Miro privítal hostí a začal prezentáciu tak ako obvykle. Je šéfom oddelenia veľkého medzinárodného koncernu a na vystupovanie pred publikom je zvyknutý. Ale dnes je nervóznejší ako inokedy. Má odprezentovať top manažmentu výsledky projektu, ktorý neskončil najlepšie. Intenzívne vníma pohľady z publika. V druhom rade sedí šéfka finančného, ktorá sa naňho prísne pozerá.
„Nepáči sa jej, čo hovorím?“, spytuje sa Miro. Niekto sa hrá s mobilom, počuť praskanie stoličky, jeden z vyšších manažérov si autoritatívne založil ruky pred sebou. „Sú sklamaní a keby mohli, určite by sa všetci zdvihli a odišli“, preháňa sa mu hlavou. Srdce búcha, cíti ho až v krku, ruky sa začínajú triasť, studený pot vystupuje na čelo. Náhle Mira, skúseného prezentátora, tréma úplne ovládla.
Hoci sú manažéri zvyknutí vystupovať pred publikom, mnohých pritom trápi tréma. Faktom je, že väčšina ľudí má trému pred verejným vystúpením. A nemusí to byť práve prezentácia top manažmentu – úplne stačí, keď majú odprezentovať výsledky svojej práce pred kolegami alebo vysloviť svoj názor na porade. Aj napriek tomu, že podobné situácie sú v mnohých organizáciách štandardné, mnohým ľuďom spôsobujú orosené čelo.
INTENZITU TRÉMY OVPLYVŇUJE OSOBNOSŤ A PROSTREDIE
Tréma je v podstate strach z hodnotenia našej osoby druhými ľuďmi. Tento sociálny strach je pre mnohých ľudí silnejší ako obava z fyzickej neexistencie: v hierarchii strachov na prvom mieste nie je strach zo smrti, ale obava zo zosmiešnenia, zo „straty tváre“. Či nás tréma povzbudí alebo paralyzuje, závisí od jej intenzity a tá zas od faktorov, ktoré súvisia jednak s osobnosťou človeka a tiež od situácie.
1. VLASTNÝ STATUS
Veľkú váhu má kontext, v ktorom sa človek exponuje. Ten, kto často prezentuje pred svojimi najbližšími kolegami, je na takéto situácie zvyknutý a cíti sa v nich dobre. Ak však musí urobiť prezentáciu pred predstavenstvom firmy, môže zažívať veľký stres. Intenzita trémy závisí od statusu, ktorý má prezentujúci v danej skupine.
2. CHARAKTER HODNOTENIA
Čím má situácia, v ktorej má prísť k vystúpeniu, silnejší hodnotiaci charakter, tým je tréma väčšia. Príkladom sú skúsení manažéri, ktorí bežne prezentujú – ale keď sa musia zúčastniť napríklad Assessment Centra, sú nervózni ako školáci.
3. TEMPERAMENT A VNÍMANIE VLASTNEJ HODNOTY
Ďalším faktorom významne ovplyvňujúcim intenzitu trémy je osobnosť a temperament. Človek, ktorý je od prírody ostýchavejší a nesmelý, bude prežívať prezentáciu výsledkov svojho projektu ťažšie a s väčšou trémou ako jeho sebavedomá kolegyňa, ktorá býva rada stredobodom pozornosti. Ak niekto ide na poradu s postojom „všetci ostatní sú profesionáli, iba ja som úplná nula“, vystavuje sa enormnému tlaku. Nevhodné osobné nastavenie mu nepomáha, aby zostal pri vystúpení pokojný a suverénny. Verejné vystúpenie pôsobí ako zosilňovač osobnej neistoty a pochybnosti o sebe. Ak si niekto nie je istý sebou, práve pred publikom je zraniteľný.
4. PROJEKCIE
Mnohých ľudí trápi predstava, že poslucháči sú nepriateľskí. Publikum slúži človeku často ako projekčné plátno na sebou vnímanú nedostatočnosť – čo strach ešte viac posilňuje. Je preto potrebné sústrediť sa v auditóriu na niekoho, kto pôsobí prívetivým dojmom.
5. PERFEKCIONIZMUS
Perfekcionizmus je obrovská pasca a ten, kto chce byť úplne dokonalý, si postaví latku veľmi vysoko, pripraví sa o slobodu a spôsobí si tým nesmierny stres. Človek, ktorý si nedovolí robiť malé chyby (nesúvislá veta, zaseknutie sa, prerieknutie sa), má automaticky panický strach z toho, že ich urobí a napätie v ňom významne narastá.
Popri tlaku z očakávania má perfekcionizmus aj ďalší negatívny efekt: kto sa zaťažuje myšlienkou podať brilantný výkon, sústreďuje sa na seba a svoj výkon – nie na obsah, ktorý chce publiku sprostredkovať. Ak sa človek príliš sústredí na seba namiesto toho, aby celú svoju pozornosť a energiu venoval úlohe, potom sa neustále vo svojej hlave pýta, či je dostatočne dobrý, zaoberá sa tým, čo si ľudia v určitom momente o ňom myslia a nedokáže sa sústrediť na to, čo hovorí. A to je problém!
SÚSTREĎTE SA NA OBSAH
Pomôže len jedno – smerovať svoju pozornosť na obsah a toto trénovať. Ak si pri prezentácii uvedomíte, že sa vaše myšlienky rozptyľujú, vedome si ich môžete zastaviť. Znie to síce jednoducho, ale v praxi to vôbec také jednoduché nie je, najmä ak je človek rozrušený. Schopnosť koncentrácie je však možné trénovať, čo trému znižuje, dokonca je možné ju aj celkom odstrániť.
Prečo má tréma na niekoho povzbudzujúci účinok a druhého úplne paralyzuje? Dôvodov je veľa. Neexistuje jednoduchá taktika, pomocou ktorej všetci ľudia postihnutí trémou stratia strach z vystúpenia. Ani rýchle triky nie. V princípe si musí každý sám nájsť svoj vlastný recept. Existuje však niekoľko základných odporúčaní na zvládanie trémy pred vystúpením.
NAJLEPŠIA STRATÉGIA: PRÍPRAVA A NÁCVIK
Akokoľvek banálne to znie: kto sa chce trémy zbaviť, musí príprave venovať čas a námahu. Žiadna stratégia na svete nepomôže, ak sa na svoje vystúpenie dostatočne nepripravíte. Ak sa postavíte pred publikum s vedomím, že vaša prezentácia alebo prednáška má „medzery“, potom nemáte premyslenú argumentáciu a nepodarí sa vám dostatočne sústrediť sa na obsah. Väčšinu času sa vo vašich myšlienkach budete zaoberať tým, čo sa všetko môže „zomlieť“ – a to je živná pôda pre poriadnu trému.
Mnohí ľudia sa domnievajú, že hneď ich prvé vystúpenie pred skupinou sa musí perfektne vydariť. Vystupovať pred druhými je potrebné sa naučiť – podobne ako hrať na klavíri alebo surfovať. Určitá rutina môže významne pomôcť redukovať trému na prijateľnú úroveň. Pozitívne skúsenosti sa uložia v mozgu a človek na ne môže „siahnuť“, keď to bude potrebovať.
Ak sa človek vystúpeniam pred druhými vyhýba, paradoxne posilňuje svoj strach. Mal by naopak využívať každú možnosť, precvičovať si vystúpenia, hovoriť pred skupinou, prezentovať svoje názory a postoje. Nemusí začínať prezentáciou pred predstavenstvom alebo 300 ľuďmi. Ale dávkované výzvy – vedome sa prihlásiť k slovu a povedať svoj názor – sú kroky správnym smerom.
ZMENIŤ POSTOJ K VYSTÚPENIU
Okrem dôslednej prípravy a primeraného nácviku je rozhodujúce aj vnútorné nastavenie, s ktorým človek vstúpi na pódium. Musí mať úplne jasno v tom, čo chce poslucháčom povedať a na čo sa počas vystúpenia teší. Pozitívny postoj je základným predpokladom, ako udržať trému na prijateľnej úrovni. Ide o zmenu postoja z „ja musím“ na „ja chcem“.
Rozhodujúcim krokom je nevidieť scénu ako nemilosrdný pranier hanby, ale objaviť v nej vlastný priestor a publikum považovať za priateľa. Komu sa to podarí, môže zmeniť svoj strach z vystúpenia na radosť a pozornosť publika prestane byť ohrozením, ale naopak – ocenením.
