Čínska chudoba poklesla dramaticky, nech už používate akúkoľvek štatistiku. Navyše pokles čínskej chudoby a rast životnej úrovne bol extrémny aj v porovnaní s ostatnými rozvojovými krajinami. Čína totižto na rozdiel od Indie a množstva iných krajín prekonala dramatickú zmenu inštitucionálneho usporiadania smerom k slobodnému podnikaniu a medzinárodnému obchodu. Dvom faktorom, ktoré sú kľúčové v zvyšovaní životnej úrovne obyčajných ľudí.
Miera čínskej chudoby medzi rokmi 1981 až 2007
Čína je tak príkladom ako kapitalizmus dokáže zvyšovať mzdy priamo pred našimi očami. Priemerná mesačná mzda zamestnanca v Číne bola v roku 2015 približne 700 eur. Pričom 5 rokov dozadu to bolo niečo viac ako 400 eur a na začiatku 90. rokov sme mohli hovoriť o mzde v hodnote pár desiatok eur.
Porovnanie miery extrémnej chudoby v krajinách medzi rokmi 1981 až 2010
Tento nárast miezd si nemôže pripísať na triko žiadny politik, ale slobodná konkurencia podnikateľov na trhu práce. Tá v určitých čínskych mestách vyhnala mzdy zamestnancov do výšok, aké na Slovensku môžu len vyvolávať závisť. V čínskom kantóne Guangzhou si šička vo fabrike na nafukovacie hrady privyrobí v čistom 1400 eur. V Pekingu dosiahla priemerná mzda dokonca výšku 1300 eur.
Rast priemernej mzdy v Číne
Čína sa tak mzdami doťahuje na vyspelé krajiny. Ak sa pozrieme napríklad na vývoj miezd v priemysle za posledných 10 rokov, tak Čína predbehla Argentínu, Mexiko a dokonca aj Brazíliu. Čo však prekvapí nejedného Európana, Čína sa mzdovými podmienkami v priemysle pomaly približuje k slabším ekonomikám EÚ.
Čínsky zázrak však sprevádzal ešte jeden efekt, ktorý si množstvo ľudí nespája s rastom životnej úrovne, dokonca ho často považujú za niečo negatívne. A to je zánik pracovných miest – či už z dôvodu technického pokroku, alebo reštrukturalizácie produkcie. Keď v Číne rekordne rástla priemerná mzda, v rovnakom čase (1990-2000) zaniklo v krajine najviac pracovných miest v priemysle v porovnaní s ostatnými krajinami. To sú presne tie roky, kedy začala priemerná mzda v čínskom hospodárstve rásť exponenciálne.
Súčasným príkladom tohto vývoja je oblasť Dongguan, kde pred dvoma rokmi preinvestovali v 505 fabrikách viac ako 550 miliónov eur na robotizáciu ich výroby. Prácu stratilo viac ako 30 000 zamestnancov. V jednej fabrike prepustili dokonca 90 % všetkých zamestnancov. Minulý rok sa vydalo podobným smerom ďalších 1 500 fabrík. A v najbližších troch rokoch plánujú miestni podnikatelia preinvestovať ďalších viac ako 123 miliárd eur na robotizáciu.
Dnes sa zvyknú krajiny vo vyspelom svete vyhovárať, že Čína priťahuje kapitál a podnikateľov svojimi nízkymi mzdami a zlými pracovnými podmienkami, resp. environmentálnymi požiadavkami. Tam hľadajú príčiny ich slabej konkurencieschopnosti a naopak príťažlivosti Číny. Je však pravdepodobne len otázkou času, kedy táto výhovorka prestane platiť. Mzdy rastú, pracovné podmienky sa zlepšujú a z histórie vieme, že s rastúcim blahobytom stúpa aj starostlivosť o životné prostredie.
Pôvodne vyšlo na INESS
