Pravidlá transferového oceňovania platia nielen pre zahraničné, ale aj pre domáce firmy. Vedia podľa vás firmy, čo všetko tento proces obnáša? 

V posledných 2 – 3 rokoch prebieha proces „transformácie“ pravidiel v otázkach zdaňovania ziskov nadnárodných firiem nielen v krajinách OECD, ale viac či menej po celom svete. Tento proces je sprevádzaný vyššou aktivitou finančných (daňových) správ všade vo svete pri daňových kontrolách, a tak zároveň zlepšuje informovanosť a povedomie o tejto problematike medzi daňovníkmi.

Možno preto konštatovať, že zahraničné i slovenské firmy, ktoré sú súčasťou nejakej nadnárodnej skupiny, problematiku transferového oceňovania poznajú. Pravidlá sú však komplikované a nie všetky sú obsiahnuté v slovenskej legislatíve (zákone o dani z príjmov) v dostatočnom detaile, ale existujú tiež v súvisiacich usmerneniach, výkladoch, rozhodnutiach súdov i odporúčaniach OECD.

Ako vnímate túto situáciu napríklad v malých či stredných firmách?

Iná situácia je však v menších slovenských firmách, respektíve u živnostníkov, ktorí nemajú u seba zamestnaného daňového špecialistu, ale podporu vo finančnej, respektíve účtovnej oblasti dostávajú od externej účtovnej firmy, prípadne zamestnávajú výhradne účtovníkov. V týchto firmách je povedomie o pravidlách transferového oceňovania výrazne nižšie a často absentuje úplne.

Aj preto je úroveň dodržiavania týchto pravidiel je odlišná vo firmách, ktoré sú súčasťou medzinárodnej skupiny spoločností, kde často existuje dokumentácia k transferovým cenám na úrovni materskej firmy. Pri menších firmách, ktoré majú transakcie s prepojenými (závislými) spoločnosťami výhradne na Slovensku, je úroveň nižšia. I napriek tomu sa úroveň povedomia o pravidlách transferového oceňovania za posledné roky výrazne zvýšila.

Dotýka sa transferové oceňovanie v rovnakej miere väčších i malých firiem, napríklad živnostníkov, prípadne zahraničných spoločností? Čím sa treba v takýchto prípadoch riadiť?

Pravidlá sa uplatňujú v rovnakej miere na väčšie či menšie firmy, základným predpokladom je však existencia transakcií (nákupov alebo predajov tovarov či služieb) so spoločnosťami v skupine, a teda prepojenými závislými firmami. Pri malých živnostníkoch je pravdepodobnosť takýchto transakcií nízka, tieto pravidlá sa ich teda vo väčšine prípadov nebudú týkať vôbec. Čo je však odlišné, je úroveň alebo rozsah dokumentácie, ktorú firma musí mať k dispozícii (povinne už od roku 2009).

Pri veľkých firmách je úroveň maximálna a spoločnosť musí zdokumentovať celý proces určovania cien v skupine, popísať odvetvie i charakter aktivít spoločností a zároveň mať k dispozícii nezávislú štúdiu, ktorá dokumentuje úroveň cien nezávislých spoločností na trhu pôsobiacich v rovnakom odvetví. Naopak, pri tých najmenších spoločnostiach (mikropodnikoch) je rozsah dokumentácie minimálny. Pre väčšinu firiem je rozsah niekde v strede a sú povinné zostavovať tzv. základnú dokumentáciu.

Zmenil sa podľa vás v posledných mesiacoch prístup finančnej správy k transferovému oceňovaniu? V čom sa prejavuje vyššia dôslednosť daňových úradníkov?

Prístup finančnej správy k problematike transferového oceňovania sa zmenil najmä v dôležitosti, ktorú jej začali prisudzovať v poslednom období. Doteraz sa zameriavala prevažne na DPH a oblasť daní z príjmov bola v úzadí. Avšak z dôvodu aktivity na medzinárodnej úrovni v oblasti zdaňovania ziskov nadnárodných korporácií sa aj slovenská finančná správa začala výrazne posúvať dopredu. Rozšírila sa skupina kontrolórov, ktorí sú neustále školení, prebehla jej reorganizácia v oblasti transferového oceňovania a počet daňových kontrol v tejto oblasti v posledných mesiacoch výrazne stúpol. Aj z týchto dôvodov môžeme sledovať pri kontrolách finančnou správou oveľa lepšiu dôslednosť, hĺbku i rozsah skúmania transakcií v skupine.

Veľkou zmenou posledných mesiacov je napríklad zavedenie dvojnásobných sankcií pre subjekty, ktoré budú úmyselne krátiť daň cez účelovo nastavené transferové ceny. Na čo by mali firmy pamätať pri ich správnom nastavovaní?

Nenazval by som to až takou veľkou zmenou – väčšiny spoločností podnikajúcich na Slovensku sa táto zmena nedotkne. Ceny majú nastavené vnútroskupinovo a konzistentne po celom svete. Ale zároveň to môže pôsobiť odstrašujúco pre „špekulantov“, ktorí si nastavujú ceny medzi firmami v skupine podľa toho, ako potrebujú. Napríklad jedna spoločnosť má neumorené daňové straty z minulých období, a teda „znesie“ vyššiu cenu. Takýto postup bude správcami dane však pomerne jednoducho odhalený pri kontrole a potrestaný vyššou pokutou.

Aké typy metód si môžu podnikatelia najčastejšie uplatniť?

Pri nastavovaní cien môže daňovník využiť niekoľko metód, ale spravidla postupuje logicky a vyberá si najvhodnejšiu metódu vzhľadom na odvetvie, v ktorom podniká, charakter spoločnosti (funkcie a riziká) a transakcií, ktoré vykonáva. Základným pravidlom však ostáva, že ceny medzi prepojenými závislými firmami musia byť porovnateľné s cenami, ktoré uplatňuje daňovník s tretími stranami. Najjednoduchším príkladom je, ak spoločnosť obchoduje s rovnakým tovarom alebo poskytuje rovnakú službu zákazníkom a taktiež firmám v skupine. Vtedy má informáciu o porovnateľných transakciách „z prvej ruky“ a vie tak aplikovať pravidlá bez väčšej námahy (stále však celý proces musí zdokumentovať!). Zložitejšie je to v prípadoch, keď informácie o porovnateľných transakciách nie sú k dispozícii.

Je transferové oceňovanie len doménou nášho daňového systému, alebo sa tento parameter sleduje aj v zahraničí a za akých podmienok? Je to prísnejšie ako u nás? 

Ide o medzinárodne uplatňované pravidlá, ktoré sú súčasťou medzinárodného daňového systému. Odlišuje sa iba prístup jednotlivých štátov. Niektoré majú veľmi sofistikované pravidlá na túto oblasť (napríklad Spojené štáty americké), iné majú túto problematiku upravenú vo svojich legislatívach „zľahka“ alebo prípadne vôbec (menšie a malé krajiny skôr „exotickej“ povahy).

Vo všeobecnosti platí – čím sofistikovanejší a prepracovanejší daňový systém v krajine, tým lepšie spracované pravidlá transferového oceňovania. Slovensko určite patrí ku krajinám s relatívne rozvinutým daňovým systémom, a teda aj pravidlá uplatňované u nás sú porovnateľné s inými krajinami v Európskej únii. Čo sa týka sankcií, tak existujú krajiny s prísnejšími sankciami ako u nás, napríklad v Maďarsku je vyššia pokuta, ak spoločnosť nemá k dispozícii dokumentáciu.

Platia aj v roku 2018 nejaké zásadné novinky, ktoré sa dotýkajú transferového oceňovania?

Od januára tohto roka sa pravidlá transferového oceňovania zásadne nemenili. Došlo iba k rozšíreniu definície závislých osôb, po novom už za závislú osobu bude považovaná osoba, ktorá má „najmenej“ 25 % podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach (predtým musel tento podiel byť vyšší ako 25 %). Z dôvodu reorganizácie sa zmení tiež správca dane každého daňovníka pre oblasť transferového oceňovania, ktorým sa od januára stal Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty. Ako reakcia na tlak daňovníkov, ktorým bola poskytnutá investičná pomoc zo strany štátu, legislatíva od nového roka obsahuje miernejšie pravidlá na vrátenie investičnej pomoci v prípade porušenia pravidiel transferového oceňovania.

Článok je krátený pre účely webu. Celý ho nájdete v časopise Zisk manažment.