Aby posilnili stabilitu a konkurencieschopnosť podnikov, pracujú R&D lídri s dekanmi a študentmi technických univerzít na vývoji nových foriem spolupráce. Budujú edukačnú a realizačnú infraštruktúru aj pre výchovu budúcich R&D špecialistov. Zo strany štátu sa potrebné zmeny realizujú pomaly, a tak sa R&D lídri rozhodli meniť priemyselné prostredie „zdola“.
Aj keď investície do priemyselného výskumu a vývoja v EÚ rastú, v slovenskom R&D stále chýbajú. V posledných rokoch sa zrealizovalo pár stimulačných a rozvojových opatrení, ktoré však podniky nedokážu z dôvodu byrokratických a iných bariér plnohodnotne využiť. „Slovensko zaostáva vo výdavkoch do oblasti priemyselného výskumu a vývoja oproti iným európskym krajinám zhruba štvornásobne. Vláda však trhu stále neponúka efektívne nástroje,“ konštatuje Martin Morháč, predseda predstavenstva spoločnosti SOVA Digital. Ako ďalej dodáva, „operačný program RIS3, ktorý je vnímaný len ako nastavenie kľúča na prerozdelenie eurofondov, a ani zvýšenie superodpočtov na výskum a vývoj na 150 % pre rok 2019 a 200 % pre rok 2020 nie sú vnímané ako systémové opatrenia. Na tie stále čakáme.“
Networkingujme, kooperujme, zdieľajme
Hľadanie ciest, ako zlepšiť podmienky R&D na Slovensku, zobrali do svojich rúk podniky samotné. R&D lídri budujú infraštruktúru udržateľného inovatívneho prostredia „zdola“. „Začali sme sa pravidelne stretávať. Diskutujeme, navrhujeme inovačné koncepty. Spoluvytvárame inovačné modely pre potreby a využitie v priemyselných podnikoch, budujeme moderné podnikové inovačné manažmenty. Slovenské firmy majú silný inovačný potenciál, nechcú zotrvávať v pozíciách montážnych závodov,“ približuje Vladimír Švač, inovačný manažér spoločnosti SOVA Digital a dlhoročný inovačný kouč a iniciátor stretnutí R&D lídrov. Vzájomné prepojenie a kooperáciu R&D centier považuje za dôležitý krok pre rozvoj priemyselného výskumu a vývoja.
Na realizácii myšlienky spájania začali podniky spolupracovať s Asociáciou priemyselných zväzov (APZ), ktorá monitoruje potreby podnikov a vytvára nástroje na ich naplnenie. Jedným z nich je portál spolupracuj.me, ktorý ponúka online register firiem hľadajúcich technické riešenia, zdieľa kapacity a infraštruktúru pre výrobu, výskum, vývoj a inovácie. „Firmy a univerzity prijali náš portál ako platformu na rozvíjanie spolupráce a nadväzovanie kontaktov, čo nás veľmi teší. V najbližšom období sa chceme zamerať na prehľad a pohodlné pripomienkovanie legislatívy, ktorá sa týka podnikateľského prostredia,“ spresňuje generálny sekretár APZ Andrej Lasz.
Kde nám rastú budúci R&D lídri?
Budúcnosť priemyslu je v kvalifikovaných ľuďoch. Reforma nastavená pre potreby praxe však zostáva v nedohľadne, a tak rozbiehajú R&D lídri zmeny aj v oblasti ľudských zdrojov. Začali rozvíjať spoluprácu so základnými školami a centrami voľného času. „Zástupcovia centier začali viesť pri základných školách a voľnočasových centrách inovačno-technické krúžky, ktorých cieľom je motivovať deti k zmene pohľadu na štúdium technických predmetov,“ informuje Vladimír Švač. Inšpiráciou pre uplatnenie tejto myšlienky je spolupráca s úspešnými pedagógmi. Jedným z nich je aj najlepší učiteľ fyziky v Európe za rok 2017 Jozef Beňuška z martinského Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha. Fyzikálne javy deťom vysvetľuje prostredníctvom praktických ukážok priamo na hodinách a v Centre pre popularizáciu fyziky.
Nájsť optimálny model kooperácie R&D centier s technickými univerzitami a doterajší prístup zmeniť na spoluprácu v rôznych odborných oblastiach, v zdieľaní ľudských zdrojov a technológií sú ďalšími výzvami, ako zakcelerovať priemyselné R&D. Podľa dekana Strojníckej fakulty Technickej univerzity Košice (TU KE) profesora Jozefa Živčáka bolo ešte nedávno náročné pružne reagovať na potreby praxe zmenou učebných osnov, obsahu výučby či štruktúry predmetov. „Dnes to už nie je pravda. Zmenili sme filozofiu a snažíme sa o maximálnu flexibilitu, zvyšovanie kvality a prepojenie s praxou. Vytvorili sme špecializované ústavy, prototypové centrá. Postavili sme technologické inovačné centrum, ktoré je konkurencieschopné. Najviac ma však teší, že ich súčasťou sú mladi ľudia, ktorí sa do procesov aktívne zapájajú,“ skonštatoval dekan TU KE Jozef Živčák.
R&D lídri vnímajú spoluprácu so školami ako jeden z veľkých problémov a súčasne príležitostí, ako sa posunúť dopredu. Veľa firiem hľadá špecializácie, ktoré dnes univerzity nemajú. „Ak však nájdeme proaktívnych učiteľov, ktorí budú v danom odbore našich budúcich zamestnancov pripravovať a budú sa k tomu stavať biznisovo, tak tu môže nastať veľká spolupráca,“ hodnotí situáciu Norbert Brath, Deputy Managing Director spoločnosti ŠVEC a SPOL. Do aktivít svojich centier preto zapájajú aj študentov. Študenti sa zúčastňujú exkurzií a workshopov organizovaných R&D lídrami. A majú vytvorenú platformu spolupráce, ktorej súčasťou je súťaž Ako ošúpať banán inak ako ručne, kde tímy z troch technických univerzít súťažia v návrhoch inovačných riešení.
