O údajoch Eurostatu informovala Slovenská sporiteľňa. Približne polovica európskych firiem v rámci 28 krajín EÚ prišla s efektívnejšími modelmi výroby. Slovensko v tomto smere značne zaostáva. Podľa Eurostatu je to spôsobené okrem iného aj menšou podporou štátu, resp. legislatívnym nastavením, ktoré inovácie brzdí.

Eurostat upriamil pozornosť na firmy, ktoré v rámci inovácií čoraz viac chránia životné prostredie. Do roku 2040 bude svet potrebovať o 30 % viac energie ako doteraz. To znamená, že je nutné hľadať inovatívne spôsoby získavania energie, jej výroby, distribúcie a skladovania. „Aktuálne sa v EÚ recykluje len štvrtina z 25 miliónov ton plastického odpadu vyprodukovaného ročne. Zmena technológií si samozrejme vyžiada vyššie vstupné náklady pre firmy," povedala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.

Európska komisia (EK) však plánuje poskytnúť podporu postihnutým firmám. Na inovácie v tomto smere vyčlení 100 mil. eur, ktorými bude financovať rozvoj recyklovateľných plastových materiálov. Väčšina plastových jednorazových výrobkov by mala úplne vymiznúť do roku 2025. Ekonomické výhody tzv. kruhovej ekonomiky (circular economy) sú podľa EK nesporné. „Štúdia Európskej komisie ukázala, že ak by sa do roku 2030 zaviedla naprieč všetkými sektormi v hospodárstve vo vybraných piatich európskych krajinách ako Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Španielsko a Švédsko, tak by sa o dve tretiny zredukovali v ovzduší uhlíkové emisie, znížili by sa ekonomické náklady firiem a pribudlo by v úhrne 1,2 milióna pracovných miest," doplnila Buchláková.

Kým Slovensko napreduje v ostatných rokoch v IT oblasti, napríklad Íri inovujú malé a stredné podniky, Luxemburčania investujú viac do výskumu, Belgičania začali v posledných rokoch viaceré inovačné projekty, ktoré prepájajú biznis a akademickú obec. Do výskumu a inovácií najviac investujú v západnej Európe, stredná a východná Európa zaostáva.

Najinovatívnejšie firmy za sledované obdobie roku 2016 boli podľa Eurostatu z Belgicka (68 %), Portugalska (67 %) či Fínska (65 %). Na opačnej strane rebríčka je Rumunsko (10 %), Poľsko (22 %) a Bulharsko (29 %).