Strany vo vládnej koalícii postupne prišli s návrhmi v rôznych oblastiach. Smer-SD presadzuje prudší rast minimálnej mzdy, zákaz sociálneho dumpingu, vyššie príplatky za nočnú prácu, či povinné príplatky za soboty a nedele. Strana SNS zase prišla s návrhom na zavedenie 13. platu a Most-Híd navrhuje zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, či daňové zvýhodnenie pre pracujúcich dôchodcov.
Odborníci viaceré tieto opatrenia kritizujú. Výkonný riaditeľ personálnej spoločnosti Express People Peter Dosedla upozorňuje, že minimálna mzda ovplyvňuje priamo zamestnanosť v niektorých odvetviach. "Napríklad malá kaviareň v Bardejove určite bude na pokraji existenčných problémov pri minimálnej mzde nad alebo okolo 500 eur. Ak zdvihneme minimálnu mzdu o 50 eur, tak zamestnanec dostane niečo cez 30 eur, ale firmu to bude stáť viac ako 70 eur mesačne. Absentuje úprava nezdaniteľnej čiastky alebo výšky platených odvodov," priblížil Dosedla.
Kritizovaným opatrením je aj 13. plat. "Ročné bonusy by mali byť viazané na výkon zamestnanca. Toto mi príde ako socialistický prežitok," konštatuje manažér Manpower Group Jiří Halbrštát. Podľa Dosedlu bude jeho zavedenie rizikové najmä pre firmy, ktoré sa dostanú do krízy. "Podstata 13. platu tkvie v odmene za nadštandardne dosahované hospodárske výsledky. Firmy na to určite zareagujú oklieštením iných bonusov do takej miery, aby bol finančný dopad, čo najneutrálnejší," očakáva Dosedla.
Daňovým poradcom tak celkovo chýba dlhodobá koncepcia pri opatreniach. "Oceňujem, že vláda chce robiť sociálnu politiku. Škoda však, že ju v čase ekonomického rastu a úspešného výberu daní nerobí za štátne prostriedky, ale za peniaze podnikateľov, ktorí sú stále viac zaťažovaní daňami, odvodmi za svojich zamestnancov a administratívnymi povinnosťami," skonštatovala Beáta Krausová zo Slovenskej komory daňových poradcov.
Komora vidí priestor na zníženie priamych daní. "Vidíme priestor na zníženie zdaňovania príjmov z práce, najmä v znížení neúmerne vysokého odvodového zaťaženia. Pri príjmoch z podnikania by pomohlo zníženie daňovej sadzby, keďže z krajín V4 máme najvyššiu sadzbu dane príjmov právnických osôb," doplnil odborník komory Miroslav Marcinčin. Problémom je podľa neho aj skryté zdaňovanie. "Spôsobili ho opatrenia, ktorými došlo k rozšíreniu základu dane. Napríklad ide neuznávanie niektorých výdavkov na daňové účely. V praxi teda prišlo k zvýšeniu zdanenia, aj keď sa nezmenila sadzba dane," doplnil Marcinčin.
Vláda by sa okrem daní mala zamerať aj na budúce zmeny na trhu práce, ktoré prinesie digitalizácia a robotizácia výroby. "Náklady na stroje a automatizáciu klesajú, zatiaľ čo náklady na ľudskú prácu rastú. Horúcou témou by malo byť to, ako zaistiť, aby státisíce ľudí, ktorí stratia prácu do 15 rokov v dôsledku digitalizácie, našlo uplatnenie niekde inde," dodal Halbrštát.
