Aj tuzemský trh sa chystá na technologický skok v rámci príprav na Priemysel 4.0. Ako vnímate danú situáciu v súčasnosti z vášho pohľadu? 

Budúci vývoj v súvislosti s Industry 4.0 nevnímam ako skokový, ale skôr ako kontinuálny akcelerujúci proces. Keďže súčasné trendy v priemysle prepisujú všetky historické poznatky, ktoré sme v oblasti technického pokroku doteraz získali, aj my pracujeme na technologických riešeniach inteligentných priemyselných procesov. V širších kontextoch vnímam ako významný akceleračný počin prípravu Akčného plánu inteligentného priemyslu. Považujem ho za nevyhnutný a očakávaný materiál, ktorý bude pre mnohé firmy impulzom na rozbehnutie technologických zmien a na zachovanie konkurencieschopnosti slovenského priemyslu.

Čo považujete za najväčšiu konkurenčnú výhodu štvrtej priemyselnej revolúcie? Dozrel čas na veľkú transformáciu slovenského priemyslu?

Klaus Schwab, autor pojmu Industry 4.0, povedal: „V blízkej budúcnosti nebudú veľké ryby požierať malé ryby, ale rýchle ryby zožerú tie pomalé.“ Rozhodujúcim faktorom konkurencieschopnosti v blízkej budúcnosti bude určite flexibilita a adaptabilita. Schopnosť prispôsobiť sa zmenám, viac sa sústrediť na zákazníka a byť pripravený dať mu ako prvý to, čo práve potrebuje, a často i vopred, skôr, ako si to on sám uvedomí. Pre väčšinu firiem je potrebné najskôr hľadať príležitosti v znižovaní nákladov, v lepšom využití zdrojov. Industry 4.0 vnímame ako evolučný proces.

Aký to bude mať dosah na prax a na priemyselné firmy?

Kontinuálne dochádza k postupnej optimalizácii procesov a aplikácii nových technológií. Neviem, či môžeme hovoriť o veľkej a najmä rýchlej transformácii slovenského priemyslu. Aplikácia Industry 4.0 si vyžaduje investície. Manažéri primárne musia rešpektovať ekonomiku firmy. Tá musí produkovať aj počas implementácie a výsledkom musia byť benefity, ktoré dokážu zlepšiť jej ekonomiku. Investícia sa musí vrátiť v relatívne krátkej dobe, obvykle do 18, maximálne 24 mesiacov. Ide o dlhodobý proces, ktorým budú firmy prechádzať niekoľko rokov.

Vlastné inovácie, výskum a vývoj sú pre biznis finančne náročné. Podporuje štát takéto možnosti dostatočne?

V týchto otázkach Slovensko oproti ostatným krajinám výrazne zaostáva. Už tri roky môžu firmy využívať daňový superodpočet nákladov na výskum a vývoj. Určite je posunom prechod z 25 % sadzby na 100 %, ale stále to považujem za nízku podporu. Napríklad Rakúsko má odpočet smerujúci do vývoja vo výške 150 % nákladov. Analýzy hovoria, že celkové výdavky na podnikový výskum v našej krajine predstavujú len 0,33 % HDP a patria k najnižším v Európe. V pomere k podielu priemyslu na hrubom domácom produkte (HDP) vyznieva táto disproporcia ešte pesimistickejšie.

Kde sú podľa vás v praxi rezervy?

Aj v dôsledku nepriaznivých podmienok vytvorených zo strany štátu Slovensko dlhoročne obsadzuje v európskych rebríčkoch inovácií posledné priečky. Podľa štatistík sa inováciám venuje len 18 % malých a stredných podnikov. Verím, že si štát pod stále silnejúcim tlakom firiem a globálnych nárokov na konkurencieschopnosť v krátkom čase uvedomí, že podpora inovácií a vedy je pre Slovensko investíciou a základným pilierom udržania konkurencieschopnosti podnikov.

Technologický vývoj kladie nemalé nároky aj na pracovné sily v priemysle, ich odbornosť a kvalifikáciu. Kam bude smerovať vývoj v tejto oblasti?

Otázka rozvoja ľudských zdrojov je v súvislosti s konceptom Industry 4.0 jednou z rozhodujúcich. Technologický vývoj kladie nekompromisné nároky aj na kvalifikáciu a odbornosť zamestnancov. Trh dnes trpí akútnym nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. Jediným aktuálnym a aj dlhodobým riešením je postupná automatizácia a robotizácia všetkého, čo je rutinné alebo opakované. Najhoršie bude zvládnuť prechod, pretože ešte nejakú dobu bude rásť dopyt po tradičnej pracovnej sile, ale ten sa bude postupne vytrácať. Pritom paralelne budú prichádzať požiadavky na nové vedomosti a zručnosti, na nové pracovné miesta.

Vyššie nároky na pracovné miesta prinesú zmeny na pracoviskách. Aké nároky budú kladené na manažment? 

Málokto bude dlhodobo vykonávať tú istú prácu, pretože väčšina súčasných pracovných miest postupne zanikne a vzniknú iné, s úplne inými požiadavkami na vedomosti a zručnosti. Zmena bude trvalým stavom. Pre absolútnu väčšinu ľudí nebudú stačiť vedomosti získané v mladosti. Zásadne sa zmení aj riadenie firiem. Rozhodovanie bude jednoduchšie, pretože manažér bude mať oveľa viac spoľahlivých informácií a väčšinu dnešných rozhodnutí bude robiť umelá inteligencia. Na manažmente zostane zodpovednosť za rozvoj firmy, podporu kreativity a inovácií, viesť podniky tak, aby boli flexibilné a adaptívne...

Mnohí experti tvrdia, že treba zmeniť aj štruktúru vzdelávania. Ako zlepšiť prepojenosť firiem s praxou?

Je to pre nás pracovne aktuálna téma, ktorej sa budeme venovať aj na júnovom stretnutí diskusnej platformy Industry4UM. Bude potrebné prebudovať celý systém vzdelávania. Celoživotné vzdelávanie nebude mať súčasný prázdny obsah, ale bude absolútnou nevyhnutnosťou. Momentálne sa po celom svete hľadajú nové modely vzdelávacích systémov. Aj slovenský vzdelávací systém je už dlho zrelý na významnejšie zmeny. Kvalifikovaná pracovná sila a podpora inovácií sú citlivým problémom tuzemského priemyslu. Ak sa v tejto otázke bezodkladne nezačnú konať zo strany štátu a kompetentných inštitúcií adekvátne opatrenia, bude to mať na domáci priemysel osudové dôsledky. Bez dostatočne vzdelaných ľudí nemôžeme hovoriť o inteligentnom priemysle.

Článok bol krátený pre účely webu. Celý text nájdete v Zisku manažment 1-2/2018