Ukazuje sa, že zákon o nelegálnom zamestnávaní je zbytočne prísny, ústavne neudržateľný a dokonca šikanujúci zamestnávateľov. Inšpektorát práce pred časom vykonal v nitrianskej automobilke kontrolu, pri ktorej zistil, že neprihlásila desiatich zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu ich činnosti.

Automobilka bola preto okamžite zaradená na verejne dostupný zoznam subjektov s nelegálnym zamestnávaním. Zároveň spoločnosti hrozí pokuta od 5-tisíc eur až do výšky 200-tisíc eur (konanie o pokute ešte prebieha). Sekundárnym a ešte vážnejším dôsledkom pre spoločnosti tohto typu je, že firmy zaradené na zoznam nelegálnych zamestnávajúcich subjektov nemôžu počas piatich rokov čerpať štátnu pomoc, čiže ani investičné stimuly. Rovnako sa nesmú zapojiť do štátnych tendrov, ani žiadať o eurofondy.

Skutočne išlo o nelegálne zamestnávanie?

V súčasnosti firmy dostávajú pokuty a končia na zozname nelegálnych zamestnávateľov aj vtedy, ak nového zamestnanca prihlásia do Sociálnej poisťovne len o pár hodín po nástupe do práce. Tieto firmy sú na zoznam nelegálnych zamestnávateľov zaradené automaticky po skončení kontroly, len na základe protokolu o výsledku inšpekcie práce. Ten je pritom len podkladom na začatie konania o uložení pokuty.

Kým v roku 2013 bolo týchto spoločností 541, v roku 2016 sa ich počet vyšplhal na viac ako 1 200. V jednom koši s klasickými zamestnávateľmi „načierno,“ ktorý si súcit príliš nezaslúžia, sa tak ocitne aj množstvo firiem, ktoré napríklad iba neskoro poslali mzdovej účtovníčke informáciu o novom zamestnancovi (alebo bola na PN či dovolenke).
A takisto im aj rovnako odľahčia peňaženky.

Avizovaná novela na obzore

Ministerstvo práce medzičasom pripravilo novelu zákona o nelegálnom zamestnávaní. Tvrdí, že zamestnávatelia budú mať na prihlásenie zamestnanca do poisťovne viac času. Ak ho prihlásia do siedmich dní po vzniku pracovného pomeru, nepôjde o čiernu prácu. Ak však v lehote týchto siedmich dní príde kontrola a zamestnanec nebude prihlásený, firma sa sankciám nevyhne. Skutočnosť sa teda bude dosť líšiť od doteraz prezentovaného stavu, že „po novom môžete zamestnanca prihlásiť do siedmych dní.“

Nemôžete. Iba, ak ho zabudnete prihlásiť a zbadáte to náhodou do siedmich dní, tak vám táto zmena pomôže. Ak ho bude prihlasovať programovo neskôr (napríklad na 4. deň od nástupu), tak raz tá kontrola príde a  obhajovanie sa nejakými siedmimi dňami vám vôbec nepomôže. Rovnako, ak si spomeniete na prihlásenie až na ôsmy (a neskorší) deň, tiež máte smolu. Už máte stigmu „čierneho“ zamestnávateľa.

Pokuty zostávajú nemenné

Výška pokuty, ako aj tie spomínané nadväzujúce sankcie, ostali nezmenené. Za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je pokuta od 2 000 do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Generálny pardon, ale nie pre všetkých

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter v parlamente avizoval generálny pardon na nelegálne zamestnávanie. Nebude sa však týkať úplne všetkých zamestná vateľov. V konečnom dôsledku pôjde o výmaz z registra, kde sú evidovaní nelegálni zamestnávatelia. Teda o očistenie mena, aby sa vedeli uchádzať vo výberových konaniach.Pokuta im však ostane.

Otázka pod čiarou by bola, či táto nečakaná ochota ministerstva nesúvisí náhodou s  okolnosťami popísanými na začiatku článku. Všetci sme dúfali, že prezentované zmeny v  prihlasovaní budú oveľa zásadnejšie, a  naozaj uľahčia tým „nečiernym“ zamestnávateľom život. Keď však odbalíme z  vyhlásení to marketingové pozlátko, zistíme, že vlastne nejde o zásadnú zmenu. Len „drobný pokrok v rámci zákona“.

 Martin Surový, konateľ, BENETIP services