Takmer polovica zamestnancov (49 %) na Slovensku pociťuje stres v práci niekoľkokrát za týždeň, respektíve takmer každý deň. Vyplýva to z online prieskumu, ktorý zrealizovala spoločnosť Profesia pre združenie zodpovedných firiem Business Leaders Forum pri Nadácii Pontis v závere minulého roka. „Najčastejším faktorom, ktorý nám spôsobuje stres v zamestnaní, je nadmerné množstvo práce. Najviac ho zažívajú vrcholoví manažéri. Až 73 percent z nich priznáva, že zažíva stresujúce situácie minimálne niekoľkokrát za týždeň. Topmanažérom tiež spôsobuje najviac stresu nadmerné množstvo práce a zanedbávanie súkromného života. Pri nižších a stredných manažéroch sú to popri nadmernom množstve práce tiež vysoké očakávania nadriadených,“ hovorí Nikola Richterová, PR manažérka portálu Profesia.sk.
Zostaňte v pokoji aj pod tlakom...
Určitý stres v manažérskej práci pomáha spravidla udržať potrebnú energiu a sústrediť sa na dôležité úlohy. Prax je však zvyčajne taká, že manažéri sú až príliš pod tlakom očakávaní svojich šéfov. Za najrizikovejšiu považuje Matúš Bakyta, lektor a psychológ spoločnosti RefreshEd – obnova ľudských zdrojov, kombináciu workoholik-perfekcionista. „Ale ohrozený stresom je ktokoľvek, kto dlhodobo prekračuje svoje hranice, venuje málo starostlivosti sebe na úkor firmy či rodiny. Každý z nás je denne do istej miery vystavený stresu. Syndróm vyhorenia vzniká vtedy, ak je tento stres nadmerný, dlhodobý a neriešený. Za riziko považujem aj to, keď ľudia bežne pracujú aj večer doma, cez víkendy, cez dovolenky,“ spresňuje psychológ. Matúš Bakyta mal v minulosti viacerých súkromných klientov, ktorým biznis „prerástol cez hlavu“ a už nechceli či nemali možnosť časť pracovných úloh delegovať. „Mám však skúsenosť aj s mnohými manažérmi, ktorí svoju psychohygienu zvládajú dobre a skôr sa zaujímajú, ako môžu oni prispieť k tomu, aby nevyhoreli ich zamestnanci.“
Uvedomte si, čo vám prináša najväčší stres
Podľa slov psychoterapeuta a mentálneho kouča Martina Milera zo spoločnosti Ars Viae, sa nedá vo všeobecnosti opísať osobnosť každého manažéra, pretože každý má vlastnú individualitu. „Často sa však v tejto pozícii objavujú ľudia, ktorí sa v minulosti označovali tzv. správaním typu A. To znamená, že sú to ľudia aktívni, impulzívni, niekedy až nerozvážni, zároveň často veľmi prísni na seba a nároční na okolie. Sú orientovaní na cieľ, na výkon, na výhru... To všetko však u nich môže viesť, v kombinácii s podceňovaním oddychu a v dlhodobejšom horizonte, k rôznym ťažkostiam nielen v duševnej, ale aj v telesnej oblasti.“
Prirodzene, stresu sa nedá vyhnúť, je normálnou súčasťou nášho života. Spravidla sa stane problémom až vtedy, keď sme dlhodobo vystavení tlakom, ktoré sú vyššie než naša odolnosť. „Najčastejšie sa stretávam s nedostatočným alebo nesprávnym oddychom. Neschopnosť či nedôslednosť vo vyvážení práce a oddychu následne často vedie k rôznym telesno-duševným ťažkostiam alebo až k syndrómu vyhorenia. Možno teda povedať, že problém je najmä v prevencii,“ objasňuje psychoterapeut.
Ak je človek vyčerpaný, aj jeho stresová odolnosť je nižšia a horšie zvláda záťažové situácie. V živote je jednoducho dôležitá rovnováha. Treba „zabrať“, ale tiež „vypnúť“. Vedieť odpočívať je dnes takmer umenie. „Môj tip je spraviť si aspoň raz týždenne inventúru štyroch zložiek svojej osobnosti – fyzickej, sociálnej, intelektuálnej a spirituálnej. Tiež je vhodné skúmať, ktorá z nich bola za ten týždeň preťažená či, naopak, podvyživená,“ apeluje Matúš Bakyta. Uvádza tiež vlastnú skúsenosť – ak má cez týždeň za sebou viacero náročných mítingov, na víkend si napríklad naplánuje výlet na bicykli alebo príjemný kultúrny zážitok spojený s divadlom, koncertom či knihou.
Nastavte si prirodzenú rovnováhu – v práci i v súkromí
Priebežnou starostlivosťou o vlastné zdravie môžete predísť tomu, že sa jedného dňa na vás „všetko zosype“. Matúšovi Bakytovi napadá symbolická paralela medzi telom a moderným autom. „Aj auto má rôzne kontrolky, ktoré hlásia málo vody, zvýšenú teplotu, servisný interval. Mnoho ľudí tie kontrolky ignoruje a potom sú zaskočení následkami. Preto je vhodné vnímať krátkodobú vyčerpanosť a riešiť ju skôr, ako prerastie do dlhodobého stavu. Pre zvládanie stresu je potrebné, aby sám človek vedel, čo mu pomáha a čo nie. Vrelo odporúčam dostatok pohybu, čas sám pre seba, koníčky, a mať nejaký rituál, ktorým môžete oddeliť pracovný čas od súkromného (napríklad vhodná je sprcha po príchode domov),“ spresňuje Bakyta.
Prirodzene, zvládanie stresu podľa Martina Milera veľmi závisí aj od toho, aký vážny je váš mentálny i zdravotný stav. „Pokiaľ ide o ľahšiu vyčerpanosť, môžu pomôcť aj vitamíny a primeraný oddych. Ak je to niečo vážnejšie, ľahko sa môže stať, že človek sa ocitne až v stave práceneschopnosti. Potom už niekedy nastupuje aj medikamentózna liečba. Odporúčam naučiť sa odbúravať stres priebežne a preventívne. Je to ľahšie a efektívnejšie.“
Zdravé pracoviská – účinná prevencia stresu
Viete o tom, že stres v zamestnaní väčšinou nespôsobuje samotná práca, ale predovšetkým spôsob, ako k nej pristupujete? Prieskumy ukazujú, že ľudia zvyčajne podávajú lepšie výkony v zdravom pracovnom prostredí. Zdravšie pracoviská taktiež môžu inšpirovať zamestnancov k tomu, aby venovali väčšiu pozornosť svojmu celkovému zdraviu a žili zdravším životným štýlom aj mimo pracovných hodín.
Podľa slov Matúša Bakytu si čoraz viac firiem na Slovensku daný problém uvedomuje a rieši. Viedol už viacero workshopov vo firmách s nízkou mierou vyhorenia ľudí, boli však vnímané ako preventívne opatrenie. „Základom je podľa mňa dobrá, uvoľnená, bezpečná atmosféra na pracovisku a tiež dostatočné ocenenie (slovné i finančné). Často sa ma manažéri pýtajú, ako môžu oni sami prispieť k prevencii vyhorenia u svojich zamestnancov. Odporúčam im vytvárať prostredie, kde ľudia môžu otvorene hovoriť o svojich pocitoch, bez strachu zo straty zamestnania či z ohovárania. Aby vyhorenie nebolo tabu alebo zlyhaním.“
Ako nevyhorieť vo firme...
Robíte si starosti o ľudí na svojom pracovisku, aby ste ich zbytočne nepreťažovali a zabránili ich prepracovaniu? Ako poznamenáva Matúš Bakyta, aj ten najlepší manažér má maximálne tretinový vplyv na to, či jeho podriadený (ne)vyhorí. „Tie zvyšné dve tretiny sú v osobnostnom nastavení pracovníka a v jeho súkromnom živote. Lebo sú ľudia, ktorí by vyhoreli aj v najideálnejších podmienkach.“
Podľa slov Martina Milera možno rozdeliť stres na pracovisku do dvoch kategórií. „Jedna kategória je stres spôsobený samotnou prácou či pracovnou náplňou. Ten zvyčajne súvisí s objemom práce a termínmi. Druhý typ stresu je ten, ktorý vzniká na základe vzťahov a komunikácie. Tieto dva zdroje sa môžu navzájom ovplyvňovať a kombinovať. Preto je dôležité zistiť, ako je to so zdrojmi stresu na konkrétnom pracovisku, a podľa toho zvoliť riešenie.“ Napríklad odporúča stres spojený s objemom práce redukovať zvýšením počtu zamestnancov alebo efektívnejším rozdelením práce. Stres spôsobený vzájomnou komunikáciou a vzťahmi možno zmenšiť rôznymi komunikačnými tréningmi naprieč celou organizáciou alebo tiež zmenami v spôsobe riadenia, napríklad plochšou organizačnou štruktúrou.
