Zamestnávateľ si dnes aj trikrát rozmyslí, či a kedy prijme nového zamestnanca. Najmä zmeny v odvodoch v predchádzajúcich rokoch spôsobili, že cena práce je vysoká. A v budúcom roku opäť porastie...

Novinky z pohľadu zamestnávania ľudí

Podľa slov Veroniky Solíkovej, daňovej poradkyne a konateľky zo spoločnosti Účtovná jednotka, je tento rok špecifický najmä tým, že dôležité zmeny týkajúce sa zamestnávania ľudí boli schválené a účinné v priebehu roka. „Zamestnávateľ či podnikateľ je zvyknutý, že k novému roku sa menia mnohé zákony a veličiny, ako napríklad minimálna mzda. Tento rok však navyše, od 1. mája 2018, boli zavedené zvýšené príplatky zamestnancom pri práci v noci, vo sviatky a cez víkendy alebo pribudla povinnosť zverejnenia ponúkanej mzdy v pracovných inzerátoch.“

Najmä spomínané príplatky urobili veľký škrt cez rozpočet mnohým zamestnávateľom, nakoľko navýšili náklady plánované na mzdy. Mzdy a odvodové povinnosti sú podľa Solíkovej samy osebe pre firmy zaťažujúce, no pri prijímaní nových ľudí je potrebné brať do úvahy aj ďalšie súvisiace náklady, napríklad na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, na pracovnú zdravotnú službu, ochranu osobných údajov atď.

Výška nákladov na pracovníkov rozhoduje

Medzi najnižšie nákladových zamestnancov patria podľa slov Jaroslavy Lukačovičovej, poradkyne Združenia podnikateľov Slovenska, stále študenti, ktorí si na dohodu o brigádnickej práci študentov vedia uplatniť odvodovú výnimku vo výške 200 eur mesačne. To znamená, že v prípade, ak neprekročia mesačne túto mzdu, zamestnávateľ odvádza iba odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 1,05 %.

„Tento istý princíp platí aj pri zamestnávaní starobných alebo výsluhových dôchodcov na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti od 1. júla 2018. Starobní dôchodcovia sú aj v rámci práce na pracovný pomer o niečo zaujímavejší oproti klasickým zamestnancom, pretože za nich zamestnávateľ neplatí odvody na invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti,“ objasňuje Jaroslava Lukačovičová.

Pri klasických zamestnancoch, ktorí nie sú študentmi ani dôchodcami, je to z pohľadu odvodov na dohodu alebo pracovný pomer rovnaké, pri zamestnancoch na pracovný pomer vyplývajú zo zamestnávania ďalšie povinnosti – napríklad stravné lístky, preplatenie nákladov na dovolenku, odstupné či od budúceho roka rekreačné poukazy.

Dohody môžete uzatvárať len výnimočne

Pre zamestnávateľa je podľa slov Veroniky Solíkovej stále výhodné zamestnávať ľudí na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zákonník práce však upravuje, že takéto dohody by mali byť uzatvárané len výnimočne. Dohodár nemá nárok na dovolenku, na príspevok na stravné či na odstupné. „Je však potrebné dodržať minimálnu mzdu a odvody sú v mnohých prípadoch porovnateľné. Výhodné odvodové zaťaženie je pri študentoch a od 1. júla 2018 aj pri dôchodcoch, a to nielen starobných, ale aj invalidných či výsluhových. V prípade, že zarobia v mesiaci do 200 eur, odvody zamestnávateľa sú len vo výške 1,05 % z hrubej odmeny. Oproti ‚klasickému‘ dohodárovi, kde sú odvody zamestnávateľa 35,2 %, je to značný rozdiel,“ spresňuje daňová poradkyňa.

Živnostníci sú výhodní – zamestnávatelia ušetria

Preferujete vo firme živnostníkov? Na pracovných pozíciách, ktoré nespĺňajú všetky znaky závislej práce, podnikatelia uprednostňujú najmä spoluprácu s nimi, pretože je to nielen lacnejšie z pohľadu odvodov a daní, ale aj administratívne jednoduchšie ako posielanie všetkých výkazov, prehľadov a štatistických výkazov za zamestnancov. „Samozrejme, nie na všetkých pracovných pozíciách je takáto spolupráca možná,“ dodáva Jaroslava Lukačovičová a pokračuje. „Nezaznamenávam však neobvyklý nárast takejto spolupráce. Skôr sa zamestnávatelia snažia ušetriť na tom, že obmedzujú nočné či víkendové práce, snažia sa dohodnúť na pracovných úväzkoch na kratší čas alebo kombinovať závislú prácu s fakturáciou.“

Skutočnosť, že firmy často uprednostňujú živnostníkov, nakoľko im odpadá množstvo administratívnych povinností s tým spojených, potvrdzuje aj Veronika Solíková. „Zamestnávateľovi zákony upravujúce zamestnávanie zamestnancov ukladajú až 121 konkrétnych povinností. Pritom ide o povinnosti z oblasti pracovného práva, sociálneho a zdravotného poistenia, z oblasti daní, ale aj bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), ochrany pred požiarmi, pracovnej zdravotnej služby a ďalších,“ radí konateľka spoločnosti Účtovná jednotka. Dodržiavanie všetkých týchto povinností je veľmi nákladné, preto často vedia zaplatiť živnostníka lepšie. Živnostník si tiež môže uplatniť namiesto reálnych výdavkov paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, čo je pre neho často výhodnejšie.

Dominantné formy práce v praxi

Ktoré formy práce budú teda dominovať z pohľadu pracovnej sily v ďalších mesiacov vo firmách? Podľa slov Veroniky Solíkovej bude naďalej veľmi populárna práca na živnosť, a to pre výšku paušálnych výdavkov, ako aj pre menšie starosti na strane „zamestnávateľa“. „Po zavedení odvodovej výnimky u dôchodcov sa tiež bude práca penzistov pravdepodobne využívať vo väčšej miere. Sociálna poisťovňa v období od 1. júla do 3. septembra 2018 zaevidovala viac ako 22-tisíc dohôd poberateľov dôchodkov, ktorí si pri práci na dohodu s príjmom do 200 eur mesačne uplatnili možnosť odvodovej úľavy a uzavreli dohodu s takouto výnimkou aspoň na jeden deň,“ spresňuje Solíková.

Článok je krátený pre účely webu. Celý ho nájdete v časopise Zisk manažment.