Zvykli sme si s nemým úžasom obdivovať nové stavby napríklad v Dubaji alebo Číne. Samozrejme, žiadna z nich nie je postavená z malty a tehál, často akoby popierali samotné základy fyziky, až sa človek niekedy čuduje, ako mohla takáto budova vzniknúť a ako môže fungovať. Stačí sa len zamyslieť na otázkou, ako sa dopravoval betón do výšky 800 metrov pri stavbe známej dubajskej veže bez toho, aby „po ceste“ nestuhol...

Nie je betón ako betón

Ak hovoríme o betóne, ktorý stále tvorí základ dnešných stavieb, musíme už hovoriť v množnom čísle o veľkom počte jeho rôznych typov. Nedávno do tejto pestrej plejády pribudol tzv. živý či samoopravný betón. Vedcom z coloradskej univerzity v Boulderi sa podarilo vytvoriť betón, ktorý vďaka prídavku fotosyntetických baktérií dokáže opraviť vlastné trhliny. Mikroorganizmy dychtivo pohlcujú svetlo a produkujú uhličitan vápenatý, ktorý postupne medzery v betóne zaplní.

Prírodné prísady

Coloradský betón obsahuje okrem bežných prísad tiež cyanobaktérie, známe skôr ako sinice - bežne sa vyskytujúce mikroorganizmy, ktoré produkujú energiu fotosyntézou. Tie dávajú betónu okrem jeho unikátnych vlastností i nezvyčajnú zelenú farbu. Akonáhle však betón vyschne, zelená farba sa vytráca. Regeneráciu betónu zároveň podporila želatína, ktorú vedci rozpustili v roztoku so sinicami a umožnila im pracovať rýchlejšie a efektívnejšie. Blok betónu by tak mohol doslova "plodiť" až tri nové generácie.

Netušené možnosti

Nový stavebný materiál je tiež výhodný po ekonomickej stránke. Kým bežný betón vyžaduje piesok z riek a jazier, ktorého zásoby sa vďaka obrovskému dopytu zmenšujú, živý betón taký vyberavý nie je a na jeho prípravu sa môžu využiť aj odpadové materiály. Syntetická biológia môže zásadne rozšíriť možnosti v stavebníctve. V budúcnosti sa výskum môže zamerať na vývoj materiálov detekujúcich toxické chemikálie a sám na ne reagovať. Živý betón sa môže teoreticky využiť na stavby v najsuchších prostrediach aká poznáme, napríklad i na Marse...

Od základu

Rovnako ako do všetkých sfér nášho života, aj do oblasti stavebníctva nezadržateľne prenikajú počítačové technológie. Pochopiteľne, v oblasti projektovania stavieb sa začali používať už dávno, ale novinky zo sveta IT sa teraz chystajú zmeniť aj ďalšie časti stavebného procesu. Napríklad fázu prípravy základov stavby v teréne môže podstatne urýchliť a skvalitniť využitie geolokácie v HD a nové techniky, ktoré zahŕňajú fotografiu vo vysokom rozlíšení, 3D laserové skenovanie a geografické informačné systémy.

Buďte vždy informovaní

Ďalšou novou užitočnou pomôckou je 5-D modelovanie informácií o budove (BIM). Vďaka digitálnej prezentácii všetkých charakteristík vrátane fyzických a funkčných aspektov projektu tak existuje spoľahlivý základ pre rozhodnutia počas životného cyklu projektu. Spolu s technológiou 5-D BIM je možné spojiť využitie prenosných prostriedkov rozšírenej reality (AR), inými slovami porovnávať projektované prvky so skutočnosťou cez elektronické okuliare.

Vidí aj neviditeľné

Systémy AR môžu zobrazovať dôležité informácie o zariadeniach, zatiaľ čo používateľ môže prezerať komponenty alebo vidí na displeji okuliarov výstrahy, ak sú v blízkosti riziká, napríklad nebezpečné povrchy s vysokou teplotou či pod elektrickým napätím. Pretože budovy sú čoraz zložitejšie, AR môže uľahčiť detekciu chýb v pláne návrhu a ich nápravu v realite. S využitím údajov z BIM môžu elektronické okuliare tiež pomôcť pri podpore koordinácie medzi konzultantmi, dizajnérmi a stavebnými tímami.

Viac prefabrikácie a modularizácie

Vo viacerých smeroch stavebníctva sa bude čoraz viac presadzovať využívanie prefabrikátov a vopred pripravených modulov, vyrobených napríklad technológiou 3D tlače. V Duabji napríklad už postavili kancelársku budovu, ktorú tlačili 3D metódou 17 dní a na stavenisku ju zmontovali za dva dni. Samozrejme, prefabrikácia či modularizácia šetrí náklady, je rýchlejšia a vzhľadom na minimalizáciu odpadov a nižšiu energetickú náročnosť je ekologickejšia ako výroba na mieste.

IoT na stavbe

Internet vecí IoT môže v stavebníctve spostredkovať stavebným strojom, zariadeniam, materiálom, konštrukciám a ďalším online komunikáciu s centrálnou dátovou platformou. Produktivitu a spoľahlivosť prác môžu monitorovať ďalšie technológie vrátane senzorov a zariadení NFC (Near-Field-Communication). A úplne všetko, čo s realizáciou stavby súvisí, sa spojí v jedinej cloudovej platforme. Efektívna komunikácia je totiž predpokladom úspešnej realizácie každého projektu a stavebné projekty patria k tým najkomplexnejším. Cez cloud sa môžu všetci navzájom spájať, komunikovať a sledovať postup prác 24 hodín denne.

A perlička nakoniec. Na stavbách budeme onedlho vidieť aj drony, ktoré pomôžu napríklad geodetom rýchlo a efektívne preskúmať terén, stavbyvedúcim zasa uľahčia kontrolu inžinierskych prác, lokalizáciu materiálov či techniky na stavbách.

Ťažké časy

Pandémia si nevyberá a zasahuje prakticky všetky priemyselné odvetvia na Slovensku, vrátane stavebníctva. Analýzy doterajšieho vývoja naznačujú, že kríza zníži v priemere zisk stavebných spoločností až o 28% - celkový pokles výroby v sektore sa očakáva na úrovni 4,4% v porovnaní s vlaňajškom, pričom na budúci rok firmy rátajú s ďalším poklesom o 1,1%. Desatina našich stavebných firiem bola nútená prepúšťať z dôvodu zrušenia alebo odkladu zákaziek, avšak pomoc štátu využilo iba 25% stavebných spoločností (prieskum CEEC Research 2020). Podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavla Kováčika na Slovensku pokračuje prepad stavebníctva medziročne o 13%, pričom tento prepad sa začal už v roku 2019. Podľa jeho názoru sa na budúci rok v súkromnom pozemnom stavebníctve očakáva prepad až o 20%.