Zážitky z minulosti zanechávajú v každom z nás emocionálnu stopu. Pod vplyvom dávnych emocionálnych zranení myslíme, konáme a komunikujeme DNES. Pretože každý máme iné zažité skúsenosti ako naši kolegovia, vysvetľujeme si rovnakú situáciu odlišne. Tak nastávajú komunikačné nedorozumenia medzi kolegami, priateľmi, v rodine.
Základom je uvedomiť si, že takto to funguje. Sme odlišní a situácie, s ktorými sa stretávame, nie sú samy osebe pozitívne ani negatívne. Takými sa stávajú až vtedy, ak ich za také označíme.
Ak napríklad z vášho tímu odchádza skúsený pracovník za inou pracovnou ponukou, môžete to cítiť ako katastrofu, stratu, dokonca zradu. Alebo máte možnosť pozrieť sa na rovnakú situáciu z iného uhla pohľadu – vo vašom tíme vyrástol skvelý odborník, máte výborné vzťahy, v budúcnosti môžete hľadať príležitosti na spoluprácu.
Dobrou správou je, že emóciám nie ste vydaní napospas, ale môžete sa naučiť s nimi pracovať. Emocionálnu inteligenciu viete – na rozdiel od klasickej – rozvíjať.
Podstatou emocionálneho majstrovstva je:
- rozpoznanie emócie (aká emócia tu je – čo cítim)
- pochopenie emócie (prečo tu je)
- zvládnutie emócie (aké sú moje možnosti – čo urobím)
Príklad z praxe: To sa môže stať každému...
Prežili ste napríklad situáciu, ktorá vo vás vyvolala nepohodu. Na porade tímu vám šéf „naváľal“ kopu práce bez ohľadu na to, že máte zároveň pred sebou aj náročné certifikačné skúšky. A množstvo odrobených nadčasov k tomu. Už na porade vám nebolo všetko jedno, ale keď ste sa vrátili do kancelárie a uvedomili ste si dosah toho všetkého, pochytil vás hnev. Povedali ste si: „Samozrejme, šéf si zvykol, že som ochotný... som u neho za ‚hlupáka‘, čo sa vždy prispôsobí. Ani mu nenapadne dať tú prácu inému alebo brať ohľad na moje momentálne vyťaženie.“
Čo vtedy pomáha? Rozpoznanie a pomenovanie emócie
Je to schopnosť pocítiť, priznať, skúmať a pomenovať emócie. Je dôležité uvedomiť si, čo sa s vami deje, čo práve zažívate. Môže vám pomôcť technika tzv. vnútorného pozorovateľa. Pozorne a hlavne úprimne skúmajte, čo sa deje. Čo presne v tejto situácii cítite? Hnev? Pochopiteľne. Hnev je silná emócia, ktorá dokáže na chvíľu zamaskovať ostatné, možno pravdivejšie emócie. Pozrime sa, čo cítite ešte okrem hnevu. Poníženie? Sebaľútosť? Pocity nepochopenia? Frustráciu? Bezmocnosť? Strach? Pri tomto uvedomovaní si pocitov je dobré poznať čarovnú formulku: „Toto teraz cítim a je to tak v poriadku.“ Dovoľte si luxus môcť cítiť, čo cítite – bez cenzúry.
Aký je ďalší krok? Pochopenie emócie
Aké myšlienky vám prúdia hlavou? Napríklad šéf vás nemá za nič, nerešpektuje vás, nezáleží mu na vás a nevidí, ako veľa pracujete. Neoceňuje vás dostatočne, zneužíva vás. Takéto myšlienky na vás vplývajú doslova toxicky. Oslabujú vašu motiváciu, kreativitu a sebadôveru. Skúsme sa spýtať – a čo keby to bolo inak? Keby ste mohli vnímať množstvo pridelených úloh ako dôveru svojho šéfa, ako znak, že na vás jediného sa môže spoľahnúť? Cítili by ste sa inak? Prerámcovanie negatívnych myšlienok na pozitívne vám umožňuje pozrieť sa na celú situáciu s nadhľadom a urobiť si od nej dostatočný odstup. Technika sebapozorovania je presne to, čo vám pomáha byť v emocionálne vypätých situáciách nad vecou.
Je užitočné vedieť, že prúdenie myšlienok má slúžiť ako prostriedok na porozumenie situácii z pozície pozorovateľa – vystúpenie z príbehu, ktorý tvorí naša hlava a nemusí mať nič spoločné s realitou. Pozor však na zbytočné opätovné vyvolanie predchádzajúcich pocitov, naštartovanie hnevu, zlosti, ľútosti a podobne. Ak si to všimnete, zastavte tok neproduktívnych myšlienok, napríklad VŽDY to tak je, KAŽDÝ sa k vám tak správa.
Pokiaľ ste v zajatí emócií viac, ako by ste chceli, veľmi nápomocné sú rôzne dýchacie techniky – ako prvá pomoc postačí aj jednoduchý hlboký nádych a výdych viackrát za sebou. Keďže emócie spôsobujú aj fyzické zmeny (búšenie srdca, stúpajúci adrenalín, fyzická nevoľnosť), takto môžete dosiahnuť potrebné upokojenie organizmu. Najlepšie je nájsť si vlastný recept, niečo, čo vám funguje – niekomu dýchanie, inému prechádzka, hudba.
Aké sú vaše možnosti? Zvládnutie emocionality
Pokiaľ sa vám podarilo predchádzajúce dva kroky úspešne zvládnuť, ste pripravení na zvládnutie emócií spojených s konkrétnou situáciou. Nie je cieľom potlačiť emóciu, ale pretaviť ju do tvorivej sily. Potlačenie pocitov môže mať negatívny dosah na náš život, pretože nahromadené potlačené pocity v nestráženej chvíli zvyknú vytrysknúť bez kontroly. V psychológii je tento jav pomenovaný ako emocionálne prestrelenie.
Poznáte to? Povedali ste bez rozmyslu pekne od pľúc, čo si myslíte? Pamätáte si aj na pocit úľavy bezprostredne po? Nanešťastie to nielen zhoršuje vzťahy s okolím, ale väčšinou je to len dočasné. Vzápätí môžu prísť pocity viny a sebaodsudzovania. Preto je potrebné emócie zvládnuť spôsobom primeraným situácii. Ako hovoril Aristoteles: „Každý sa môže nahnevať – to je ľahké. Avšak nahnevať sa na toho pravého človeka, tou pravou mierou, v ten pravý čas, z toho pravého dôvodu a tým správnym spôsobom – to už také ľahké nie je.“
Riešenia hľadajte s čistou hlavou
Po pomenovaní, prijatí a pochopení vášho momentálneho emocionálneho stavu prichádza čas na hľadanie riešení s čistou hlavou. Je namieste pýtať sa sám seba: „Aké mám teraz možnosti?“ V našom konkrétnom prípade sa môžete napríklad rozhodnúť, či tentoraz ešte pracovné úlohy zvládnete, prípadne zvolíte otvorený rozhovor so šéfom na tému vlastného vyťaženia. Môže to znamenať impulz k odobratiu menej dôležitých úloh, prípadne k prísľubu dlhšieho oddychu po splnení termínov či k skvalitneniu vašich pracovných podmienok (home office, kolegu na pomoc a podobne). Zároveň dávate okoliu možnosť nahliadnuť do vašich vlastných pocitov, čo môže znamenať úprimnejšie a rešpektujúcejšie vzťahy do budúcnosti.
Naučte sa rozumieť sebe i ostatným...
Táto jednoduchá schéma platí, pokiaľ hovoríte o vlastných pocitoch, ale aj pocitoch ostatných. Spozorovať emóciu u druhých, pochopiť jej príčiny a porozumieť aj reakcii prináša tolerantnejšie a úprimnejšie vzťahy.
Zdá sa vám to náročné? Ako každú schopnosť, aj emocionálnu inteligenciu je možné zvyšovať pochopením a jednoduchými cvičeniami. V spoločnosti Be Balanced sa zaoberáme tréningmi, kde sa spolu učíme rozumieť sebe i ostatným, prijímať svoje pocity a oslobodiť sa od nich transformáciou v tvorivé konanie. Tak, aby sme vedeli nájsť šťastie v práci i v súkromí.
Autori:
Martina Mošková, Managing Partner, Be Balanced
Miroslava Košibová, Program Manager, Be Balanced
Tri otázky Zisku manažment pre expertky z praxe:
1/ Prečo je pre firmy dobré, ak sa zaoberajú emočnou inteligenciou?
Jednoducho preto, že vo firmách pracujú ľudia. Človek je nielen človek „rozumný“, ale najmä „emocionálny“. Bez ohľadu na to, či sa emóciami zaoberáme alebo nie, sú všade prítomné. Tam, kde vedieme ľudí k zvyšovaniu EQ, je väčší predpoklad riadených, t. j. zvládnutých emócií. To prináša dobré a otvorené vzťahy a prostredie, v ktorom sa dá pracovať, tvoriť, „dýchať“.
2/ S akými problémami v oblasti zvládania emócií sa často stretávajú manažéri?
Ak manažér rozumie sám sebe, svojmu emocionálnemu prežívaniu, je autentický a čitateľný aj pre ostatných. Čitateľnosť uľahčuje komunikáciu s členmi tímu – jednoducho vedia, čo môžu od svojho šéfa čakať. Takéto prostredie podporuje otvorenú komunikáciu, odvahu hovoriť veci priamo, byť voči kolegom priateľský a pritom sebazáchovne asertívny. Energia manažéra a jeho tímu nie je odčerpávaná riešením zbytočných konfliktov, ale zameraná na zvládanie pracovných úloh. Tam, kde je prítomná energia, je aj dôvera, radosť z práce a motivácia.
3/ Pôsobí emočná inteligencia aj proti syndrómu vyhorenia? Čo vtedy najviac pomáha?
Syndróm vyhorenia je následkom extrémneho vyčerpania. Nemusí byť vždy len objektívne (množstvo úloh), ale môže byť dôsledkom hromadiacich sa konfliktov rolí – naše masky voči okoliu, prílišných očakávaní od seba i iných, emocionálne náročných situácií a trvalého stresu na pracovisku, prípadne v rodine. Stres vznikajúci pri jednotlivých záťažových situáciách (termíny, mítingy, hľadanie riešení) je väčšinou menej škodlivý ako dlhotrvajúci emocionálny stres. Ten býva spôsobený nejasnými zadaniami, nečitateľnou komunikáciou, nesprávnou interpretáciou udalostí, nevypovedanými obavami a strachom. Človek je trvale v strehu, čo vyčerpáva a mimoriadne odoberá energiu. Práve porozumenie sebe i iným zvyšuje vzájomnú empatiu, otvorenú komunikáciu a motiváciu. Preto je emocionálna inteligencia najlepšou prevenciou proti syndrómu vyhorenia.
Tri otázky Zisku manažment pre expertky z praxe:
1/ Prečo je pre firmy dobré, ak sa zaoberajú emočnou inteligenciou?
Jednoducho preto, že vo firmách pracujú ľudia. Človek je nielen človek „rozumný“, ale najmä „emocionálny“. Bez ohľadu na to, či sa emóciami zaoberáme alebo nie, sú všade prítomné. Tam, kde vedieme ľudí k zvyšovaniu EQ, je väčší predpoklad riadených, t. j. zvládnutých emócií. To prináša dobré a otvorené vzťahy a prostredie, v ktorom sa dá pracovať, tvoriť, „dýchať“.
2/ S akými problémami v oblasti zvládania emócií sa často stretávajú manažéri?
Ak manažér rozumie sám sebe, svojmu emocionálnemu prežívaniu, je autentický a čitateľný aj pre ostatných. Čitateľnosť uľahčuje komunikáciu s členmi tímu – jednoducho vedia, čo môžu od svojho šéfa čakať. Takéto prostredie podporuje otvorenú komunikáciu, odvahu hovoriť veci priamo, byť voči kolegom priateľský a pritom sebazáchovne asertívny. Energia manažéra a jeho tímu nie je odčerpávaná riešením zbytočných konfliktov, ale zameraná na zvládanie pracovných úloh. Tam, kde je prítomná energia, je aj dôvera, radosť z práce a motivácia.
3/ Pôsobí emočná inteligencia aj proti syndrómu vyhorenia? Čo vtedy najviac pomáha?
Syndróm vyhorenia je následkom extrémneho vyčerpania. Nemusí byť vždy len objektívne (množstvo úloh), ale môže byť dôsledkom hromadiacich sa konfliktov rolí – naše masky voči okoliu, prílišných očakávaní od seba i iných, emocionálne náročných situácií a trvalého stresu na pracovisku, prípadne v rodine. Stres vznikajúci pri jednotlivých záťažových situáciách (termíny, mítingy, hľadanie riešení) je väčšinou menej škodlivý ako dlhotrvajúci emocionálny stres. Ten býva spôsobený nejasnými zadaniami, nečitateľnou komunikáciou, nesprávnou interpretáciou udalostí, nevypovedanými obavami a strachom. Človek je trvale v strehu, čo vyčerpáva a mimoriadne odoberá energiu. Práve porozumenie sebe i iným zvyšuje vzájomnú empatiu, otvorenú komunikáciu a motiváciu. Preto je emocionálna inteligencia najlepšou prevenciou proti syndrómu vyhorenia.
