Problém spravidla nastáva vtedy, ak ako živnostník podnikáte dlhé roky a platíte si len minimálne odvody. To sa vám v budúcnosti prejaví nielen na nižších sumách nemocenských dávok (najmä dávky nemocenské či materské), ale aj na nižšom dôchodku. Podľa Petra Višvádera, hovorcu Sociálnej poisťovne, totiž platí, že čím dlhšie poistenec odvádza poistné a čím je výška poistného vyššia, tým vyšší bude aj jeho budúci dôchodok či iné dávky. „Na druhej strane však platí, že aj živnostníci môžu získať nárok na minimálny dôchodok – musia však získať aspoň 30 rokov zákonom stanoveného tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.“

Hrozí vám „minimum“ na dôchodku?

K 30. aprílu 2019 predstavoval priemerný starobný dôchodok podľa štatistík Sociálnej poisťovne 458,20 eura. „Najnižšia“ minimálna penzia sa pri tridsiatich rokoch kvalifikovaného obdobia poistenca v tomto roku pohybuje na úrovni 278,90 eura. Ak má niekto odrobených napríklad 40 rokov kvalifikovaného obdobia, jeho minimálny dôchodok bude vyšší a dosiahne 322 eur. Ako objasňuje Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko, treba prihliadať aj na isté riziká. „Minimálny dôchodok hrozí živnostníkom alebo zamestnancom vo vlastnej eseročke, ktorí optimalizujú svoje náklady a minimalizujú si daňové priznania alebo vyplácajú minimálnu mzdu. Nízky dôchodok však hrozí aj ľuďom s nižšou ako priemernou mzdou, ktorí sa spoliehajú výlučne na štát a vôbec si nesporia na dôchodok.“ Tých, ktorí sa na roky staroby vôbec nepripravujú, je podľa prieskumov ešte stále väčšina.

Podľa Maroša Ovčarika, výkonného riaditeľa portálu Finančný kompas, ukazovateľ miery náhrady mzdy, teda výška priemerného dôchodku v pomere k výške priemernej mzdy, sa bude s vysokou pravdepodobnosťou v budúcnosti zhoršovať. „Inými slovami, rozdiel medzi ľuďmi, ktorí poberajú mzdu, a tými, ktorí poberajú dôchodok, bude stále väčší. Dôvodom je demografický vývoj v štáte a nezodpovedné správanie sa politikov k verejným financiám.“

Sporíme neskoro a pomerne málo...

Pre Slovákov je typické, že začínajú sporiť neskoro, sporia si všeobecne málo a navyše aj nesprávne, čiže príliš konzervatívne. Podľa Mariána Búlika od roku 1997 až do minulého roka miera úspor z príjmu na Slovensku neustále klesala. „Dialo sa tak paradoxne aj v rokoch, keď mzdy ľuďom rástli výrazne viac ako náklady merané infláciou. Dôvodom je prílišný konzum, ktorý vidíme všade okolo seba. Ľudia by namiesto zbytočného konzumu mali investovať do seba, čiže do sporenia na dôchodok a vzdelania. Žiaľ, to sa pri väčšine populácie nedeje.“

Ako ďalej finančný analytik tvrdí, na Slovensku je stále silno rozšírená predstava o štáte, ktorý sa má o človeka postarať. „A to napriek tomu, že výška dôchodkov už dlhé roky jasne prezrádza, že nikto nemôže z 1. piliera počítať s dôchodkom, ktorý mu zaručí udržanie životnej úrovne. Pritom dnešná vysoká miera náhrady bude do budúcnosti ešte klesať, čiže úroveň dôchodkov sa voči mzdám bude ešte znižovať.“

Prílišné spoliehanie sa na štát potvrdzuje aj Maroš Ovčarik. „Veľa ľudí sa naň prioritne spolieha, prípadne na kombináciu prvého a druhého piliera. Je stále málo tých, ktorí budúci dôchodok riešia už počas aktívneho života, v čase, keď majú priestor správnym sporením alebo investovaním možnosť ovplyvniť ho.“ Krajiny, ktoré sú vnímané veľmi pozitívne z pohľadu udržateľnosti ich dôchodkových systémov, majú zdroje na vyplácanie penzií rozložené do viacerých pilierov. „Významnú zložku v nich tvorí aj štvrtý pilier, teda dobrovoľný pilier založený na investovaní. Hovoríme napríklad o škandinávskych krajinách, Kanade, Austrálii a podobne,“ spresňuje výkonný riaditeľ portálu Finančný kompas.

Konzervatívni sporitelia dosiahnu nižší výnos

Nárok na starobný dôchodok je podmienený dovŕšením dôchodkového veku a odpracovaním najmenej 15 rokov. To však nie je všetko, dôležité sú aj ďalšie kľúčové faktory, ktoré ho ovplyvňujú. Vstupuje tam napríklad aj aktuálna dôchodková hodnota a osobný mzdový bod, ktorý sa určuje za ten-ktorý rok rozhodujúceho obdobia. Jedným zo spôsobov, ako si zabezpečiť slušný príjem v dôchodkovom období, je pravidelné a dlhodobé investovanie.

„Kľúčový je celkový čas sporenia, voľba finančného produktu a jeho vnútorné investičné nastavenie. Ľudia by si mali uvedomiť, že na štátny dôchodkový systém sa vonkoncom spoľahnúť nemôžu. Výraznejšie to platí po zastropovaní dôchodku, ktorý ešte viac zatlačí na pokles penzií oproti dnešnej úrovni. Pritom ich výšku takmer všetci dnešní penzisti pociťujú ako nedostatočnú,“ apeluje Marián Búlik.

Čas sporenia je teda najdôležitejším faktorom pri dlhodobom sporení a investovaní. Vlastné úspory tvoria vtedy iba menšiu časť celkovej nasporenej sumy, o väčšinu sa starajú výnosy a zložené úročenie. Dlhodobé sporenie pritom podľa slov finančného analytika nevyžaduje odkladanie vysokých súm každý mesiac.

„Na Slovensku sme svedkami laxného prístupu ľudí k výberu dôchodkového fondu v 2. pilieri. Po nešťastnom preradení všetkých sporiteľov do konzervatívnych fondov v roku 2013 v nich ešte aj dnes zostalo 80 % sporiteľov. Podľa výpočtov Inštitútu pre finančnú politiku sporitelia touto zmenou za šesť rokov stratili v priemere 1 500 eur, celkovo systém stratil 1 miliardu eur na výnosoch. To je obrovská suma. Rozdiel v sporení v konzervatívnom a rastovom fonde po 25 rokoch pri priemernej mzde predstavuje takmer 15-tisíc eur.“

 

Zvoľte si dlhodobé sporiace a investičné programy

Mnohí živnostníci či podnikatelia si však radšej platia minimálne odvody a peniaze si odkladajú bokom na starobu, prípadne si šetria v II. či III. dôchodkovom pilieri. Je to vhodná príležitosť, alebo by to finanční odborníci robili inak? Každý, kto optimalizuje, si musí byť podľa Maroša Ovčarika vedomý, že to bude mať vplyv na jeho životnú úroveň na dôchodku za predpokladu, že sa spolieha len na prvý, prípadne druhý pilier. „Preto v takýchto prípadoch je o to dôležitejšie voliť si dlhodobé dobrovoľné sporiace a investičné programy, ktoré mi nahradia výpadky dôchodku v prvom pilieri a zabezpečia primeranú životnú úroveň na dôchodku.“

Ak si živnostník alebo podnikateľ uvedomí, že si musí sporiť na dôchodok výrazne viac ako zamestnanec, je podľa Mariána Búlika vysoká pravdepodobnosť, že jeho dôchodok bude vyšší v porovnaní s tým, ak by platil vysoké odvody a spoliehal sa na dôchodok zo štátneho systému z 1. a 2. piliera. „Osobne som za väčšiu slobodu v zabezpečení vlastného dôchodku, čiže príde mi efektívnejšie investovať na dôchodok z vlastných úspor popri legálne optimalizovanom daňovom priznaní.“


Keď samotná penzia nestačí...

Priemerná výška doživotných dôchodkov z II. piliera vyplácaných životnými poisťovňami predstavovala podľa údajov Sociálnej poisťovne za rok 2018 mesačne 23,38 eura. Ako objasňuje Marián Búlik, tento údaj zásadne deformuje fakt, že ide o ľudí s krátkym časom sporenia pred odchodom do dôchodku, ktorí majú veľmi nízku nasporenú sumu. „Dôchodok z 2. piliera najviac ovplyvníte časom sporenia a výberom fondu v rámci dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Podstatné je, aby človek nebol celý čas sporenia v garantovanom konzervatívnom fonde, pretože to mu zásadne znižuje budúci dôchodok. Ak má človek do dôchodku viac ako 15 rokov, mal by čím skôr voliť akciové a indexové fondy.“

S týmto názorom sa stotožňuje aj Maroš Ovčarik – jednoducho, nízka suma odzrkadľuje fakt, že ľudia si sporili v druhom pilieri veľmi krátko. „Teda poslali do druhého piliera ešte málo príspevkov a tieto nemali dostatočný čas na zhodnotenie. Každým ďalším rokom sa situácia v druhom pilieri bude v tomto smere zlepšovať. Druhý pilier však nie je riešením pre zabezpečenie si solídneho dôchodku. Ak je správne nastavený, môže dôchodok vylepšiť, ale rozhodne nie definitívne vyriešiť,“ konštatuje expert.  Navyše, úspory v 2. a 3. dôchodkovom pilieri sa môžu dediť a máte o nich lepší prehľad, keďže sú na vašom osobnom účte. 

Zastropovanie nie je magickou pilulkou

Dôchodkový vek na Slovensku sa vo februári tohto roka ústavne zastropoval na 64 rokov. Ženy však budú môcť ísť do dôchodku skôr, a to za výchovu dieťaťa. Podľa názoru Maroša Ovčarika išlo o nezodpovedný krok politikov. „Minimálne z toho pohľadu, že ‚stropom‘ dali ľuďom jasnú správu o tom, že ich budúce penzie budú nižšie približne o 10 percent oproti tomu, keby takýto strop neexistoval, ako uvádza prepočet Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.“ Ďalším problémom podľa neho je aj zdravie verejných financií.

„O tomto kroku rozhodli súčasní politici, ale plniť tieto záväzky bude štát o približne pätnásť rokov, čo možno považovať za nezodpovedné.“ Zastropovanie je zlou správou pre penzistov aj podľa Mariána Búlika. Ako spresňuje, dôsledkom bude ďalšie zníženie dôchodkov z dôvodu väčšieho deficitu Sociálnej poisťovne a zníženého počtu prispievateľov do priebežného piliera. „S nižším dôchodkom si budú musieť ľudia vystačiť dlhší čas. Inak povedané, odchod na dôchodok v nižšom veku znamená, že ľudia si sami z vlastných príjmov musia naň nasporiť viac.“

 

Článok je krátený pre účely webu. Celý ho nájdete v časopise Zisk manažment.