreo.sk

Zmeny vyplývajúce z nariadenia GDPR

Európske nariadenie GDPR prinieslo podľa slov Dušana Peška povinnosť informovať o monitorovaní kamerovým systémom vo väčšom rozsahu. „Nestačí už iba ‚vylepiť‘ obrázok s kamerou a text, že priestor je monitorovaný. Podľa článku 13 je potrebné uviesť aj kontaktné údaje prevádzkovateľa, účel a právny základ spracúvania, kategórie príjemcov, ako aj informáciu o tom, kde sa dá dozvedieť viac, napríklad aká je doba uschovávania alebo aké majú dotknuté osoby na záberoch práva.“

Treba sa pripraviť aj na možný výkon práv dotknutých osôb, ak požiadajú prevádzkovateľa kamerového systému o prístup k osobných údajom alebo o obmedzenia spracúvania – ako zareagujú, respektíve ako im odpovedia. „Poskytnú im kópiu osobných údajov, ale ich žiadosť zamietnu s odôvodnením, že by tým porušili iné ustanovenia? Na to sa treba pripraviť,“ upozorňuje expert.

Monitoring u súkromných osôb

V praxi je čoraz častejšie, že fyzické osoby využívajú na ochranu súkromného majetku aj kamerové systémy. GDPR sa však podľa slov Dušana Peška nevzťahuje na súkromné spracúvanie osobných údajov. „To znamená, že kamerový systém v byte je z pohľadu európskeho nariadenia o ochrane osobných údajov v poriadku. Iná situácia však nastáva, ak sa kamerovým systémom monitoruje okolie domu, chodník pred domom alebo spoločný vchod či chodba. Toto už sú priestory prístupné aj iným osobám a takéto monitorovanie podlieha všetkým pravidlám GDPR,“ apeluje Peško. Dotýka sa to aj označenia, povinnosti vykonávať práva dotknutých osôb, riešiť bezpečnosť prevádzky systému a mať vypracovanú dokumentáciu, predovšetkým záznamy o spracovateľských činnostiach.