Počas minulého roka sa aktivity rezortu hospodárstva sústreďovali na antibyrokratické balíčky opatrení na zlepšovanie podnikateľského prostredia. Tri už vládou schválené balíčky opatrení – prvý v júni 2017 s 35 opatreniami, druhý v máji 2018 s 23 opatreniami a 5 úlohami na vypracovanie analýz a tretí vo februári 2019 s 36 opatreniami – definovali ročnú úsporu financií spolu takmer 95 mil. eur. A pripravuje sa už štvrtý antibyrokratický balíček...

Podnikateľ strávi byrokraciou 222 hodín

Ako vyplynulo z minuloročných výsledkov Byrokratického indexu Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS, v roku 2018 dosiahla byrokratická záťaž modelového podnikateľa na Slovensku (mikrofirma so 4 zamestnancami, zaoberajúca sa kovovýrobou) 64 činností, na ktoré musí vynaložiť 222 hodín. Z toho 101,5 hodiny zabrali povinnosti spojené s bežnou prevádzkou, 83,5 hodiny činnosti späté so zamestnávaním, 26 hodín si vyžiadali iné činnosti a 11 hodín tvoril náklad legislatívnych zmien.  

Činnosti späté s „bežnou prevádzkou“ obsahovali napríklad platenie firemných daní (46 hodín), odpadové hospodárstvo (30 hodín) či rôzne certifikácie a povinné externé služby (22 hodín). Pri zamestnávaní je najnáročnejšia agenda miezd, daní a odvodov zamestnanca (41 hodín), nasledujú činnosti spojené s dodržiavaním Zákonníka práce a oznamovacími povinnosťami (26 hodín), regulácie ohľadom prijímania a prepúšťania zamestnancov zaberajú 16 hodín. Aj preto sú opatrenia na odstránenie byrokracie veľmi dôležitým faktorom, ktorý by mohol podnikateľom pomôcť v praxi.

Schválený tretí antibyrokratický balíček – čo prináša?

Vládou schválený antibyrokratický balíček sa zameriava na elektronizáciu služieb a zefektívnenie procesov pri začatí podnikania a otváraní prevádzok, pričom časť opatrení je výsledkom vlastných zistení rezortu hospodárstva. Priniesť by mali významné zjednodušenie pravidiel pri povoľovaní podnikania, ubudnúť by mali rôzne povinnosti a predkladanie potvrdení, napríklad v oblasti hygieny alebo stavebného konania. Do konca roka 2019 by sa do praxe malo zaviesť 31 opatrení. Podnikateľom majú zmeny ušetriť 50 miliónov eur. Na opatreniach spolupracovali orgány štátnej správy, podnikatelia, ale aj analytici.

Tretí balík opatrení prináša jednotné pravidlá pre tie inštitúcie na Slovensku, s ktorými sa stretávajú občania pri začatí podnikania a otváraní rôznych prevádzok. Ide o stavebné úrady, regionálne úrady verejného zdravotníctva, inšpektoráty práce a inšpektoráty SOI, ktoré majú regionálne rôzny prístup a požiadavky na podnikateľov.

„Pokračujeme v práci a prinášame riešenia, ktoré šetria čas, energiu a finančné prostriedky podnikateľom. Opatrenia zo všetkých troch antibyrokratických balíčkov by mali podnikateľom priniesť postupne ročnú úsporu vyše 100 miliónov eur,“ zdôraznil minister hospodárstva Peter Žiga.

 

Úrady postupne zverejnia aj vzory tlačív

Po novom príslušné úrady vypracujú a zverejnia kontrolné zoznamy povinností (tzv. checklist) pre začínajúcich podnikateľov, čo doteraz chýbalo. Všetky úrady by mali postupne zverejniť aj vzory požadovaných tlačív. V praxi podnikateľom ubudne významné množstvo povinností. Napríklad pri otvorení kníhkupectva, keď bude potrebné vybaviť aj zmenu účelu stavby, by sa mal podnikateľ namiesto desiatich úradov reálne obrátiť na štyri. Podľa platných pravidiel má teraz približne 40 rôznych povinností, po novom by mu mala zostať už len tretina. Ďalšou pozitívnou zmenou je, že sa zavedú jednotné vzory žiadostí, čím sa odstránia odlišné prístupy v jednotlivých regiónoch Slovenska.

Až 11 opatrení pripravil rezort hospodárstva v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva. Podnikatelia nebudú musieť vykonať povoľovacie konanie pri otváraní prevádzok s minimálnym alebo žiadnym vplyvom na verejné zdravie (napríklad kancelárie), ale pošlú iba oznámenie. Žiadosť o uvedenie priestorov do prevádzky bude jednotná pre všetky regionálne úrady verejného zdravotníctva, zverejní sa na webe a nebudú sa vyžadovať nepotrebné prílohy. V prípade žiadosti o uvedenie priestorov do prevádzky sa napríklad navrhuje vypustiť viacero povinností, v závislosti od druhu prevádzky.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva by nemali vyžadovať ako prílohu k žiadosti doklad príslušného stavebného úradu o užívaní stavby na posudzovaný účel, list vlastníctva a ďalšie dokumenty, ktoré si vedia úrady získať medzi sebou. V prípade prevádzok bez rizika, ktoré definuje príslušná legislatíva, sa povoľovacie konanie zmení na oznamovacie a bude bez poplatku.

Novinky čakajú aj stavebné konanie

Šesť opatrení Ministerstva dopravy a výstavby SR sa primárne zameriava na zjednodušenie stavebného konania. Stavebné úrady by mali vydať usmernenie, aby sa zjednotil postup stavebných úradov pri označovaní nebytových priestorov a pri žiadostiach o zmenu účelu užívania stavby. Súčasný právny stav totiž spôsobuje odlišné prístupy stavebných úradov k podnikateľským subjektom.

Príslušným predpisom sa stanoví aj to, ako má vyzerať projektová dokumentácia, a na webe sa zverejní zoznam orgánov, ktoré sa musia vyjadriť v stavebnom konaní. Po úspechu zákona proti byrokracii sa pripravuje jeho novelizácia a rozšírenie. Plánovaná novela zvýši rozsah údajov, ktoré už nebudú musieť predkladať občania, ale ich úrady získajú z informačných systémov. Pôjde o potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o daňových nedoplatkoch či potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom a zdravotnom poistení. Pre zamestnávateľa by sa mala zrušiť povinnosť odhlasovať sa zo zdravotnej poisťovne v prípade, že už nemá zamestnanca v danej zdravotnej poisťovni.

Podnikateľom ubudnú ďalšie povinnosti

Na základe princípu jedenkrát a dosť budú novozaložené podnikateľské subjekty automaticky zaregistrované na daňovom úrade a bude im zároveň pridelené DIČ. V prípade povinného zmluvného poistenia (PZP) poisťovne nebudú musieť vydávať bielu a zelenú kartu pre poistené vozidlo, ale iba zelenú kartu, ktorá bude platiť nielen vo svete, ale aj na Slovensku. Piatimi návrhmi prispeje priamo aj rezort hospodárstva. Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) napríklad bude môcť pri porušení menej závažných pravidiel využiť kompetenciu, keď podnikateľ dostane „druhú šancu“. Ak urobí nápravu v prospech spotrebiteľov, môže sa mu znížiť alebo úplne odpustiť hroziaca sankcia. SOI súčasne nebude musieť viesť správne konanie a môže sa sústrediť na iné aktivity. Po novom by mala obchodná inšpekcia pri výške pokuty zohľadňovať aj obrat podniku.

Prípravy štvrtého antibyrokratického balíčka

Rezort hospodárstva už pripravuje v poradí štvrtý antibyrokratický balíček opatrení. Ten, rovnako ako tri predchádzajúce, bude mať za cieľ zlepšiť podmienky podnikania na Slovensku tým, že prispeje k zníženiu regulačnej záťaže a pozitívne ovplyvní tuzemské podnikanie, ako aj hodnotenie kvality podnikateľského prostredia v medzinárodných rebríčkoch konkurencieschopnosti. „Naším zámerom je podporiť konkurencieschopnosť Slovenska prostredníctvom podpory významnej zmeny podnikateľského prostredia a tým prispieť k dlhodobému zachovaniu hospodárskeho rastu,“ konštatoval rezort v správe o stave podnikateľského prostredia na Slovensku za rok 2018, ktorú predložil do medzirezortného pripomienkového konania.

Pre rozvoj a konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia na Slovensku je podľa neho kľúčové zabezpečiť najmä jeho legislatívnu predvídateľnosť, jasné smerovanie cieľov hospodárskej a aj iných politík vlády a ich koordináciu a elektronizáciu verejnej správy a online služby pre podnikateľov a občanov. Nemenej dôležitými výzvami sú zmapovanie legislatívneho prostredia a lepšia vymožiteľnosť práva.

Sumarizácia doterajších antibyrokratických opatrení

Prvý balíček antibyrokratických opatrení obsahoval 35 opatrení a vláda ho schválila v júni 2017. Druhý balíček, ktorý obsahuje 23 opatrení a 5 úloh, platí od mája minulého roka. Na základe prvého balíka prišlo napríklad k zrušeniu povinnej zdravotnej služby pre 1. a 2. kategóriu pracovníkov, k zavedeniu služby sledovania zmien na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností a tiež sa zaviedol superodpočet výdavkov na výskum a vývoj na úroveň 100 percent. Najvýznamnejším už splneným opatrením z druhého balíka, ktorý bol prijatý len v máji minulého roka, je antibyrokratický zákon. Vďaka nemu už štátne inštitúcie od fyzických a právnických osôb nepožadujú najčastejšie žiadané výpisy, potvrdenia a ďalšie dokumenty – listy vlastníctva, výpisy z registra trestov, z obchodného registra či živnostenského registra.

Článok je krátený pre účely webu.