Pivo, na rozdiel od tvrdého alkoholu, obsahuje len do 5 percent alkoholu a je bohaté na minerály – zinok, fluór, kremík, horčík, vápnik a vitamíny skupiny B (tiamín, riboflavín, pyridoxín a kyselinu listovú). Pripisujú sa mu aj rôzne iné liečivé účinky. Napríklad znižuje ochorenia srdca až o 40 percent a pomáha tráveniu alebo sa môže považovať za liek proti nespavosti a depresiám.

Jeden z najstarších produktov civilizácie

Historici veria, že  starovekí obyvatelia Mezopotámie a Suméri ho varili už 10 000 rokov p. n. l. Kamenná tabuľa, ktorá sa našla v roku 1981, opisuje výrobu nápoja podobného zloženia v starobylej  Babylónii  už pred 6 000 rokmi p. n. l. Starí Číňania tiež varili pivo, rovnako ako ostatné staré civilizácie ešte pred objavením Ameriky, kde používali kukuricu namiesto jačmeňa. Podobne starí Briti vyrábali pivo zo sladovej pšenice, pokiaľ Rimania nezačali používať jačmeň.

Hlavnou prírodnou zložkou pri varení piva je jačmeň a existencia tohto obilia je známa už 3 000 rokov p. n. l. Pretože jačmeň rastie lepšie v chladnejších podmienkach než hrozno, severné časti Nemecka a Anglicka začali vyrábať a konzumovať pivo prednostne pred vínom a tieto regióny sa stali známe vďaka výrobe a konzumovaniu piva. Produkcia piva sa stala významnou aj v Novom svete, kde pivo bolo hlavnou zložkou potravy kočovníkov a vďaka ich kočovnému spôsobu života z miesta na miesto, z krajiny do krajiny sa tak tento chutný a doslovne opojný nápoj dostal do všetkých kútov sveta a dnes si už ani nevieme predstaviť, žeby tento nápoj chýbal na našich stoloch.

Viete, že pivo v takej podobe, ako ho pijeme v súčasnosti, oslavuje tento rok 500 rokov?

Stalo sa tak 23. apríla v roku 1516 v Nemecku, v meste Ingolstadt v Bavorsku, kedy bavorský vojvoda Viliam IV. prijal zákon o čistote piva, tzv.  Reinheitsgebot – tiež nazývaný Zákon čistoty piva. Jedným z dôvodov bolo aj zabránenie cenovým vojnám pri nákupe obilnín, keďže pivovary nakupovali suroviny, ktoré boli používané aj pri pečení chleba. Okrem regulácie cien piva však tento bavorský zákon prísne reguloval aj suroviny, ktoré pri varení piva mohli byť používané.

„Ďalej chceme zdôrazniť, že v budúcnosti vo všetkých mestách, trhoviskách a v celej krajine budú môcť byť jedinými ingredienciami používanými pri varení piva – jačmeň, chmeľ a voda. Ktokoľvek bude ignorovať alebo vedome poruší toto nariadenie,  bude súdnymi orgánmi potrestaný zabavením všetkých takýchto sudov piva.“

Postupne sa tento zákon menil, neskôr sa k surovinám pridali ďalšie, predovšetkým kvasinky, ktoré dnes zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri fermentačnom procese. Problém vznikol pri zjednotení Nemecka, kedy Bavorsko trvalo na tom, aby zákony o čistote piva platili pre celú krajinu.

Istý čas platila dokonca na pridávanie ďalších surovín do piva špeciálna daň. V súčasnosti sa súlad s nemeckými zákonmi čistoty piva využíva predovšetkým v marketingu, kedy pivovary zdôrazňujú, že okrem vody, sladu, chmeľu a kvasiniek do piva nepridávajú žiadne ďalšie prísady ani konzervačné látky. V súčasnosti ide o zbierku zákonov, ktoré regulujú ingrediencie a postupy pri varení piva.

Pivá s tradíciou

Jedným z pivovarov, ktoré sa hlásia k základnej myšlienke čistoty piva, je napríklad Erdinger. Pšeničné pivo (nemecky Weissbier), ktoré vyrábajú, získava svoju špecifickú chuť aj vďaka sekundárnej fermentácii, ktorá prebieha priamo vo fľašiach. Do fliaš sa pridáva mladina a kvasinky a pivo tak, podobne ako šampanské, zreje vo fľašiach.

Pivovary to so pšeničným pivom však kedysi nemali vôbec ľahké. Jeho tradícia siaha do 16. storočia, ale jeho výroba bola vcelku kontroverzná. Pšenica bola určená predovšetkým na pečenie chleba, preto bolo od roku 1567 dokonca zakázané používať ju na výrobu piva. Až do polovice 18. storočia ho bolo možné vyrábať len na základe výnimky, resp. neskôr po osobitnom zdanení.

Pšeničné pivo získavalo na popularite aj vďaka tomu, že pri jeho fermentácii môže byť teplota okolia vyššia, než je tomu pri spodne kvasených pivách, mohlo sa preto vyrábať aj v lete. Toto pivo sa v súčasnosti stáva opäť populárne a jeho podiel dnes tvorí viac než tretinu zo všetkých pív vyrábaných v Bavorsku. Okrem pív značky Erdinger sa tradície čistoty držia aj pivá ďalších

značiek – napríklad Beck’s, Bitburger, Paulaner alebo Krombacher. Keď uvidíte pivo nemeckej značky, skúste na ňom nájsť nápis „brewed in accordance with the Purity Law“ a vychutnajte si skutočne čisté pivo.

500 rokov od zavedenia prvého zákona čistoty piva sa Nemci rozhodli aj osláviť a naprieč celým Nemeckom sa organizujú udalosti, ktoré by mali toto výročie pripomenúť. V Nemecku sa počas celého roka konajú rôzne festivaly a oslavy piva spojené s ochutnávkami všetkých možných druhov piva a pivných špecialít.

Svetoznámy Oktoberfest

Ináč to nebude ani na najväčšom festivale piva vo svete Oktoberfeste, ktorý sa koná každoročne na prelome mesiacov september a október v meste Mníchov a trvá 2 týždne.

Veľkokapacitné stany sú vypredané už rok dopredu a praskajú vo švíkoch, dlhé drevené stoly sa prehýbajú od plných „duplákov“ s bohatou penou zlatistého moku, ale aj pod váhou tancujúcich hostí, ktorí prišli z celého sveta za zábavou a uctením si najobľúbenejšieho nápoja na svete. Návštevnosť z roka na rok stúpa a už prekročila účasť milión návštevníkov na festival. Celé mesto je jedna veľkolepá párty sprevádzaná hudbou kapiel s klasickou bavorskou hudbou, ale aj alegorickými vozmi v národných krojoch. Na každom kroku počuť štrnganie pohárov so známym „Na zdravie“ vo všetkých svetových jazykoch.

Čo sa týka histórie, impulzom k usporiadaniu akcie, na ktorú Oktoberfest nadväzuje, bola svadba bavorského korunného princa Ľudovíta I. s princeznou Terezou zo Saxon- Hildburghausenu.

Na počesť šľachtického sviatku sa 17. októbra 1810 konali na lúke za bránami mesta preteky koní. Išlo o to isté miesto, na ktorom sa slávnosti konajú dodnes a ktoré nesie názov práve po princeznej Tereze. Akcia sa u obyvateľov Mníchova stretla s kladnou odozvou, čo inšpirovalo Roľnícky spolok v Bavorsku k tomu, aby o rok neskôr v tej istej lokalite usporiadal predstavenie kombinujúce preteky a prezentáciu úspechov bavorských poľnohospodárov. Tak sa založila tradícia každoročných ľudových veselíc, ktoré časom začalo usporadúvať samotné mesto Mníchov. Kedy došlo k premene na oslavu „tekutého chleba“, sa dá ťažko určiť. S istotou je možné konštatovať len to, že nápoj slúžil pôvodne na osvieženie smädných návštevníkov Tereziánskej lúky a postupne sa stal motívom celej veselice, ktorá trvá do dnes.

Boli ste už v Erdingu? Zmeňte to!

Za pozornosť stojí aj festival piva Herbstfest Erding typu Weissbier – kvasinkové pivo, ktorý sa koná každý rok v blízkom meste Erding, kde sa nachádza už spomínaný pivovar Erdinger, koncom augusta a začiatkom septembra. Tento festival je veľmi obľúbený nielen pre svoju ojedinelosť, a to rôznych druhov tohto čoraz viac populárneho piva, ale hlavne, že si stále drží ráz typickej bavorskej veselice a nie je tak komerčného charakteru, akým sa stávajú iné festivaly, ale môžete tam zažiť typické Bavorsko a jeho obyvateľov, ktorí sa vyznačujú ich radosťou zo života, ale aj priateľskou povahou.

Pre Slovákov je to ešte vcelku neobjavená veselica, tak ak rozmýšľate o spoločnom výlete s priateľmi a chcete zažiť skutočnú oslavu piva, „pripiť mu na zdravie“, tak využite túto príležitosť a pripojte sa ku gratulantom z celého sveta. Všetko najlepšie, pivo!