Strach má zlý imidž. Býva spojený s negatívnymi dôsledkami, zvykneme ho zatajovať, popierať, potláčať a opovrhovať ním. Keď niekto prizná, že má strach, býva vnímaný ako slaboch a „lúzer“. Je to škoda, pretože strach je nielenže absolútne ľudský, ale aj zmysluplný a nápomocný.

Na pracovisku sa o strachu spravidla hovorí len ako o tréme, o tlaku alebo nanajvýš o strese a v topmanažmente je doslova tabu. Hovorieva sa o opatrnosti a veľkej zodpovednosti, pretože to sa od manažérov očakáva. Aj napriek tomu je v organizáciách strach prítomný takmer všade.

Asi najsilnejší emocionálny dosah na človeka má existenčný strach. Vzniká najmä pri hrozbe straty pracovných miest, finančných ťažkostiach, chudobe, starobe a ochorení. Častejšie sa však stretávame so sociálnym strachom, kedy ide o ohrozenie vlastnej sebahodnoty. Ako sociálne bytosti máme obavy z odmietnutia, vymedzenia a straty statusu. Obávame sa, že nedostaneme ocenenie od svojho šéfa alebo že sa budeme blamovať pred kolegami v tíme. Máme strach z verejných vystúpení, ostýchame sa otvorene vyjadrovať svoj názor, poskytovať, ale aj prijímať kritiku. Sociálnemu strachu je veľmi podobná obava zo zlyhania. Objavuje sa vtedy, keď sa bojíme, že nedokážeme splniť formálne, ale aj nevyslovené očakávania našej pracovnej pozície a že stratíme uznanie, status a sebahodnotu. K nej sa pridáva aj strach z neúspechu a z robenia chýb.

Strach je automatizmus pre prežitie

S týmito strachmi sa každý bez výnimky musí nejako vyrovnať, najmä ak sa domnieva, že vlastne žiaden strach nemá. To pochopiteľne nie je možné, pretože strach je pocit, ktorý nás sprevádza po celý život aj napriek tomu, že ho práve nepociťujeme. Potláčať ho je nesmierne náročné, ale aj kontraproduktívne. Podstatou strachu je prežitie a amygdala (centrum emócií v mozgu) nám pomáha zostať nažive tak, že sa vyhýbame situáciám, ľuďom alebo objektom, ktoré ohrozujú náš život. Amygdala za normálnych okolností nepretržite preosieva všetky informácie vstupujúce do nášho mozgu cez rôzne zmysly, aby rýchlo zaznamenala všetko, čo by mohlo mať vplyv na naše prežitie.  Hneď ako sa to stane, koordinuje rýchlu celotelovú reakciu, ktorá nás donúti zdržiavať sa mimo pôsobenia hrozby, čo zvyšuje naše šance, že prežijeme.

Takže strach má aj korektívnu funkciu, ktorá nás drží v bdelosti, a to je výhodou aj v biznise, kde sa riziko a odvaha cenia. Krátkodobý moment strachu, ktorý môžeme sami prekonať, nás môže stimulovať. Na rozdiel od deštruktívnej formy strachu udržuje človeka v aktivite, aby hroziace nebezpečenstvo zvládol. Ak mávate napríklad strach pred verejným vystúpením, strach zabezpečí vašu solídnu prípravu. Ak nie ste prijímaní svojimi kolegami, budete sa veľmi snažiť vo svojej práci, aby ste získali uznanie kolegov. Úsilie, ktoré je vyvolané tlakom obáv, je tajomstvom mnohých úspešných ľudí – nie talent alebo geniálne schopnosti.

Bez strachu nie sú výsledky

Strach v správnom množstve podporuje výkon významnejšie ako smelosť. Výkon človeka, ktorý je nevyťažený a bez záujmu, je rovnako veľký ako výkon toho, kto je od strachu úplne paralyzovaný a nedokáže jasne uvažovať. Človek sa snaží dostať do svojej zóny komfortu a strachu sa vyhýba. Takýto postoj je síce pohodlný, ale nevedie k spokojnosti, ale naopak, vyvíja sa lenivosť a nechuť. V zóne komfortu nie je priestor pre pocity úspechu. Je veľa ľudí, ktorí majú strach verejne hovoriť a z toho dôvodu odmietajú príležitosti verejne vystupovať – nikdy sa však necítia úspešne, vyhýbanie sa vystúpeniam im radosť neprinesie. Radosť sa im podarí zažiť len vtedy, keď strach prekonajú a odvážia sa s rozklepanými nohami predstúpiť pred publikum. Odmenou im za to bude ocenenie a pôžitok z potlesku publika.

Endorfíny človeka pozitívne ovplyvňujú a kto ochutnal pocit takéhoto úspechu, bude chcieť byť odmeňovaný čoraz častejšie. Dôsledkom bude stále jednoduchšie prekonávanie strachu. To vedie k osobnostnému rozvoju, pretože človek získava skúsenosti a sebadôveru. Prax potvrdzuje, že ak ľudia so sociálnymi fóbiami vedome vyhľadávajú situácie, ktorých sa obávajú, stávajú sa pomaly, ale isto odvážnejšími. Ak máte napríklad strach z telefonického kontaktovania druhých, stratíte ho najskôr vtedy, keď budete telefonovať čo najčastejšie. Keď sa bojíte prezentovať, s každým jedným vystúpením budete sebaistejší.

Predpokladom na zvládnutie svojho strachu však je, že si ho uvedomíme. Upozorňuje nás na to, kde ešte máme priestor na zlepšenie. Preto by sme mali podstupovať pravidelnú sebareflexiu či vyžadovať spätnú väzbu, ktoré môžu napomôcť sebauvedomovaniu. Najmä ak sme v manažérskej pozícii. „Mačovské“ správanie, potreba mať všetko pod kontrolou a zvýšené sebavedomie môžu poukazovať na rôzne skryté strachy. Ak tieto ostanú neporozumené, budú hroziť konflikty z dôvodu neopodstatneného agresívneho správania alebo sa ochudobníte o hodnotné podnety z okolia, pretože s vami nikto nebude chcieť hovoriť otvorene. Aj nápadné obklopovanie sa symbolmi statusu môže nasvedčovať skrytému strachu: mnohí tieto symboly potrebujú z dôvodu sociálneho ocenenia – ako určitú formu sebapotvrdenia.

Zorientovanie sa v sebe, či už prostredníctvom externej pomoci alebo vo vlastnej réžii, napomôže psychickej rovnováhe a človek dokáže svoje strachy konštruktívne zvládať. Ak sa na to odhodláte, urobíte prvý krok do zóny rastu a budete na seba nesmierne pyšní. Takéto zážitky úspechu vám pomôžu akceptovať strach ako normálnu súčasť bytia. Ako manažéri robíte rozhodnutia, ktoré sú spojené so strachom – vnútorná pripravenosť mať strach je preto žiaduca. Iba ten, kto pripustí, že je z času na čas neistý, môže naozaj prevziať zodpovednosť a prestane sa skrývať za kolegov, projekty a externých poradcov. Takže pokojne sa bojte ďalej – strach je váš pomocník.