1. zmena: Úprava finančných limitov

Finančné limity vo vzťahu k určenej predpokladanej hodnote sú dôležité z hľadiska zvolenia správneho postupu verejného obstarávateľa a obstarávateľa pri zadávaní konkrétnej zákazky, koncesie alebo súťaže návrhov. Od 20. apríla tohto roka vstúpila do platnosti vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie, ktorou sa stanovil finančný limit pre nadlimitnú zákazku, finančný limit pre nadlimitnú koncesiu a finančný limit pri súťaži návrhov. Zmenili sa napríklad aj finančné limity pre podlimitné civilné zákazky na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny.

Tip redakcie: Postupy verejného obstarávania by mali byť po novom ešte jednoduchšie a efektívnejšie. Môže za to novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú v októbri 2018 schválil parlament. Účinnosť by mala nadobudnúť 1. januára 2019. Ustanoví sa napríklad nový druh zákaziek, na ktoré sa do určitého finančného limitu nebude vzťahovať zákon o verejnom obstarávaní. Súťaž nebude povinná pri tovaroch a službách do 70 tisíc eur bez DPH (teraz do 50 tisíc eur), pri stavebných prácach do 180 tisíc eur (150 tisíc eur) a pri hotelových, kultúrnych či sociálnych službách do 260 tisíc eur (200 tisíc eur). Väčšinu zákaziek v takej hodnote doteraz zadávali práve mestá a obce alebo ich organizácie.

2. zmena: Sociálne podniky a chránené dielne od 1. januára 2020

Registrované sociálne podniky i chránené dielne budú po novom účastníkmi verejného obstarávania so špecifickým postavením. Ako objasňuje Boris Kordoš, výkonný riaditeľ spoločnosti eBiz Corp, zavádza sa povinnosť pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ktorý v kalendárnom roku, v ktorom začal alebo realizoval najmenej 10 verejných obstarávaní (okrem zákaziek s nízkou hodnotou), aby najmenej na 6 percent z týchto verejných obstarávaní použil sociálne hľadisko v opise zákazky ako osobitnú podmienku plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk.   

Tip redakcie: Podľa zákona o verejnom obstarávaní nie je po novom potrebné postupovať v prípade zadávania podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou, ktorých predmetom je dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb pre verejného obstarávateľa so špecifickým postavením. Platí to v prípade, pokiaľ dodávateľom je registrovaný sociálny podnik, prípadne fyzická osoba so zdravotným postihnutím, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo ktoré sú dodávané chránenou dielňou.

3. zmena: Národný potravinový katalóg

Projekt Národného potravinového katalógu bol hotový od augusta minulého roka. Ide o nástroj verejného obstarávania na nákup kvalitných a bezpečných potravín od kvalifikovaných dodávateľov, so zárukou dodržania nastavených štandardov za ekonomicky najvýhodnejších podmienok. Má priniesť vyššiu kvalitu vo verejnom stravovaní, keďže potraviny z katalógu podliehajú prísnym kritériám, ako je čerstvosť, zníženie ekologickej stopy, ale aj možnosť pre lokálnych farmárov presadiť sa vo svojom regióne.

Tip redakcie: Národný potravinový katalóg má byť k dispozícii všetkým obstarávateľom, ktorí obstarávajú za verejné zdroje, to znamená zdravotníckym zariadeniam, sociálnym zariadeniam, školám či škôlkám, dodávať kvalitné potraviny za relatívne dobré ceny. Kontrola nad celým procesom verejného obstarávania má spadať pod agrorezort. Ministerstvo pôdohospodárstva bude napríklad dohliadať aj na to, aby sa v katalógu neobjavili potraviny s vysokým obsahom konzervačných látok.

4. zmena: Plán verejného obstarávania

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by mali dôsledne pristupovať k plánovaniu procesu verejného obstarávania. Zákon o verejnom obstarávaní však nemá žiadne ustanovenia o predpríprave obstarávania pre rozpočtové obdobie nasledujúceho roka. Pre prípadných záujemcov o verejné zákazky prác, tovarov a služieb je však informácia o pláne obstarávania na ďalší rok významná z hľadiska stratégie ich podnikateľskej činnosti. Plán obstarávania na príslušný rozpočtový rok je spravidla viazaný na rozpočet verejného obstarávateľa, preto treba podľa Borisa Kordoša správne určiť postup verejného obstarávania, definovať predmet a hodnotu zákaziek. „Dôležité je tiež určiť termíny a zdroje financovania v závislosti od rozpočtu a potrieb, i správne načasovanie začatia postupu zadávania zákaziek. Tiež je potrebné v pláne obstarávania informovať zainteresovaných o začatí prípravy potrebných podkladov.“

Tip redakcie: Podľa paragrafu 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní zákazku, koncesiu alebo súťaž návrhov nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty, s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity podľa tohto zákona. Preto je dôležité vedieť, ako správne eliminovať uvedené riziká.

5.     zmena: Smernica verejného obstarávania

Postupy a pravidlá verejného obstarávania bývajú uvedené v smernici, pričom jej účelom je konkretizovať jednotlivé podmienky pre danú organizáciu a určiť kompetencie i zodpovednosť zodpovedných osôb. „Smernica uvádza postup pri zostavovaní plánu verejného obstarávania aj postup pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou. Určuje aj ďalšie interné procesy vo verejnom obstarávaní, pričom sa ňou riadia riadiaci orgán i sprostredkovateľský orgán (RO/SORO). V súvislosti s legislatívnymi zmenami a elektronizáciou odporúčame zvážiť prepracovanie viacerých platných smerníc v danej organizácii,“ odporúča Boris Kordoš.

Tip redakcie: Smernica určuje povinnosti verejného obstarávateľa, ním určených zamestnancov a externých subjektov pri zabezpečovaní a uskutočňovaní postupov zadávania zákaziek podľa zákona o verejnom obstarávaní. Má tiež zabezpečiť jednotný postup celého procesu pri zadávaní zákaziek. Keďže verejný obstarávateľ musí postupovať podľa príslušných ustanovení zákona a obsiahnuť v praxi potrebné legislatívne zmeny, treba v pravidelných intervaloch smernice aktualizovať.

6.     zmena:  Úplná elektronizácia procesov od 19. októbra        

Úplná elektronizácia verejného obstarávania je povinnosťou pre všetkých už od 19. októbra. Čo to znamená v praxi? Podľa výkonného riaditeľa spoločnosti eBIZ Corp novinkou je, že písomnú komunikáciu a poštu nahrádza komunikácia prostredníctvom informačného systému, a to pri akomkoľvek postupe verejného obstarávania – nadlimitnom i podlimitnom, bez ohľadu na dátum jeho vyhlásenia. „Informačný systém identifikuje účastníkov procesu verejného obstarávania a potvrdí úkony, ktoré vykonávajú v rámci procesu (identifikácia a autentifikácia). E-mailová komunikácia a doručovanie dokumentov touto formou sa však nepovažuje za elektronickú komunikáciu.“

Tip redakcie: Uvedená novinka prináša množstvo výhod aj nových povinností – zrýchlenie procesov, zvýšenie efektívnosti verejného obstarávania, ale aj potrebu optimalizácie interných smerníc a vytvorenie vhodného návrhu ich prechodu do elektronickej formy. Tiež kratšie lehoty na predkladanie ponúk a ich vysvetľovanie, plynulejšiu komunikáciu či zníženie administratívnej záťaže.