Manažéri druhej línie – strední riadiaci pracovníci

Pokiaľ ide o tzv. manažérov druhej línie, najčastejšie sú to vedúci zamestnanci, ktorí na jednotlivých stupňoch riadenia určujú podriadeným pracovné úlohy a kontrolujú ich. „Ide o akýsi medzistupeň medzi zamestnancom a zamestnávateľom, nakoľko vedúci zamestnanec vykonáva aj niektoré úlohy v jeho mene,“ spresňuje advokát. Tradične však vedúci zamestnanci nie sú členom štatutárneho orgánu firmy a vykonávajú činnosti podľa pokynov tzv. „vyššieho manažmentu“ alebo priamo zamestnávateľa. „Na rozdiel od manažérov prvej línie však navonok nekonajú v mene firmy, teda mali by uzatvoriť pracovnú zmluvu. Opäť však treba posúdiť, či vykonávajú tzv. závislú prácu. Vo väčšine prípadov tento druh manažérov koná v podriadenosti a podľa pokynov svojich nadriadených,“ konštatuje Ficek. Vedúci zamestnanec totiž koná v mene zamestnávateľa, avšak len vo vnútri organizácie a na základe toho, že ho do tejto pozície ustanovil.  

Špecifiká a rozdiely zmlúv v praxi

Čím sú špecifické manažérske zmluvy oproti bežným zamestnaneckým? Vždy treba posúdiť najmä to, na ktoré činnosti sa manažér prijíma, a následne vyhodnotiť, či vykazujú znaky závislej práce. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere. Pracovná zmluva podľa Milana Ficeka poskytuje vyššiu mieru ochrany a viacero nárokov, ako napríklad dovolenku, právo na odpočinok, zabezpečenie stravovania, chráni ho aj pred skončením pracovného pomeru. „Na druhej strane Obchodný zákonník takúto mieru ochrany neposkytuje. Preto aj rôzne výhody a nároky, ktoré zamestnancovi automaticky vyplývajú zo zákona, treba dohodnúť v manažérskej zmluve, inak na ne nevznikne nárok.“ To isté platí aj v prípade zodpovednosti za škodu. Zamestnanec je v takom prípade viac chránený, pričom zamestnávateľ môže od neho požadovať náhradu škody len do výšky 4-násobku priemerného zárobku.

Kompetencie a ich vplyv na riadenie

Každý manažér disponuje určitým rozsahom práv a povinností, ale má i istú zodpovednosť. Podľa advokáta treba rozlišovať aj to, či ide o manažéra prvej línie (štatutárny orgán), ktorého konanie sa považuje za konanie spoločnosti, alebo o manažéra druhej línie, ktorý síce koná v mene firmy, ale výlučne na základe pokynov zamestnávateľa. „Vedúci zamestnanec koná v podriadení zamestnávateľovi, na základe jeho pokynov, s využitím jeho prostriedkov a na jeho účet v pracovnom čase. Manažér, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu na základe zmluvy o výkone funkcie alebo inej zmluvy obchodného práva, disponuje oveľa väčšími právomocami a takpovediac aj väčšou slobodou.“ Svoj čas môže flexibilne využívať a nemusí byť prítomný na pracovisku ako radový zamestnanec. S tým je však spojená aj väčšia zodpovednosť. Má tiež širšiu rozhodovaciu právomoc, ktorou zamestnanec nedisponuje a vedúci zamestnanec ňou disponuje len v obmedzenom rozsahu.

Dbajte na podstatné náležitosti zo zákona

Každá zmluva má tzv. podstatné náležitosti, bez ktorých by k jej uzavretiu nedošlo. Ak ide o manažérsku zmluvu podľa obchodného práva, tak zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu. Tiež ju musí schváliť valné zhromaždenie firmy alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za jej záväzky neobmedzene. „Ak niektoré práva a povinnosti nie sú upravené v zmluve o výkone funkcie, potom sa primerane použijú ustanovenia o mandátnej zmluve. Tiež sa použijú vtedy, ak nie je zmluva o výkone správy uzatvorená vôbec. Zákonnými náležitosťami mandátnej zmluvy sú označenie zmluvných strán, vymedzenie predmetu zmluvy, dojednanie o zariadení obchodnej záležitosti a dohodnutie odmeny,“ tvrdí advokát.

Pracovné zmluvy chránia zamestnancov viac

Zmluva o výkone funkcie môže byť na rozdiel od mandátnej zmluvy formulovaná aj tak, že štatutárny orgán nemá nárok na odmenu. Ak teda chce mať nárok na odmenu, je potrebné to do zmluvy naformulovať. Pokiaľ ide o manažérov, s ktorými treba uzatvoriť pracovnú zmluvu, pretože ich činnosť vykazuje znaky závislej práce, pracovný pomer vnikne písomnou pracovnou zmluvou. „Jej podstatnými náležitosťami sú druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, deň nástupu do práce, miesto výkonu práce a mzdové podmienky. Tiež je potrebné dohodnúť v nej aj iné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. Zmluva môže obsahovať aj iné náležitosti, najmä rôzne hmotné výhody.“

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pracovné zmluvy chránia zamestnanca viac, aj keď ide o vedúceho pracovníka. „Manažér vykonávajúci činnosť spadajúcu pod závislú prácu by ako zamestnanec mal napríklad nárok na dovolenku priamo zo zákona, kým manažér vykonávajúci funkciu na základe obchodnoprávnej zmluvy by si takúto možnosť musel v zmluve dohodnúť,“ spresňuje Ficek. V súčasnosti možno vo firmách badať trend skracovania pracovného týždňa i využívanie flexibilného pracovného času.

Článok bol krátený pre účely webu. Celý ho nájdete v časopise Zisk manažment.