Dnes sa zdá takmer neskutočné, ako sme pred krízou zvykli cestovať – bez obmedzení, za prijateľné ceny, kedykoľvek a kamkoľvek doma či vo svete. Tento boom masového turizmu však okrem obrovských možností slobody cestovania prinášal i negatívne stránky. Obrovské rezorty, letoviská preplnené davmi ľudí a obloha plná lietadiel prinášali viacero negatív najmä z pohľadu ochrany životného prostredia.
Dramatický pád
Neviditeľný vírus spôsobil krach tohto typu cestovania. Cestovné obmedzenia súvisiace s pandémiou koronavírusu zdecimovali odvetvie cestovného ruchu, ktorý je jedným z najdôležitejších odvetví európskej ekonomiky. Očakáva sa, že hotelom a reštauráciám klesnú príjmy o 50%, cestovným kanceláriám o 70% a leteckým spoločnostiam až o 90%. Situácia je obzvlášť ťažká pre krajiny, závislé na príleve zahraničných turistov, ako sú Španielsko, Taliansko, Francúzsko a Grécko. Hoci Slovensko v rámci EÚ nepatrí medzi šampiónov v cestovnom ruchu a zahraniční turisti tvorili menej ako jednu tretinu dovolenkárov, pokles bol aj u nás veľmi citeľný.
Nové obmedzenia
Masová turistika sa v postcovidovej ére bude musieť vyrovnať nielen s pretrvávajúcimi obmedzeniami pokaľ ide o počty ľudí na jednom mieste a ich sociálne kontakty, ale aj so zmenou správania sa zákazníkov, ktorí z obavy pred možnou nákazou zrejme nebudú vyhľadávať preľudnené destinácie. Naviac, jedným z kľúčovým faktorov uvoľnenia cestovania, zdá sa, bude zaočkovanosť.
Iba vyvolení?
Hoci nie je garanciou proti nákaze a ani Svetová zdravotnícka organizácia WHO neodporúča podmieňovať cestovanie absolvovaním očkovania, bude v každom prípade predstavovať limitujúci faktor turistiky. Odvetvie tak príde o množstvo potenciálnych zákazníkov, ktorí sa nechcú či nemôžu dať zaočkovať alebo tých, čo to ešte v čase dovoleniek nestihli. Niektoré turisticky vyhľadávané krajiny už avizovali podmienenie vstupu cudzincov zaočkovaním, na čo cestovné kancelárie reagujú diskriminačným zvýhodňovaním očkovaných klientov.
Pre a proti
I keď by do leta prišlo masívne uvoľňovanie podmienok cestovania, situácia už nikdy nebude rovnaká ako pred pandémiou. Množstvo zariadení cestovného ruchu jednoducho neprežilo, operátori sa musia preorientovať na iné ako masové dovolenkové pobyty. Očakáva sa tiež, že veľa ľudí prišlo v dôsledku koronakrízy o časť či dokonca celý príjem, takže si vlastne žiadnu dovolenku nebudú môcť dovoliť. Na druhej strane môže priemysel cestovného ruchu profitovať z vyše ročnej „abstinencie“ dovolenkárov, ktorí si budú chcieť vynahradiť čas, nútene presedený doma.
Dôvera rozhoduje
Experti ako napríklad Fabio Carbone z univerzity v anglickom Coventry očakávajú, že postcovidová cestovná mapa sa podstatne zmení a cestovný ruch sa bude zameriavať skôr na ľudí ako na destinácie. Viac ako doposiaľ budú ľudia vyhľadávať zážitkové typy pobytov s prenocovaním v menších zariadeniach, chatách, ubytovaní v súkromí, rodinných vilách či apartmánových komplexoch bez nutnosti širokého sociálneho kontaktu. Taktiež sa očakáva, že na dovolenku pôjde spolu viac ľudí, rodín, ktoré sa poznajú a navzájom si v otázkach prípadného infikovania môžu viac veriť.
Každý po svojom
Príklon k súkromnému charakteru dovoleniek potvrdzuje prekvapujúco rastúci dopyt po charterových súkromných letoch, ktorý v súčasnosti kulminuje. Pre vopred dohodnutú „partiu“ priateľov či skupinu rodín je bezpečnejší súkromný let aj po cenovej stránke porovnateľný s letmi vo vyšších triedach leteckých spoločností. Tí menej solventní možno zvolia radšej cestu vlastným autom a dovolenkový pobyt si budú môcť zaplatiť v malom rodinnom penzióne. Nové podmienky veľmi neovplyvnia individuálnych cestovateľov, hľadajúcich dobrodružstvo a objavujúcich nové teritóriá s batohom na chrbte. S jednou výnimkou – budú musieť byť zaočkovaní.
Všade dobre...
Ďalší trend po reštarte turizmu bude celkom iste výraznejší dopyt i ponuka v oblasti domáceho cestovného ruchu. Ľudia začali objavovať krásy svojich domovských krajín už v začiatkoch pandémie, keď sa uzatvorili hranice a prestali fungovať letecké spoje. Tento trend bude určite pokračovať z niekoľkých príčin – značná časť obyvateľstva si napriek všetkým opatreniam (zatiaľ) ešte netrúfne vycestovať do vzdialenejších či turisticky obľúbených krajín a radšej zostane doma, minimálne ešte tento rok.
...doma najlepšie
Iný limitujúci faktor cestovania do zahraničia môžu predstavovať obmedzené príjmy, neistá budúcnosť či neochota dovolenkovať v reštriktívnych sociálnych podmienkach. Naviac, mnohé krajiny sa snažia v záujme ekonomického oživenia motivovať svojich obyvateľov, aby dovolenkou doma pomohli prekonať následky krízy sektoru cestovného ruchu vo vlastnej krajine. Len na Slovensku je v ňom zamestnaných 160 tisíc ľudí, v rámci celej Európskej únie je to vyše 22 miliónov (11,2% všetkých pracovných miest)...
Vstávanie z popola
Cestovný ruch má jedinečnú príležitosť zamyslieť sa nad svojou budúcnosťou a povstať z popola realizáciou nových vízií. Ak chce prežiť, musí uprednostniť poskytovanie kvalitných a cenovo dostupných zážitkov a postaviť zákazníka na prvé miesto. Keď sa v postpandemickom svete obnoví cestovanie, propagácia konkrétnych cieľov a pamiatok už nebude mať zmysel. Tvárou v tvár obmedzujúcim a neustále sa meniacim podmienkam cestovania to môže byť ťažké - avšak cestovnému ruchu nezostáva nič iné, ako ponúkať dovolenku podľa predstáv a želaní zákazníkov.
Turizmus zameraný na človeka
Zmena vnímania sveta u ľudí, spôsobená dôsledkami pandémie, môže podľa názoru odborníkov zintenzívniť doteraz okrajové formy cestovania. Okrem častejšieho cestovania za priateľmi či rodinou pôjde napríklad o takéto netradičné formy cestovného ruchu:
Dobrovoľnícky cestovný ruch
Alebo volunturizmus - je špecifická turistická činnosť, ktorá v podstate znamená dobrovoľníctvo v cudzej destinácii. Aj keď niektorí pochybujú, či ide o pozitívny prínos pre rozvojové krajiny a znevýhodnené komunity, dobrovoľnícka turistika prináša hodnotnú humanitárnu prácu. Vzhľadom na to, že hospodársky dopad pandémie tvrdo zasiahol aj rozvojové krajiny, je efektívny volunturizmus nielen želaný, ale aj nevyhnutný.
Mierový cestovný ruch označuje záujem o návštevu konkrétnych destinácií s cieľom vidieť na vlastné oči, ako sa tam mier dodržiava, alebo aby turisti zo zahraničia prispeli k úsiliu cieľovej krajiny o nastolenie mieru po konflikte. Mierový cestovný ruch zvyčajne zahŕňa návštevu pamätníkov mieru alebo zón konfliktu s cieľom poučiť sa z chýb minulých vojen a pomôcť vyriešiť alebo predchádzať existujúcim konfliktom.
Ekologický turizmus – podobne ako mierový cestovný ruch si kladie za cieľ aktívne podporiť procesy, smerujúce k zlepšovaniu životného prostredia a ochrane prírody či ohrozených druhov. Samozrejme, cieľové destinácie nie sú turisticky veľmi atraktívne a pobyt v nich nie je „all inclusive,“ ale spojenie dovolenky s dobrým pocitom, že človek niečo urobil pre našu zelenú planétu, začína mať pre stále viac ľudí väčší zmysel ako dvotýždňové lenošenie na preplnenej pláži...