Nákupný košík spotrebiteľa sa v poslednom období mení. Tak v sortimente, ako aj v jeho kvalite a kvantite. Ako prezrádza v rozhovore pre Zisk manažment Bohumila Tauchmannová, konateľka spoločnosti INCOMA Slovakia, s. r. o., a autorka viacerých národných vzdelávacích projektov, v nasledujúcich piatich rokoch bude zákazník ešte viac dbať na svoje zdravie a pohodlie. „Ak na Slovensku dokážeme nasadnúť na vlnu zmien, tak by domáce tovary mohli byť vo väčšej miere v nákupnom košíku spotrebiteľa práve zo slovenskej produkcie.“

Ako sa zmenil za posledné obdobie slovenský spotrebiteľ, pokiaľ ide o jeho záujem o tuzemské výrobky? Čo pozorujete v praxi z vášho pohľadu?
Za posledných 10 rokov sa slovenský spotrebiteľ výrazne zmenil vo vzťahu k slovenským produktom. Pred desaťročím téma budovania nákupného patriotizmu v spoločnosti temer neexistovala. To bol aj impulz, prečo som začala byť aktívna v tejto oblasti. Ako prvý krok som sa snažila dostať k spotrebiteľovi vzdelávací projekt na podporu ekonomiky Slovenska s názvom Kvalita z našich regiónov. Cieľom projektu bolo vzbudiť záujem ľudí o slovenské produkty a poukázať na to, ako naše nákupné správanie vplýva na kvalitu života krajiny, v ktorej žijeme. Podarilo sa. Téma dôležitosti nakupovania domácich výrobkov sa v roku 2017 stala celospoločensky aktuálnou. Viac ako 60 % ľudí sa doma, v práci, medzi priateľmi venuje tejto téme a diskutuje o dôvodoch, prečo zmeniť nákupné správanie a kupovať viac slovenské výrobky.

Podľa posledných prieskumov má Slovensko na pultoch obchodných reťazcov najnižšie zastúpenie potravín vlastnej produkcie v regióne strednej Európy. Čomu to pripisujete a ako to možno zmeniť? Pomohla by zmena legislatívy alebo niečo iné?
V prvom rade zlému stavu v agropotravinárskom priemysle. Keďže štát tento sektor dlhodobo systémovo nepodporuje, toto je výsledkom. Nedá sa teraz všetku vinu zvaliť len na obchod. Ani vzťah spotrebiteľa k domácim výrobkom sa nedá budovať cez legislatívu. Nákupný patriotizmus musí byť v srdci, podporený rozumnými argumentmi.

Vaše projekty Kvalita z našich regiónov a Pýtajme si slovenské plnia svoje ciele – vzdelávajú spotrebiteľov a menia ich nákupné zvyklosti. Kde podľa vás existuje priestor na ďalšie zlepšenie ich povedomia v tomto smere v budúcnosti a na realizáciu vašich aktivít?
Každoročne sa do kampane Pýtajme si slovenské zapája viac ako milión občanov Slovenska. To už je sila, na ktorej môžeme stavať. Postupne pridávame do hlavného odkazu Pýtajme si slovenské aj spôsob, s akou emóciou máme spájať naše nakupovanie. S hrdosťou, s dôverou, s rozumom. Tento rok sme použili slovné spojenie „Aktívne si pýtajme slovenské – po celý rok“. Poslaním tohtoročných Národných dní na podporu ekonomiky Slovenska je, aby spotrebitelia aktívne nakupovali domáce výrobky počas celého roka. Nestačí len nakupovať, ale aj komunikovať s predajcami a dávať im tipy na zaujímavé domáce produkty a taktiež upozorňovať, ak niečo v regáloch chýba. Priestor na zlepšenie je jednoduchý. Aby sa opätovne spojili obchodníci, výrobcovia, štát i samospráva v komunikácii so spotrebiteľom. Aby projekty, ktoré spomínam, tak ako to bolo v minulosti, spoločne podporili.

Vedia podľa vás Slováci dostatočne v praxi rozlíšiť, ktoré výrobky sú či nie sú slovenské? Je dostatočné ich označovanie?
Kým v roku 2011 vedelo rozoznať na pultoch obchodov slovenské výrobky od zahraničných len 20 % spotrebiteľov, tak v roku 2016 ich bolo už 80 %. Spotrebitelia dokážu rozlíšiť slovenský produkt od zahraničného tovaru na základe viacerých označení na etikete a nemajú s tým problém.

Slováci sú lokálpatrioti v oblasti domácich produktov. Vedia na tieto ich potreby dostatočne reagovať obchodníci, alebo existuje na pultoch reťazcov priestor na širšiu podporu tuzemskej produkcie?
Ešte sa len učíme nimi byť. Čaká nás generačná púť. Ale čo sme čakali, keďže po zmene režimu sa o túto tému nikto nestaral a nákupný lokálpatriotizmus temer vymizol. Dnes obchodníci prejavujú snahu o podporu domácich produktov. Táto však nemôže byť vynútená zo strany štátu rôznymi nesystémovými krokmi a legislatívnymi opatreniami. Ak chceme predávať viac domácej produkcie, musia sa vytvoriť podmienky na jej podporu na všetkých úrovniach trhu. Chovateľ a pestovateľ musí mať podmienky produkovať kvalitné potraviny. Tu by vedel pomôcť štát. Ak obchod nemá dostatok tovarov domácej produkcie v požadovanej kvalite a množstve, darmo má snahu priniesť tento tovar na pult spotrebiteľovi. Ak spotrebiteľ nemá v srdci a v hlave zakódovanú potrebu kupovať domáce produkty, tak prvé štyri predpoklady sú aj tak neúčinné. Jedine zlepšenie vo všetkých premenných tejto rovnice (štát, poľnohospodár, výrobca, obchodník, spotrebiteľ) prinesie želaný stav výraznej zmeny na pultoch.

Aktuálne sa veľa hovorí o 2,5-percentnom mimoriadnom odvode obchodných reťazcov, ktorý by mal priniesť 120 miliónov eur naspäť do agropotravinárskeho sektora. Je to podľa vás dobrý krok, alebo práve naopak? V praxi sú rôzne polemiky, do akej miery to ovplyvní spotrebiteľov...
Snahy dostať do rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR dodatočné financie od podnikateľov nie sú ničím novým. Spomínam si na podobnú aktivitu tohto ministerstva spred pár rokov, kde sa na marketing a podporu domácej produkcie mali skladať tak potravinári, ako aj obchodníci. Bola celým trhom odmietnutá a nezrealizovala sa. Tento odvod neprinesie želanú zmenu celoplošnej pomoci pre agropotravinársky sektor. Nemá šancu, lebo je nesystémový a nedomyslený. Prinesie ťažkosti obchodníkom, niektorým likvidačné. Prinesie ďalšie zhoršenie vzťahov obchod – dodávateľ – štát. Prinesie zdražovanie potravín a to by mal byť dostatočný argument pre štát, ktorého vláda sa deklaruje ako sociálna voči občanovi, teda spotrebiteľovi.

Aké sú vaše vízie – čo bude mať slovenský spotrebiteľ v nákupnom košíku o cca 5 rokov a kde nastane u neho posun?
Som presvedčená, že o päť rokov bude posun výrazný a to takým spôsobom, že kto sa nedokáže pripraviť na tieto zmeny a nevyhupne sa na túto „vlnu“, bude ňou zmytý a zmizne ako stopa v piesku. Nákupný košík spotrebiteľa sa zmení. Tak v sortimente, ako aj v jeho kvalite a kvantite. Viac bude dbať na svoje zdravie, globálny dosah a pohodlie. Ak na Slovensku dokážeme nasadnúť na vlnu zmien, tak by domáce tovary v nákupnom košíku spotrebiteľa mohli byť vo väčšej miere práve zo slovenskej produkcie. Prezradím z domácej kuchyne INCOMA Slovakia, že 23. ročník medzinárodnej konferencie o obchode a marketingu Slovak Retail Summit 2019, ktorý sa uskutoční v dňoch 24. – 25. apríla v Bratislave, bude mať na muške aj tieto nosné témy prípravy na budúcnosť.

Autor: redakcia Zisk manažment

Profil Bohumily Tauchmannovej
Je rodáčkou z Martina. Absolvovala Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. V rámci podnikania sa venuje riadeniu odborných, vzdelávacích podujatí a poskytovaniu komplexných marketingových služieb. Špecializuje sa na poradenstvo a realizáciu projektov spoločenskej zodpovednosti. Je autorkou národných vzdelávacích projektov Kvalita z našich regiónov, Pýtajme si slovenské, Na veku záleží, Odpad je surovina a Remeslo má zlaté dno. Patrí k dlhoročným občianskym aktivistkám a je členkou viacerých zamestnávateľských organizácií. Taktiež je členkou predstavenstva Zväzu obchodu Slovenskej republiky a zakladajúcou členkou Vidieckej platformy.

Profil spoločnosti INCOMA Slovakia, s. r. o.
Vznikla v roku 1996 so zámerom poskytovania kompletných služieb v oblasti marketingového výskumu, marketingového poradenstva a organizovania špecializovaných odborných konferencií na medzinárodnej úrovni. Do roku 2007 spoločnosť INCOMA Slovakia patrila do skupiny INCOMA Group. Už viac ako dve desaťročia firma organizuje odborné a vzdelávacie podujatia na medzinárodnej úrovni Slovak Retail Summit, INTRACO Special, MPR Forum, Hospitality & Tourism Summit a poskytuje komplexné marketingové služby pre klientov. Svojou dlhoročnou činnosťou v oblasti poskytovania konferenčných služieb sa vypracovala do pozície lídra na slovenskom trhu.