V tomto mesiaci som sa rozprávala so ženami – manažérkami a zamestnankyňami, ktoré samy precítili, aký dôležitý je obojstranne férový prístup v tejto zmenenej, ale krásnej a radostnej situácii.
A akú aktuálnu tému som si vybrala, to som si uvedomila, až keď mi jedna moja klientka zdvihla telefón práve v pôrodnici. S ňou sme si uložili rozhovor na neskôr...
Katka, manažérka medzinárodnej obchodnej spoločnosti v oblasti služieb
Mali ste niekedy skúsenosť s tehotnými zamestnankyňami vo svojom tíme? Ako v ich prípade postupujete, zmení sa ich vnímanie v rámci firmy?
Áno, aj teraz mám dve dievčatá na materskej dovolenke a jedna sa k nám práve vracia. Našťastie máme veľmi otvorené vzťahy v rámci tímu a tak som o zmenenom stave dievčat vedela vždy skôr, než prešli kritické tri mesiace. Bolo to skvelé, lebo sme sa vo väčšej pohode vedeli pripraviť na ďalšie kroky. To sa týka ich náhrady aj návratu do práce po materskej dovolenke.
Som zástancom vyrovnaného vzťahu medzi rodinným a pracovným životom, preto s týmito dievčatami sme sa väčšinou dohodli aj na špeciálnom prístupe. Kolegyňa, ktorá je práve v piatom mesiaci, pracuje už iba v skrátenej pracovnej dobe. Ale jej výplaty sa to netýka, nechcem, aby bola demotivovaná, nech si radšej užije toto krásne obdobie.
Ako to vníma kolektív, v ktorom pracujú? Nesťažujú sa na jej zvýhodnené podmienky?
Nie, to sa nestáva. Je to čisto ženský kolektív a zatiaľ som pozorovala len veľmi nápomocný, empatický prístup. Svojim kolegyniam „s bruškom“ vždy vyšli v ústrety.
Čo si myslíte, v čom sú pracovníčky – mamičky silnejšie ako ostatní členovia tímu? A s akými možnými nevýhodami v ich prípade by mal zamestnávateľ rátať?
Jednoznačným prínosom mamičiek, ktoré sa vrátili z materskej dovolenky, je seniorita ich života. Nejdú tvrdohlavo proti múru, ale sú oveľa viac vyrovnané a spoľahlivé. Dokážu správne balansovať medzi svojou odbornosťou a rodinným životom a menej podliehajú aj možnému stresu. Ich dieťa z nich urobí ženu.
Samozrejme viem, že od nich nemôžem očakávať nadčasy a že ak si majú vybrať, budú uprednostňovať cestu, ktorá im pomôže v zachovaní nastavenej rovnováhy medzi osobným a pracovným životom. Ale to je tak v poriadku. Ja sama sa často správam ako workoholička a veľmi si na nich cením, že túto fázu svojho života už prekročili.
Majka, finančná analytička vo veľkej nadnárodnej spoločnosti, momentálne na materskej dovolenke
Aká bola reakcia vášho zamestnávateľa, keď ste mu oznámili svoje tehotenstvo?
Svojej tímovej líderke som oznamovala novú situáciu celkom skoro. Mali sme výborný vzťah a nechcela som to dlho zatajovať. Aj kvôli tomu, že sa mi objavili aj iné zdravotné komplikácie a celkom skoro som musela nastúpiť na PN.
Ste odvtedy akokoľvek v kontakte?
Áno, aj keď sa odvtedy zmenila tímová líderka na našom oddelení, kontakt sa neprerušil. Musím povedať, že je to zásluhou môjho zamestnávateľa, teda perfektne nastavených procesov. Je vo firme určená jedna osoba, ktorá sa stará výlučne o „firemné mamičky“. Pravidelne nám posiela aktuality zo života firmy, aby sme „zostali v obraze“ a tiež nám usporadúva spoločné stretnutia, naposledy na Deň matiek. Mám informáciu, že čoskoro sa založí aj firemná škôlka. Je to dobrý pocit, ak na vás zamestnávateľ nezabudne, ani kým vy prebaľujete. Pravdepodobne sa po ukončení materskej aj vrátim do firmy, nebudem si hľadať iné miesto.
Alena, personálna manažérka obchodnej spoločnosti
Vy sama ste po návrate z materskej dovolenky – porozprávajte mi, prosím, aké bolo obdobie vášho tehotenstva, kým ste pracovali a ako sa vám podarilo opäť sa začleniť do firmy po svojom návrate z materskej dovolenky?
S touto témou mám skutočne bohaté skúsenosti. Pred mojím druhým tehotenstvom sme sa dlhšie neúspešne snažili o bábätko a ja som bola najviac prekvapená, keď krátko po mojom nástupe k novému zamestnávateľovi som sa dozvedela šťastnú správu. Na jednej strane šťastnú, ale na druhej strane som sa jej aj zľakla, lebo som nechcela, aby som na novom mieste vyzerala ako neseriózna osoba. Tri dni pred ukončením skúšobnej doby, aby som ešte nechala čas na rozhodovanie aj vedeniu firmy, som oznámila svoj nový stav aj v práci. Našťastie môj šéf je skvelý človek a tak sa zachoval aj v tejto situácii, dokonca mám pocit, že z malého prírastku sa v danej chvíli radoval ešte viac ako ja sama.
Dohodli sme sa na možnosti práce z domu a mňa to aj bavilo, nakoniec ešte aj pôrod tak vyšiel, že som vedela uzavrieť výplaty. Počas prvého roka svojej materskej dovolenky som najdôležitejšie činnosti robila ja sama formou dohody o vykonaní práce z domu. Raz za mesiac som prišla aj do kancelárie, s kočíkom, aby sme vyriešili všetko, čo bolo potrebné povedať si osobne.
Po uplynutí jedného roka sme pomaly rozbehli proces návratu do práce: najprv tri dni doma, dva dni v kancelárii. Od druhého roku už tri dni v kancelárii. Po ukončení tretieho roka materskej dovolenky až štyri dni a po tri a pol roku na „skoro plnú“ pracovnú dobu – momentálne pracujem každý deň ešte o jednu hodinu kratšie.
Táto flexibilita zamestnávateľa mi bola neskutočne cenná a bola som rada, že som mala možnosť nebyť iba doma medzi plienkami tri roky. Nebol to taký prudký skok ani šok, myslím si, že to bola jedna z najlepších alternatív riešenia.
V čom sa cítite silnejšia, odkedy ste pracujúca matka?
Jednoznačne v time manažmente a v organizácii práce. Oveľa efektívnejšie si zadeľujem úlohy a nenechám si ich prerásť cez hlavu.
Čo by ste radili zamestnankyniam, ktoré sú možno práve v podobnej situácii?
Hlavne, aby to oznámili včas a korektne svojmu zamestnávateľovi. Zbytočné odďaľovanie nerobí dobrotu ani vzhľadom na ich budúci návrat do práce. Povedať všetko na rovinu. Však to je radosť! A nech sa pozerajú v tejto chvíli hlavne na seba a potreby svojho dieťatka – akokoľvek by zareagoval ich zamestnávateľ.
Adriana, špecialistka v úzko špecifickom segmente, momentálne na materskej dovolenke
Adriana, vy ste na materskú dovolenku nastúpili trochu skôr, než vám to zákon a váš zdravotný stav predurčili. Ako to teda bolo?
Nie, nie na materskú, ale na úrad práce. Bolo to o dva mesiace skôr, než som mala pôvodne plánovaný odchod z práce. Ide o to, že moja nadriadená neprijala správu o mojom tehotenstve veľmi príjemne. Žiaden prejav základnej ľudskej slušnosti, ani mi nezagratulovala a celková komunikácia aj v ďalšej dobe sa veľmi zasekávala. Keďže som mala pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, ale zdravotne som nepociťovala žiadne ťažkosti, chcela som sa so zamestnávateľom dohodnúť, aby som mohla zostať o dva mesiace dlhšie. Moja práca ma baví a necítila som sa nijak zdravotne predurčená na to, aby som musela predčasne zostať doma. Že môžem zostať, mi bolo prisľúbené, a až neskôr, cca jeden týždeň pred ukončením mojej zmluvy, som sa dozvedela od kolegov, že firma si aktívne hľadá môjho nástupcu a moja zmluva sa napriek pôvodnej dohode nepredĺži. Viete si predstaviť, aké to bolo nepríjemné. Nakoniec som nového človeka musela ešte aj zaučiť. Prístup mojej šéfky mi príde smutný, nemala dôvod takto postupovať, lebo viem, že som svoju prácu robila kvalitne a vždy som v minulosti férovo pristupovala k tejto firme. Navyše pracujeme v úzko špecializovanom segmente, moju prácu ovláda veľmi málo ľudí aj v celoslovenskom meradle a ja nemienim meniť svoje pracovné zameranie. Takže je vysoko pravdepodobné, že sa ešte pracovne stretneme.
Zuzana, personálna konzultantka veľkej finančnej spoločnosti
Zuzka, momentálne už koordinujete firemné personálne procesy, ale aj vy sama máte dve deti. Ako to bolo s vaším odchodom na materskú dovolenku?
Môj zamestnávateľ prijal túto správu úplne bez výhrad a aj keď sa výraznejšie zmeny neudiali, pocítila som väčšiu ohľaduplnosť môjho pracovného okolia. Následne som bola na materskej celkom dlho, šesť a pol roka, a môj pôvodný zamestnávateľ ma už nezobral späť.
Nastúpili ste teda inde. Ako ste sa tam dokázali presadiť?
Prvé dva roky boli ťažšie – cítila som vnútorný boj, aby som všetko zvládala. Chcela som presvedčiť nového zamestnávateľa a v tom období som preto mala aj minimálne absencie.
Čo sa zmenilo oproti „Zuzke pred materskou“?
Išla som na 120 percentný výkon. Vedela som, že o štvrtej musím utekať do škôlky, pričom moji kolegovia mohli pracovný deň potiahnuť aj dlhšie. O to viac a s väčším nasadením som ale pracovala, kým som bola v kancelárii.
Kedy a ako sa vytvorila rovnováha medzi rodinnými a pracovnými úlohami?
Myslím si, že sa mi postupne podarilo otestovať a nastaviť režim založený na prioritách a funguje to. Oveľa efektívnejšie využívam každú jednu minútu, lebo viem, že chcem aktívny čas stráviť aj s rodinou. Plánovanie je z toho celého najdôležitejšie.
V súčasnosti už stojíte na opačnej strane, zastupujete svojho zamestnávateľa – čo by ste poradili ženám, aký prístup k práci by si mali zvoliť počas tehotenstva?
Z dôvodu väčšieho stupňa rizika by som tehotenstvo neodporúčala oznamovať príliš skoro, ale tiež nie neskôr ako na konci prvého trimestra, teda v dvanástom týždni tehotenstva. Chcem zdôrazniť hlavne význam otvorenej komunikácie počas celej doby pred nástupom na materskú. Ak sa budúca mamička cíti horšie, tuší, že je pravdepodobné predčasné ukončenie práce a nástup na PN, nech o tom povie aj svojmu zamestnávateľovi, aby sa ten vedel zariadiť podľa možností čo najlepšie a tiež aby sa pred ňou o pár rokov nezabuchli dvere potenciálneho návratu do firmy. Je dobré včas komunikovať aj plánovanú dĺžku čerpania materskej dovolenky.
Myslíte si, že prítomnosť tehotných žien môže mať aj negatívny dosah na atmosféru v tíme?
U nás sa tieto ženy špeciálne nad rámec zákonom daných podmienok nezvýhodňujú, preto sme nikdy nemali ani žiaden konflikt v rámci pracovných tímov.
Ako je to so zamestnávaním mamičiek po materskej dovolenke? Máte o nich záujem?
K „cudzím“ mamičkám pristupujeme opatrnejšie, ale o „vlastné“ máme jednoznačný záujem! Priniesla to aj zmenená situácia na pracovnom trhu, keď v dôsledku nedostatku kandidátov na jednotlivé pozície často kontaktujeme aj naše mamičky, aby sme sa informovali o termíne, kedy zvažujú svoj návrat do práce, možno aj vo forme skráteného úväzku. Myslím si, že v tomto sa trend oproti predchádzajúcim rokom výrazne zmenil.
Miriama, asistentka, pracujúca pred nástupom na materskú dovolenku
Ste v poslednom trimestri svojho tehotenstva a stále aktívne pracujúca. Ako to znášate?
Síce by som prijala zmenu v zákone, aby tehotné ženy mali skrátenú pracovnú dobu napríklad na šesť hodín, ale ešte celkom dobre zvládam. Že som tehotná, som oznámila zamestnávateľovi vo štvrtom mesiaci. Bola som predtým dva týždne PN, lebo som ťažko znášala prvé príznaky tehotenstva, ale keď tie prešli a ja som sa vrátila do práce, už som všetko na rovinu povedala. Od každého som dostala len pozitívne reakcie, kolegovia mi aj odvtedy pomáhajú, aby som nemusela nič ťažké dvíhať. Dohodli sme sa, že kým len môžem, budem pracovať. Potom si ešte vyčerpám dovolenkové dni, ktoré sa mi nahromadili a cez najväčšie letné horúčavy už budem doma. Síce som prišla o pôvodne prisľúbené zvýšenie mzdy, čo ma trošku mrzí, ale som rada, že vo všetkom ostatnom mi vyhoveli.
Prežívame obdobie, keď je zamestnanec vzácny ako soľ. Nepremeškajme šancu posilniť si vzťahy s našimi pracovníčkami v tomto pre nich veľmi dôležitom období. Myslím si, že inšpirácií že ste mohli nájsť v týchto rozprávaniach dosť. A vracajúce sa mamičky vám budú vďačné a oveľa viac lojálne, navyše o vás budú aj pekne hovoriť: vo svojom okolí, pred vašimi ďalšími potenciálnymi pracovníkmi.
Navyše, majte na pamäti, že ak podporujete mamičku, podporíte tým aj jej rodinu a čo iné by malo byť viac zmysluplným poslaním, ako byť osobou, na ktorú napokon môže jedna celá rodina vďačne spomínať?
