Aj to je jedným z cieľov národného vzdelávacieho projektu spoločenskej zodpovednosti Odpad je surovina, ktorý opäť spustilo Občianske združenie (OZ) Kvalita z našich regiónov. Jeho súčasťou bude tiež týždňová kampaň národných dní Vyčistime Slovensko, ktorá je naplánovaná v polovici septembra (18. - 24.9.).

Cieľovými skupinami má byť podľa autorky projektu Bohumily Tauchmannovej široká verejnosť, školy a rôzne komunity. Jednou z možností by mohli byť podľa nej prechádzky detí a žiakov v prírode alebo v meste pri spoznávaní kultúry či histórie spojené s čistením mesta. Snahou je tiež poukázať na to, že odpad treba triediť a recyklovať a že často sa dá následne zmysluplne znova použiť.

„Každý spotrebiteľ by mal nad každou jednou vecou, ktorú použije, rozmýšľať, či nemá aj ďalšie využitie a aký môže mať jeho správanie dosah na planétu, na ktorej žijeme,“ povedala Tauchmannová.

Okrem vzdelávacieho charakteru má ísť aj o kreatívny rozmer, preto sú pripravené rôzne súťaže na sociálnych sieťach či výzvy v regionálnych médiách.

Na potrebu vytvárania povedomia a návykov verejnosti v týchto oblastiach poukazuje aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). „Aby sa odpad nestával odpadom pre úložiská a skládky, ale aby sa odpad ako surovina včas zachytával, triedil a umožnilo sa jeho druhotné využitie. Aby sa spracoval a vrátil opäť do obehu, užitočným spôsobom vrátil pre občanov nielen na Slovensku, ale aj na celej zemi,“ uviedol podpredseda ZMOS Milan Muška. Za mrhanie v tejto súvislosti pritom považuje, ak sa odpad aj vytriedi, ale následne skončí v spaľovni alebo na skládke, ktoré by pritom mali byť od roku 2025 zakázané.

Slovensko pri triedení a recyklácii odpadu dlhodobo zaostáva. Podľa štatistík sa jeho miera triedenia pohybuje na úrovni okolo 12 percent, pričom ročne vyprodukujú Slováci okolo 330 kg komunálneho odpadu na jedného obyvateľa. Priemer recyklácie v členských štátoch EÚ bol v roku 2015 na úrovni 45 percent, najviac recyklujú Nemci (66 percent), Rakúšania (56 percent) a Slovinci (54 percent). V EÚ by sa pritom podľa plánov malo do roku 2030 recyklovať 70 percent tuhého komunálneho odpadu a 80 percent odpadov z obalov.

Z prieskumov spoločnosti GfK však vyplýva, že Slováci sa k ekologickému cíteniu a správaniu prebúdzajú, aj keď pomalšie a s oneskorením. Posun je tiež vo vzťahu slovenských domácností k životnému prostrediu, k odpadom a obalom. Pre vyše tri štvrtiny ľudí je v súčasnosti napr. dôležitejšia ochrana prírody ako ďalší rast ekonomiky a spotrebitelia sa pomaly viac zameriavajú na kúpu produktov, ktoré menej zaťažujú životné prostredie.