Do športu dáva vždy aj srdce

„Som rád, že mám okolo seba ľudí, ktorí ma podporujú a dávajú mi mentálnu silu. Všetko je o cviku, a keď ste aj mentálne dobre pripravení, tak zvládnete všetko. Keď uspejem na pretekoch, teší sa so mnou celé Slovensko, čo je krásnou odmenou za všetko športové úsilie. Dôležité je dávať do toho srdce,“ objasnil Matej Tóth. Sám priznáva, že si dáva postupné ciele a snaží sa ich plniť cez čiastkové úlohy. No na to, aby dosiahol úspech, je dôležitá súhra všetkých detailov. „Život však prináša rôzne okamihy. Mňa dosiahnutý športový cieľ teší viac ako samotná medaila. A pokiaľ môj príbeh dokáže motivovať aj ďalších k splneniu svojich snov, prípadne pritiahnuť mladých k športu, je to pre mňa veľká odmena.“

Budúci šampióni musia na sebe pracovať

Mateja Tótha bavia všetky športy, a to už od detstva, no inklinoval skôr k vytrvalostným disciplínam. Je športovcom telom i dušou. Vďaka športu sa naučil byť cieľavedomým, zodpovedným i schopným pracovať tímovo. Na konferencii DNA lídra odznela aj otázka, ako motivovať mladé talenty, aby sa z nich stali noví šampióni. „Deti treba viesť k pohybu a k športu úplne prirodzene. Ja sa na besedách snažím motivovať tých malých športovcov, ktorí majú chuť na sebe pracovať. V tom je možno taký paradox, že nie ich DNA, ani talent, ale práve pracovitosť zaváži v tom, že sa z nich stanú budúci šampióni.“

Ostrov „normálnosti“ majú doma

Ako Matej Tóth na záver priznal, aj on sám s manželkou sa snažia vychovávať svoje deti k pracovitosti a zodpovednosti. „Rodina pre mňa predstavuje ‚ostrov normálnosti‘. Keď prídem domov zo sústredenia alebo z nejakej talkshow, fungujeme ako každá iná rodina. Oni doma nepotrebujú olympijského víťaza ani dopingového ‚hriešnika‘, ale milujúceho otca a manžela. Snažím sa na tom pracovať a zostať taký, aký som...“ A na čo sa po ukončení kariéry teší najviac? „Teším sa na normálny, bežný život. Ráno pôjdem do práce a po návrate si pôjdem zašportovať. Teším sa na úplné ‚banality‘, napríklad že pôjdeme na letnú dovolenku alebo na prázdniny s deťmi, teda to, čo je pre iných možno samozrejmosťou. Ja to zatiaľ robím skôr nárazovo, ale po skončení kariéry si to budem môcť vychutnať.“ 

Zaujímavé otázky z publika na konferencii DNA lídra:

Nad čím rozmýšľate počas pretekov? Sústredíte sa na výkon, alebo na niečo iné?

Koncentrujem sa prioritne na výkon. Takto prejdem prvých štyridsať kilometrov, nastavujem si svoje tempo, sledujem súperov... Nemám však klapky na očiach, vnímam všetko, čo sa okolo pretekov deje, užívam si to.

Mali ste niekedy dlhšiu športovú krízu?

Mal som chvíľkovú krízu po olympiáde v Pekingu (rok 2008), kde som obsadil 26. priečku na „dvadsiatke“. Keďže som si vytýčil cieľ skončiť v prvej dvadsiatke, o to viac je to frustrujúce. Kládol som si rôzne otázky typu či to stojí za to... Trvalo to však len pár hodín, rozhodol som sa pokračovať a bojovať ďalej. Náročné bolo tiež zvládnuť dopingovú aféru. Ďakujem všetkým, ktorí mi v tom zložitom období pomáhali, podporovali ma, verili mi a vlievali do mňa dôveru aj vo chvíľach, keď som už neveril, že spravodlivosť zvíťazí.

Kde a v čom vidíte svoje vodcovské či líderské schopnosti?

Nikdy som nebol prirodzeným lídrom. Ani v škole, ani v našej tréningovej skupine. Prichádzalo to postupne. Možno aj v tom vidieť motiváciu pre tých ostatných, že človek vodcovstvo nemusí mať tak úplne v krvi... Dôležité je mať okolo seba správny tím, môcť sa na naň spoľahnúť a ťahať za jeden povraz, teda ísť za svojím cieľom. Táto moja líderská úloha prichádzala postupne a prirodzene. Snažím sa ostať taký, aký som bol predtým... Dôležité je vedieť sa aj v ťažkých chvíľach zmobilizovať a nájsť v sebe isté rezervy, ako dospieť k cieľu. Prostredníctvom vlastného príkladu som chcel ľudí motivovať, aby dokázali prekonať aj zdanlivo neriešiteľné problémy. Aby sa nevzdávali...

Čo je vašou najväčšou motiváciou, „ťahúňom“ aj v tých najťažších chvíľach? Ako si „prečisťujete“ hlavu?

Jednoznačne je to rodina. Ona je moja inšpirácia aj opora. Bez nej by to celé nemalo zmysel. Ale rovnako ma povzbudzovala aj myšlienka, že môj problém nie je najväčší na svete a ľudia musia často riešiť aj horšie veci. Pomáha mi podpora a dôvera obyčajných ľudí na celom Slovensku.

Inšpiratívne myšlienky:

  • Ja sám sa držím motta, ktoré mi povedal jeden múdry človek: Keď ti budú vravieť, aký si dobrý a úspešný, a ty tomu uveríš, bude to tvoj koniec. Takže buďte dobrí, buďte úspešní, ale vo svojej hlave ostaňte tým, čím ste a držte sa pri zemi. S pracovitosťou, zodpovednosťou, pokorou a láskou môžete dosiahnuť svoje ciele.
  • Ak niečo robíte preto, že vás to baví a napĺňa, dokážete na prvý pohľad nemožné. Chce to určite trpezlivosť, vytrvalosť, zodpovednosť, pokoru, šťastie, dobrý tím ľudí vo vašom okolí a netreba sa vzdávať. Každý problém a prekážka sa dá prekonať...
  • Nestíham mať pocit, že som niekto výnimočný… Doma nie som olympijský víťaz alebo majster sveta, doma chcú, aby som sa zakaždým vrátil zdravý a aby sme zasa boli spolu. Aj za to som svojej rodine vďačný.
  • Šport ma naučil veľmi veľa. Vďaka nemu dokážem prekonávať aj tie najťažšie prekážky. Pre môj osobnostný rozvoj bol nenahraditeľný. Aj preto sa snažím motivovať deti, aby športovali, aby aj im pomohol v živote. Ale myslím, že najlepšie je pritiahnuť k športu celé rodiny. Jediným negatívom v mojom prípade bolo odlúčenie od rodiny – no na druhej strane som im bol po návrate vzácnejší