„Malí podnikatelia často veľa šetria, optimalizujú daňové základy, aby neplatili vysoké dane, nemajú kvalifikovaných zamestnancov. Bonitnejšie firmy majú na svoje podnikateľské zámery často ponuky aj z troch bánk a môžu si vybrať tú, ktorá dáva najnižší poplatok i najnižšiu úrokovú sadzbu,“ prezrádza v rozhovore pre časopis Zisk manažment Martin Orlíček, konateľ a partner Closer Consulting, ktorá pôsobí v oblasti firemného poradenstva a sprostredkovania úverov.

Ako momentálne vyzerá situácia v praxi pri úveroch pre podnikateľov? Skúste to z vášho pohľadu okomentovať?

Aktuálne banky financujú veľké množstvo developerských projektov, mám na myslí financovanie nehnuteľnosti určených na následný predaj, prípadne prenájom. Podľa tu máme stavebný boom ako v rokoch 2006 až 2007, ktorému napomáhajú lacné hypotéky. Potom však nasledovala kríza, na Slovensku tuším od augusta 2008, snáď k tomu opäť nepríde. Vo veľkom sa dnes financujú a stávajú business centra s kancelárskymi priestormi, bytové domy, polyfunkcie.

Ceny bytov rastú, keďže lacné hypotéky podnecujú ľudí kupovať byty za účelom prenájmu, častokrát za cenu 90 až 100-percentného financovania. Toto je podľa mňa dosť rizikové, malý pokles ceny bytov a strata pravidelného príjmu dlžníka môžu „položiť“. Banky vidia pretrvávajúci dopyt pri kúpe nových nehnuteľností a poskytujú developerské úvery najmä overeným klientom a väčším hráčom na trhu, hoci aj na viac projektov súčasne.

Naopak, oblasti ako sú hotelierstvo, reštauračné zariadenia, poľnohospodárstvo, start-up projekty, alebo malí podnikatelia vo všeobecnosti, to majú oveľa ťažšie. Veriteľ radšej poskytne úver vo výške pár miliónov eur overenému klientovi za nízku maržu, ako by mal vyšší úrok pri 200-tisícovom úvere u malých a stredných podnikateľov (SME), kde je však rovnaká prácnosť a v globále oveľa nižšia výnosnosť.

Odkiaľ najčastejšie získavajú podnikatelia peniaze na biznis? Ide skôr o banky, alebo iné inštitúcie? Ako to vnímate?

Malé a stredné firmy s obratom do milióna eur ročne, ak žiadajú o úver, musia mať určité nehnuteľné zabezpečenie, aby uspeli, napríklad vlastný rodinný dom. Potom môžu získať firemný úver v banke alebo u alternatívnych veriteľoch, akými sú menšie lízingové spoločnosti, alebo súkromní investori. Krátka história podnikania alebo takzvané nulové daňové priznania nie sú vždy prekážkou. V banke by sám klient neuspel. Stretávam sa s konateľmi, ktorí navštívili 3 až 4 banky a po polroku sú stále neúspešní so žiadosťami o úver.

S čím mávajú podnikatelia najčastejšie problémy, pokiaľ ide o získanie úveru? Môžete nám to objasniť z pohľadu malých živnostníkov i eseročiek?

Povedzme, že malí živnostníci a eseročky bojujú, či už v oblasti stavebníctva, gastronómie, hotelierstva i výroby s väčšími hráčmi a obaja sa uchádzajú v banke o úver. Väčšie firmy pri veľkých obratoch môžu pracovať aj s nízkymi maržami, ukážu banke zazmluvnené objemy na ďalší rok, historický miliónové tržby a aj pri zhruba 5 až 10 % priznanom účtovnom zisku voči obratu sú pre banku atraktívni.

Živnostníci a eseročky, keď vykážu minimálny základ dane pri obrate pár stotisíc eur, nevedia banku presvedčiť, že zvládnu splácať úver načas. Napríklad to nevychádza ani na očakávané úroky. Ale nie je to len o obrate a zisku. Ide aj o skladbu odberateľov, či je firma viazaná na pár väčších, nedajbože jedného odberateľa, čo je vysoko rizikové. Naopak, pozitívne je, pokiaľ majú širokú základňu odbytu. Tiež je problém, ak má eseročka záznam na daňovom úrade, omeškanie v platení sociálnych a zdravotných odvodov, minule exekúcie a podobne.

Do akej miery podľa vás pomáha štát s podporou podnikateľskej sféry? Poskytuje nejakú formu pomoci v regiónoch?

V oblasti podpory štátu nemám veľké skúsenosti, za 10 rokov som celkovo poskytoval služby možno 500 podnikateľom a žiadny nemal podporu zo strany štátu. Do 10 klientov získalo eurofondy, poľnohospodári využívajú dosť často tzv. zelené úvery. Tie síce poskytujú banky, ale myslím že štát dáva nejaké záruky, teda garancie pre banku v tejto oblasti za úverových klientov.

Sú nejaké štandardné pravidlá, čo musia predkladať podnikatelia bankám pri žiadosti o úver?

Žiadateľ o úver predkladá účtovné výkazy súvaha, výkaz ziskov a strát plus daňové priznanie za posledné dve účtovné obdobia, ďalej priebežne výkazy, skladbu odberateľov a dodávateľov, kto koľko odoberá, ako dlho sú skúsenosti s daným partnerom. Tiež časovú štruktúru pohľadávok a záväzkov, sumár už poskytnutých úverov a lízingov, podnikateľský zámer, teda aké služby a produkty firma poskytuje, čím sa líši od konkurencie, akú má históriu a referencie.

Dôležitý je aj finančný plán na najbližšie roky, vysvetlenie opodstatnenia nového úveru, preukázanie primárnej návratnosti (schopnosť subjektu tvoriť zdroje z podnikania) i sekundárneho zabezpečenia. Pri developerských projektoch ešte štandardne treba predložiť stavebné povolenie, územné rozhodnutie, vizualizácie nehnuteľnosti, list vlastníctva, uzavreté rezervačné zmluvy od klientov, dodávateľské zmluvy so stavebnou spoločnosťou a iné relevantné dokumenty.

Na čom sa dá podľa vás najviac ušetriť pri úveroch pri podnikateľoch? Dávajú banky bonitnejším firmám nejaké lepšie úroky či zľavy?

Úvery skôr ako možnosť ušetriť, podporujú rozvoj a rast firmy. Spoločnosti takýmto spôsobom totiž vedia vyrobiť viac produktov, prípadne poskytnúť viac výkonov za rovnaký čas. Alebo prejdú na úroveň „neplatím nájom, ale mám vlastnú výrobnú halu,“ ktorú splácam cez úver a raz bude hala moja.“

Áno, bonitnejšie firmy majú na svoje podnikateľské zámery často ponuky aj z troch bánk a môžu si vybrať tú, ktorá požaduje najnižší poplatok i ponúka najnižšiu úrokovú sadzbu. Respektíve poskytuje iné výhody, napríklad netreba preukázať predpredaj pri bytovej výstavbe, netreba ručiť osobnou zmenkou podnikateľa a iné. Každopádne, úvery prinášajú potenciál, ale aj záväzok, toto si treba uvedomiť. Rozumný podiel equity - vlastných zdrojov je nevyhnutný a aj rozumné nastavenie mesačnej dlhovej služby, aby nás splátky nedobehli.

Článok bol krátený pre účely webu.