Na choroby spojené s fajčením pritom zomrie na Slovensku každý rok 7 900 ľudí. Priame náklady na zdravotnú starostlivosť o fajčiarov predstavujú miliardu eur. Situáciu by mal pozitívne ovplyvniť nedávno prijatý Národný onkologický program, pomocou ktorého sa majú prijímať opatrenia v oblasti kontroly tabaku a ochrany nefajčiarov pred rizikom pasívneho fajčenia. Pomoc pri odvykaní od tejto závislosti poskytujú aj úrady verejného zdravotníctva prostredníctvom špecializovaných poradní a v neposlednom rade čoraz častejšie aj samotní zamestnávatelia.

Čo odhalili štatistiky? Najlepšie nás motivuje rodina

Slovensko sa nezaraďuje k európskym krajinám s najväčším počtom fajčiarov, ukázali to vlaňajšie výsledky Eurobarometra. Najväčší počet fajčiarov hlási Grécko (42 %), Bulharsko (39 %) a Maďarsko (38 %), najnižší počet Švédsko (16 %) a Fínsko (21 %). Slovensko a Česko (obe 26 %) sú pod priemerom EÚ (29 %). Slováci však vedú v inej oblasti prieskumu, ktorá sa týkala absencií od cigariet. Až 80 percent opýtaných Slovákov uviedlo, že na myšlienku skoncovania s cigaretami ich naviedla rodina, partneri či priatelia.

Radikálne zákazy a príkazy však nie sú vhodným riešením. V takýchto prípadoch môžu pomôcť aj odborníci v poradenských a liečebných centrách. Jeden z najúčinnejších motívov na pracovisku je aj podpora zo strany kolegov, ale aj podpora zo strany firiem. Podľa Róberta Ochabu, vedúceho odboru podpory zdravia Úradu verejného zdravotníctva SR, zreteľne badať trend vnímania fajčenia na pracovisku ako porušovanie zákona a zo strany zamestnávateľov sa takéto správanie vo väčšine prípadov netoleruje. A legislatíva je jednoznačne na ich strane...

Zákon je striktný: na pracoviskách sa nefajčí

Určenie zákazu fajčenia v priestoroch pracoviska vyplýva zamestnávateľom zo zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zamestnávateľ je povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari, a zabezpečiť jeho dodržiavanie. Zavedenie týchto opatrení do praxe kontrolujú aj inšpektoráty práce. Je výhradne na firme, či vytvorí vo svojich priestoroch aj takzvanú fajčiareň. „Na rozhodnutí zamestnávateľa je aj to, ako sa rozhodne riešiť z organizačného hľadiska dobu fajčenia na pracovisku, respektíve stratu času na pracovisku v dôsledku fajčenia. Každá firma by si mala sama spočítať, koľko ju to stojí,“ dodáva Róbert Ochaba.

Na druhej strane sú podľa neho typy fajčiarov, ktorí fajčiť nikdy neprestanú. „Vtedy je potrebné zaradiť ich do pracovného procesu a na začiatku stanoviť podmienky. Niektorí zamestnávatelia zriaďujú pre fajčiarov miesta, kde si môžu zapáliť, niektorí dokonca požadujú, aby si fajčiar takto strávený čas nadpracoval. Ideálne je ponúknuť fajčiarom kurz na odvykanie od fajčenia, teda ísť skôr cestou podpory motivácie k odvykaniu a zbavenia sa závislosti.“

Formy podpory zbavenia sa zlozvyku

Cigarety sú považované za závislosť. Už jedna denne môže byť začiatok... Fajčenie, či už pre fajčiara, alebo aj pre nefajčiara, je zdraviu škodlivé. Navyše dlhodobá závislosť od cigariet spôsobuje vážne až život ohrozujúce zdravotné ťažkosti... Mnohé firmy sa snažia zamestnancom pomôcť bojovať s týmto zlozvykom. Aké formy podpory zvyknú zvoliť? To je podľa Róberta Ochabu rôzne.

„Ponúknuť kurz na odvykanie od fajčenia je ideálnou ponukou pre zamestnanca a prináša v zahraničí aj dobré výsledky. Prípadne zvoliť bonus, vecnú odmenu či inú formu podpory. Pracovisko je miesto, kde trávime veľa času, a spoločná snaha zamestnancov prestať fajčiť zvyšuje pravdepodobnosť dlhodobej abstinencie.“ Prirodzene, prestať fajčiť nie je jednoduché, vyžaduje si to pevnú vôľu a neustálu motiváciu. Vo všeobecnosti podľa slov vedúceho odboru podpory zdravia v posledných rokoch klesá počet fajčiarov a stúpa počet ľudí, ktorí prestávajú fajčiť. „V mnohých prípadoch však fajčiari prechádzajú na alternatívne formy tabaku či siahajú po iných druhoch tabakových alebo elektronických výrobkov. Problém v tomto prípade ostáva rovnaký. Otázkou je, kedy si môžu svoju cigaretu či iný výrobok užívať.“

Neviete si rady? Nechajte si odborne poradiť

Čoraz viac ľudí sa sťažuje, že je vystavených pasívnemu fajčeniu na pracoviskách v Európskej únii. Väčšina vlád krajín EÚ zakázala fajčenie v práci alebo na verejných priestranstvách, Slovensko nevynímajúc. Prevencia fajčenia i jeho zanechanie predstavujú podľa Zuzany Eliášovej, hovorkyne rezortu zdravotníctva, dve najefektívnejšie stratégie pre zlepšenie zdravia spoločnosti. „A to legislatívne, cez zákon na ochranu nefajčiarov, formou zdravotnej výchovy a individuálneho poradenstva, napríklad cez poradne zdravia i poradne na odvykanie od fajčenia v rámci regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Poradenstvo je bezplatné, termín vyšetrenia je potrebné dohodnúť vopred osobne alebo telefonicky.

Poradne na odvykanie od fajčenia poskytujú aj výjazdovú formu pomoci, treba však o ňu požiadať. V rámci prevencie fajčenia sú vhodné aj proaktívne prístupy na dobrovoľnej báze, napríklad zdravie podporujúce pracoviská podľa projektu Svetovej zdravotníckej organizácie. Tie od roku 2000 spustili kampaň „Zdravé pracoviská“, podporujúcu myšlienku, že dobré zdravie a bezpečnosť sú dobré aj pre podnik.

V poradniach sa podľa slov hovorkyne používajú vyšetrovacie metódy, ktorými sa zisťuje stupeň závislosti, nasleduje individuálny pohovor a anamnéza. Na základe toho sa následne odporúča vhodná forma odvykania. „V poradni sa používa rad vyšetrovacích metód na zisťovanie stupňa závislosti a na základe individuálneho pohovoru a anamnestických údajov sa odporúča vhodná forma odvykania za aktívnej účasti klienta.“ Prirodzene, môže trvať aj niekoľko mesiacov či rokov, kým sa fajčiar svojej závislosti úplne zbaví.

5 rýchlych rád pre závislých od nikotínu:

• Nájdite si dôvody prestať fajčiť.
• Rozhodnite sa urobiť niečo pre svoje zdravie.
• Požiadajte o pomoc bývalého fajčiara.
• Nedajte sa odradiť inými fajčiarmi.
• Skúste prestať fajčiť bez alternatív užívania iných produktov.

Zaujímavosť:

Po novom by mohli lieky na odvykanie v budúcnosti uhrádzať zdravotné poisťovne. Možný mechanizmus úhrad z verejného zdravotného poistenia by však musel byť ešte predmetom odborných diskusií, pretože si vyžaduje široký konsenzus, avizuje hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová. Priame náklady na zdravotnú starostlivosť o fajčiarov podľa ministerstva predstavujú pre Slovensko miliardu eur ročne. Na choroby spojené s fajčením pritom zomrie každý rok 7 900 ľudí. Ambíciu zmierniť tieto dôsledky má aj Národný onkologický program. Rezort hľadá systém, pri ktorom by fajčiari počas odvykacej kúry mohli vypadnúť z bežného denného života a mali tak priestor naučiť sa žiť bez cigarety. Lieky na odvykanie by uhrádzali zdravotné poisťovne. Ďalšou z možností je, že by sa zbavovanie závislosti mohlo realizovať aj v kúpeľoch.

 

Tip redakcie: Dôvera občanov v poradne pre odvykanie od fajčenia narastá

Linka pomoci na odvykanie od fajčenia (tel. číslo 0908 222 722) i poradne na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva poskytujú fajčiarom aktívnu akútnu pomoc, podchytávajú ľudí vo fáze rozhodovania sa a v abstinenčnej kríze. Linku na odvykanie od fajčenia kontaktovalo počas dvoch rokov jej existencie výrazne viac mužov (1 021) ako žien (274), hovor trval v priemere 5 minút. Protifajčiarska linka je prístupná každý pracovný deň od 8.00 h do 15.00 h.
Špecializované poradne pre odvykanie od fajčenia poskytli minulý rok poradenstvo takmer 1 200 občanom, v roku 2016 to bolo takmer 1 050 ľudí. Poskytujú individuálne aj skupinové poradenstvo – odborníci v nich hovoria o možnostiach skoncovania s cigaretami, takisto učia trénovať si pevnú vôľu, uskutočňujú vyšetrenia smokerlyzerom či spirometriu, dohliadajú aj na niektoré antropometrické parametre (podiel telesného tuku, BMI, obvod pása atď.).

Článok je krátený pre účely webu. Celý ho nájdete v časopise Zisk manažment.