22 rokov ste pracovali pre americký gigant Microsoft, prešli viacerými pozíciami a v rokoch 2007–2014 ste zastávali post prezidenta pre Európu Microsoft Corporation. Čo všetko treba obetovať pre takúto kariéru?

Nepovedal by som, že je potrebné čokoľvek obetovať. To, čo každý človek musí urobiť sám, je porozumieť sám sebe. Musí vedieť, aká je osobnosť, aké má silné stránky a ako chce silné stránky vo svojej kariére uplatniť. Ak to urobí, tak je nielen úspešný, ale je aj šťastný. Preto ja učím „odomykanie“ ľudského potenciálu, pretože škola a práca nás učí, čo je okolo nás a málo nás učí to, čo je v našom vnútri. Aká sme osobnosť a ako žiť svoj autentický život. A to si myslím, že sa mi do veľkej miery podarilo – žiť svoj autentický život, aj keď som sa samozrejme vo svojej kariére nevyhol nejakým chybám a pádom.

Necítite nostalgiu za Microsoftom? Za Billom Gatesom?

(Úsmev) Predsa len ja som tam bol 22 rokov a hovorievam, že som hral 22 rokov Premier League a z toho 15 rokov v tej najužšej špičke. Robil som 200 letov ročne, takže toto mi určite nechýba. Trochu mi chýbajú ľudia z Microsoftu, s tými som však stále v kontakte. Billovi Gatesovi stále držím palce, pretože to, čo robí, je unikátne. A to, čo robí Nadácia Billa Gatesa – napríklad v súvislosti s vakcínou na HIV, je fantastické. Majú rozpočet na výskum väčší ako Organizácia spojených národov. Ale za ten zhruba rok a pol, čo som z Microsoftu odišiel, som ani raz nezapochyboval. Pretože som cítil vo svojej kariére taký polčas, to, čo som robil s ľuďmi z Microsoftu a čiastočne aj s našimi zákazníkmi, je potrebné robiť v ďaleko širšom kontexte. Preto dnes školím najväčšie firmy a spolupracujem s najlepšími ľuďmi na svete.

Približne pred 10 rokmi ste sa vyjadrili, že pre Gatesa by ste robili aj za gastrolístky. Je podľa Vás dokonalý vizionár?

Určite áno, súhlasím s tým tvrdením stále, dokonca je možné nájsť na YouTube video, kde o tom hovorím. Mimochodom, má veľa videní, možno aj z tohoto dôvodu (smiech). Bill Gates ma svojou víziou z roku 1975 – počítač na každom stole – veľmi inšpiroval. Šéf Vás môže motivovať, no to je možné na krátku dobu. Inšpirovať sa dá celý život. Zdemokratizoval vôbec prístup k počítačom celému svetu. Aj Steve Jobs – obaja vlastne „dali svetu“ počítače, telefóny a ďalšie zariadenia úplne pre všetkých. Keď Gates prezentoval svoju víziu, mal 18 rokov a najmenší počítač bol v miestnosti 5 x 5 metrov. Takže sa pozeral veľmi dopredu.

Čo by ste dnes v Microsofte urobili inak ako pred rokmi?

Veľa by toho nebolo. Microsoft podľa mňa urobil dve veľké strategické chyby. Tou prvou bol vyhľadávač. Podľa môjho úsudku mal Microsoft urobiť akvizíciu niekedy v rokoch 2000 – 2001 do Yahoo a svet by dnes pravdepodobne vyzeral inak. Google by zrejme neexistoval. Bohužiaľ, podcenili sme to. Z vyhľadávača sa vyvinul úplne nový obchodný systém. Ale potom tá druhá strategická chyba, ktorú Microsoft urobil, boli mobilné technológie, kde sme boli neskoro a to je vidieť napríklad pri počte aplikácií voči platformám, ako je Apple a Android. Tá platforma je dobrá, tie telefóny sú veľmi dobré, ale tých aplikácií je veľmi málo. Takže to sú dve veci, ktoré by som asi robil inak. Ale je zase veľa vecí, ktoré urobil Microsoft dobre, či je to cloud computing alebo Office 365. Keď sa na to teraz pozriete, tých vecí, ktoré Microsoft urobil dobre, je ďaleko viac ako tie dve chyby. Koniec koncov tomu nasvedčuje aj fakt, že má v banke vyše 100 miliónov dolárov za uplynulú dobu. Čo je, samozrejme, veľmi dobré, aby mohol ďalej investovať do výskumu a vývoja alebo do ďalších vecí.

Teraz ste predovšetkým globálny stratég, kouč a mentor. V čom je táto etapa vo Vašom živote zaujímavejšia?

Určite je zaujímavejšia hlavne v tom, že ak aj ste zamestnaný vo veľkej firme, tak či chcete alebo nie, stále máte čiastočne zviazané ruky. Po prvé, teraz mám oveľa väčšiu slobodu a po druhé, 22 rokov je príliš veľa na zotrvanie v jednej firme. Za posledný rok a pol som sa na trhu musel zorientovať, pretože to bolo pre mňa niečo nové – či už vzdelávanie nových ľudí alebo koučovanie, mentorovanie. Utvrdzujem sa však v tom, že to, čo som sa naučil, je z 90 % vďaka Microsoftu. Rozhodne mám okrem iného širší okruh alebo akčný rádius.

S Vaším menom sa spája aj spojenie „myslenie prvej ligy“ u človeka. Nemyslíte si, že je to trochu utópia? Predsa len, povedzte to napríklad slobodnej matke, ktorá žije z výplaty do výplaty, celý mesiac si nevydýchne a na školské pomôcky pre deti si berie úver...

Myslenie prvej ligy – k tomu ma inšpiroval Bill Gates, keď som sa ho pýtal, ako vybudovať tú najlepšiu firmu. Vtedy povedal: „Musíš nájsť najlepších ľudí na svete a potom oni priťahujú tých ďalších.“ A vždy hovoril, že „áčkoví“ ľudia pritiahnu „áčkových“, „béčkoví“ zasa vytvoria „céčkovú“ organizáciu. Aby som sa vrátil k príkladu, ktorý uvádzate, opäť je to myslenie prvej ligy. Prvá liga pre každého znamená niečo iné – niečo iné pre mňa a niečo iné pre tú slobodnú matku. Aj Vy v živote niekedy prvú ligu hráte, možno niekedy spadnete do druhej, ale myslenie prvej ligy Vás opäť vráti do prvej ligy. Ak si myslíte, že patríte do divízie, tak skončíte v okresnom kole. Ak si slobodná matka berie úver na pomôcky pre deti do školy a vníma to ako investíciu rozvíjania svojich detí, aby sa vzdelávali a mali raz dobrú prácu – to je myslenie prvej ligy. Ak to kupuje, lebo to majú aj ostatné deti, to je myslenie divízie. V živote nezáleží na tom, kde máte štartovaciu čiaru. Jediné, na čom záleží, je kam vidí Vaša myseľ. Aký máte sen, aký máte cieľ. Nezáleží, koľkokrát spadnete v živote, záleží, koľkokrát sa postavíte. Myslenie prvej ligy nie je len o tom, ako sa naučiť víťaziť, ale v prvom rade, ako sa vyrovnať s porážkou a ako sa z tej porážky rýchlo poučiť. A ako vlastne naštartovať novú cestu za víťazstvom. O tom to presne je.

Ste pomerne otvoreným kritikom školstva v česko-slovenských podmienkach. Prednedávnom sa Andrej Kiska mladší pre Zisk manažment vyjadril, že americké univerzity učia študentov najmä kritickému mysleniu a schopnosti vyjadrovať sa, pokým univerzity na Slovensku sú skôr o memorovaní. Súhlasíte?

Pána Kisku nepoznám, ale súhlasil by som. Všeobecne je otázka, či má byť študent vlastne automat na správne odpovede, alebo budeme vyrábať mysliacich jedincov. To je, samozrejme, o tom, že ten učiteľ musí byť mentor, vzdelaný a rozhľadený a musí byť hlavne kouč. To znamená, že formou otázok vzbudiť záujem v tých študentoch tak, aby sa aj oni pýtali, pretože model Jána Amosa Komenského „škola hrou“ je o tomto. Keď im to poviete, zabudnú to, keď im to ukážete, tak si to zapamätajú, ale my potrebujeme tú znalosť prepojiť s pochopením. Matematika sa dá učiť aj formou príbehov s obrázkami, nielen hneď číslami.

Dnešným škôlkarom hrozí, že budú mať v puberte problém čítať texty Dostojevského, Hellera či Čapku. Treba mať obavy z digitálnej demencie?

Bohužiaľ, domnievam sa, že áno. Ak budú deti len „klikať“ a virtuálne listovať stránky, tak dnes tie médiá, ten online je hlavne o nadpisoch, ale strašne málo je to o tom štúdiu a o obsahu. Ak dieťa nerozumie obsahu, tak je nevzdelávateľné. Bohužiaľ, niektoré parametre z OECD ukazujú, že napr. až 25 % chlapcov v Česku má problém porozumieť textu. Inými slovami, sú ťažko vzdelávateľní. Existuje jeden profesor v Nemecku, ktorý definoval digitálnu demenciu tým, že sa deti stanú nevzdelávateľnými. V priemere je naša civilizácia schopná sústredenia 12 minút. My si myslíme, že sme „multitaskingoví“, ale to nie je pravda. Multitasking z počítačov znamená, že sa prekrýva niekoľko procesov. Náš mozog je schopný skákať z jednej veci na druhú, ale stojí to veľa energie. Ak napríklad píšete e-mail a popritom robíte niečo iné, tak vaše IQ ide o 10 % dole.

Súvisí stres s technologickým rozmachom?

Jednoznačne áno. Technológia sa vyvíja exponenciálne. Dnes Váš mozog musí spracovať za týždeň toľko informácií, koľko spracovávali mozgy našich predkov za celý život. Takže to je ohromná diferencia. Samozrejme, že stres ako taký nás nezabíja. To, čo ľudí zabíja, je to, že my v strese nevieme robiť. Pretože ten fyzický stres funguje tak, že keď ideme do posilňovne, vystavíme svaly fyzickej záťaži, potom si oddýchneme, a potom si za týždeň môžeme pridať dokonca viac. A takto vlastne tým fyzickým stresom svaly rastú. Ale takto to mentálne nepotrebujeme; emocionálne a spirituálne svaly fungujú inak. Ľudia by mali meditovať, mali by byť viac v prítomnom okamihu. Mali by viac robiť taj-či, jógu a venovať sa sami sebe.

Akým smerom sa bude podľa Vás uberať technologický vývoj najbližších 10 – 20 rokov? Máte z niečoho obavy?

Ja som pôvodne technológ. Čo bude do 3 rokov, to vieme na 100 %, čo bude do 5 rokov, to vieme zhruba na 60 – 70 % a čo bude do 7 rokov, vieme tak na 50 %. Ale čo bude o viac ako 10 rokov, to je fabulácia. Avšak, trendy, ktoré dnes poznáme, sa budú ďalej vyvíjať. Aj umelá inteligencia. Nemyslím si však, že technológie prevezmú nadvládu nad ľuďmi. To, čoho sa obávam, je, že sa na technológie spoľahneme do takej miery, že načisto ohlúpneme.