Nemálo ľudí a firiem už podalo daňové priznania za rok 2018 v riadnom termíne do konca marca, alebo si predĺžili lehotu na jeho podanie o tri alebo šesť kalendárnych mesiacov. Museli však zvládnuť viacero zmien. Ako objasňuje Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska, právnické osoby podávali daňové priznania elektronicky aj minulý rok, takže pre tieto subjekty to nie je novinka. „Novinkou je elektronické podávanie pre fyzické osoby. Tie si často mylne myslia, že elektronická komunikácia s daňovým úradom je to isté ako elektronické schránky na stránke slovensko.sk. Toto je najväčší omyl. Sú to dve rozdielne elektronické komunikácie, a preto si autorizáciu elektronických služieb s finančnou správou nebolo treba nechávať na posledné dni, pretože išlo o proces trvajúci 1 – 2 dni,“ hovorí poradkyňa.

Podnikatelia musia komunikovať len elektronicky

Povinne musia elektronicky komunikovať s finančnou správou fyzické osoby – podnikatelia konkrétne od júla 2018, potvrdzuje Ivana Skokanová, vedúca oddelenia a hovorkyňa Finančného riaditeľstva SR. „Aj tí už museli daňové priznanie k dani z príjmu (a akékoľvek iné dokumenty) podávať výlučne elektronicky. Na papierové podanie sa pri povinne elektronicky komunikujúcich osobách bude prihliadať ako na nepodané. V zmysle daňového poriadku sa pokuta za nepodanie daňového priznania v lehote pohybuje od 30 do 16 000 eur,“ spresňuje hovorkyňa.

Elektronické podávanie sa týkalo aj odkladu daňového priznania, teda aj oznámenie o predĺžení lehoty ste museli podávať výlučne touto formou. Ak ste si na to netrúfli, dobrým rozhodnutím bolo splnomocniť vášho účtovníka alebo daňového poradcu. „Elektronicky nemuseli podávať daňové priznania len fyzické osoby, ktoré podávali daňové priznania typu A, alebo fyzické osoby s pasívnymi príjmami z podnikania, ostatnými príjmami a kapitálovými príjmami. Pasívne príjmy z podnikania sú príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, príjmy z licencií alebo tantiém,“ objasňuje Jaroslava Lukačovičová.

Podnety môže generovať aj systém

Strachujete sa, že vaše podané daňové priznanie môže byť dôvodom na prípadnú daňovú kontrolu? Finančná správa slovami Ivany Skokanovej podniká vždy všetky potrebné kroky na účel efektívneho výberu daní a cla, pričom kontroluje plnenie daňových povinností daňových subjektov. „Vo všeobecnosti platí, že preverujeme všetky informácie identifikované nielen v rámci interných analytických systémov finančnej správy, ale rovnako aj podnety z externého prostredia,“ spresňuje hovorkyňa. Podnety na daňové kontroly, ktoré odhaľujú podvodné transakcie, sú tiež automaticky generované z analytických nástrojov finančnej správy.

Dôvodom pre uskutočnenie daňovej kontroly však môžu byť pri dani z príjmov podľa Petry Belaňovej zo Slovenskej komory daňových poradcov napríklad situácie, keď podnikateľský subjekt vykazuje dlhodobo daňovú stratu alebo minimálny základ dane, prípadne keď dochádza k výrazným výkyvom vo vykázanom základe dane a daňovej povinnosti daňovníka. „V prípade DPH je to napríklad opakované vykazovanie nadmerného odpočtu neprimeraným spôsobom k predmetu podnikania daňovníka, prípadne podozrenie na neobvyklé obchodné transakcie podnikateľov.“

Preplatky musia vrátiť do 40 dní

Podľa Jaroslavy Lukačovičovej však zatiaľ nemáte dôvod veľmi sa obávať daňovej kontroly hneď po podaní daňového priznania za vlaňajšok. V tomto hektickom období ich spravidla daňoví kontrolóri jednoducho nestíhajú. „Preplatky, ktoré vzniknú z podaných daňových priznaní, musia byť na účty daňovníkov vrátené do 40 dní od uplynutia lehoty na podanie tohto tlačiva. Toto je veľmi krátka lehota na to, aby daňové úrady daňové priznania prijali, spracovali, nahrali do systému a vrátili preplatky. Dôvodom na daňovú kontrolu preto môžu byť až neskôr podané dodatočné daňové priznania, prostredníctvom ktorých si daňovníci pýtajú uhradenú daň späť, alebo aspoň jej časť,“ konštatuje poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska.

Článok je krátený pre účely webu. Celý ho nájdete v časopise Zisk manažment.