Vynútené zmeny v našom životnom štýle a nákupnom správaní si dokonca vyžiadali svoju daň v podobe nárastu objemu komunálneho odpadu na obyvateľa za vlaňajší rok v porovnaní s rokom 2019 o 2,5%. Potešiteľný je však fakt, že po prvý krát v histórii skončila na skládkach menej ako polovica komunálneho odpadu (48,4%).

Rastúci trend je výsledkom rastu životnej úrovni a s tým súvisiacej spotreby ako na Slovensku, tak aj v jednotlivých regiónoch. Produkcia komunálneho odpadu z roka na rok rastie. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o 34 % ( + 120 kg na obyvateľa) a vlani dosiahla jeho celková hmotnosť 2,43 miliónov ton. V absolútnych číslach to znamenalo 446 kilogramov odpadu na jedného obyvateľa, čo predstavuje dennú produkciu 1,2 kilogramu.

Zmena zvyklostí

Príčiny tohto nárastu do istej miery súvisia s pandemickými opatreniami – opäť sa napríklad rozmohli niekoľkovrstvové jednorazové obaly na roznáškové jedlá. Úplne nový druh odpadu, ktorý so sebou pandémia priniesla, sú použité ochranné pomôcky v podobe rúšok a respirátorov, ale aj rukavíc či vyprázdnených nádob s dezinfekčnými prostriedkami. Pod rastúcu tvorbu odpadu sa podpísalo i to, že mnohí ľudia sa rozhodli využiť čas pandémie na úpravy svojich príbytkov. Pustili sa do ich rekonštrukcie alebo úprav, s čím súvisí viac drobného stavebného odpadu.

Recyklovali sme viac, ale stále málo

Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 43,7 % a približne 8 % komunálneho odpadu sa vlani zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v spaľovniach -zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Ide o výrazný nepomer oproti vyspelým krajinám EÚ, kde je skládkovanie buď zo zákona zakázané alebo je iba minimálne a odpad sa vo významnej miere recykluje a energeticky zhodnocuje v ZEVO.

Skládky stále v kurze

Napríklad v susednom Rakúsku sa 59 % komunálneho odpadu recykluje alebo kompostuje, 39 % sa energeticky zhodnocuje v ZEVO a iba 2 % odpadu končia na skládkach. U nás končí na skládkach až 80% komunálneho odpadu, pričom najmenej sa skládkuje v Bratislavskom (25,5 %) a Košickom (33,2 %) kraji, ktoré sa zároveň vyznačujú aj najvyšším podielom zhodnocovaného komunálneho odpadu na úrovniach 73,5 %, resp. 66,8 %. Dôvod je prostý – v Bratislave a Košiciach fungujú naše jediné dve spaľovne komunálneho odpadu...

Aj by sme chceli...

Podiel vytriedených zložiek tvoril vlani takmer tretinu komunálneho odpadu (29 %), pričom pred desiatimi rokmi sa pohyboval len okolo sedem percent. Ako ukázali prieskumy, ľudia na Slovensku sú pritom vo veľkej miere ochotní separovať odpad a prispieť tak k jeho recyklácii. Deväť z desiatich obyvateľov Slovenska sa vie rozhodnúť, čo a kam patrí do jednotlivých nádob na triedený odpad, pričom takmer polovica si to samostatne zisťuje priebežne. Takmer dve tretiny respondentov (61 %) považujú systém triedeného zberu na Slovensku za prehľadný. Podľa prieskumu sú fanúšikmi triedenia najmä ženy, mladí ľudia, obyvatelia východného Slovenska a tí, čo žijú v dedinách a obciach.

...ale čo potom?

Tu sa však dostávame k ďalšej zásadnej otázke – ak už sú ľudia ochotní separovať, dokážeme všetok vyseparovaný odpad zhodnotiť? A umožňuje náš systém zberu komunálneho odpadu odmeniť ľudí, ktorí poctivo separujú, napríklad nižšími poplatkami za vývoz smetí? V oboch prípadoch neexistuje jednoznačná odpoveď, čo poukazuje na komplexnosť problematiky nakladania s odpadmi i na medzery  zavedeného systému.

Slabé zhodnotenie

Miera recyklácie komunálneho odpadu poukazuje na to, ako sa odpad od konečných spotrebiteľov používa v obehovom hospodárstve ako zdroj materiálov. Na Slovensku sa podľa Eurostatu zrecykluje necelých 40% komunálneho odpadu, zatiaľ čo priemer v EÚ dosahuje takmer 50%. Nie je to najhorší výsledok, ale ak by sme mali viac spaľovní (ZEVO) a dôslednejšiu kontrolu protizákonného skládkovania už vytriedeného odpadu, čísla by boli ešte lepšie.

Nedotiahnuté

Fakt, že od nového roku sa má podľa zákona triediť aj zmesový komunálny odpad ešte predtým, ako skončí na skládke, je síce potešiteľný, ale problematicky vykonateľný. Po prvé - odpadové spoločnosti na triedenie nemajú kapacity a zvýšené náklady znovu zaplatí radový občan. Po druhé – čo sa bude diať s takto získanými separátmi? Samostatnú kapitolu v odpadovom hospodárstve tvorí priemyselný odpad, hmotnosťou i objemom niekoľkonásobne väčší ako komunálny odpad. Ako je zabezpečené ich zhodnotenie?  

Chýba infraštrukúra

Zdá sa, že perspektíva v tomto smere nie je ružová a iba predlžuje chaos, ktorý v odpadovom hospodárstve u nás pretrváva. Tak Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) ako i priemyselné zväzy kritizujú fakt, že Plán obnovy a odolnosti SR okrem reformy nakladania so stavebným odpadom absolútne prehliada oblasť odpadového a obehového hospodárstva. ZMOS zdôrazňuje, že v pláne obnovy chýba podpora na dobudovanie kvalitnej infraštruktúry v odpadovom hospodárstve. Z tohto dôvodu žiada, aby ministerstvo vyčlenilo finančné prostriedky v pláne aj do tejto oblasti.

Kde a ako recyklovať?

ZMOS argumentuje stanovenými cieľmi v odpadovom hospodárstve, ako je výrazné zvýšenie miery recyklácie komunálneho odpadu. Zároveň pripomína, že Slovensko smeruje k zníženiu množstva skládkovania komunálnych odpadov a postupnému uzatváraniu 21 skládok odpadov. „K zabezpečeniu zvýšenej miery recyklácie je potrebné vybudovať na Slovensku kvalitnú infraštruktúru v odpadovom hospodárstve, ktorá by zvyšovala percentuálny podiel recyklovaného odpadu,“ zdôrazňuje združenie.

Obehové hospodárstvo v nedohľadne

Podobný názor má aj Asociácia priemyselných zväzov (APZ). Podľa nej v kapitolách súvisiacich s envirorezortom chýbajú odkazy na vybudovanie udržateľného systému odpadového hospodárstva, ktorý by smeroval k minimalizácii podielu skládkovania a zároveň by podporoval budovanie systému cirkulárnej ekonomiky. Pripája sa k názoru odborníkov, že na Slovensku je nevyhnutné navýšiť kapacity ZEVO. Priemyselný odpad považujú niektorí odborníci za oveľa väčší problém než komunálny odpad z domácností a menších firiem. Veľké podniky by podľa APZ aj zmenili správanie, no nemajú pre to vytvorené podmienky.

Odklínanie druhotných surovín

„Riešenie úloh rozvoja cirkulárnej ekonomiky považujeme za jednu z najvyšších priorít v oblasti životného prostredia, pričom považujeme za nevyhnuté riešenie akútneho nedostatku zariadení na zhodnocovanie odpadu vybudovaním nových zariadení na materiálové zhodnocovanie odpadu, ako aj rozšírenie súčasných kapacít,“ konštatuje APZ. Podľa asociácie je možné zvýšeným materiálovým zhodnotením odpadov očakávať opätovné použitie materiálových vstupov v národnom hospodárstve na približnej úrovni 100 až 150 miliónov eur ročne.

Nezmyselné aktivity

Namiesto strategických, koncepčných riešení však u nás venujeme viac energie, času a prostriedkov na riešenie marginálnych problémov, akými sú napríklad komunálny zber kuchynského odpadu. Obce a mestá ho museli zo zákona zaviesť, výsledok zberu je žalostný, ľudia ho odmietajú a efekt je v podstate nulový. A to sa ministerstvo životného prostredia chváli tým, že sme jediná krajina na svete, ktorá takýto zber zaviedla celoplošne. Nikoho nenapadlo zistiť, prečo sa kuchynský odpad nezbiera celoplošne vo vyspelých krajinách, ktoré sú na tom v nakladaní s odpadom najlepšie...

PET fľaše a plechovky po novom

Na Slovensku sa ročne predá približne miliarda plastových fliaš a od začiatku roka 2022 sa staneme prvou krajinou V4, ktorá zavedie ich povinné zálohovanie. PET fľaše a plechovky nie sú zbytočný odpad, majú veľký podiel na znečisťovaní prírody okolo nás a dajú sa výhodne zrecyklovať. Zálohovanie dáva šancu vyzbierať viac materiálu vyššej kvality na recykláciu a jeho opätovné využitie v nových obaloch, znížiť voľne pohodený odpad a šetriť tak prírodné zdroje.

Ako to bude fungovať?

  •  Pri kúpe nápoja zaplatíme záloh 0,15 eura za obal.
  • — Obaly nestláčame. Spolu s vrchnákom ich vrátime na odberné miesto.
  • — Za každý vrátený zálohovaný obal s čitateľným EAN kódom dostaneme záloh naspäť.
  • — Vrátené zálohované obaly sa prevezú do triediaceho centra.
  • — Ďalej obaly putujú na spracovanie k recyklátorovi.
  • — A vyrobia sa z nich nové obaly na nápoje. Znova a znova.

Aby ste sa do zberu zapojili, stačí po nákupe vrátiť fľašky alebo plechovky na označenom odbernom mieste – v obchode. Bez ohľadu na to, kde ste nápoj kúpili, môžete ho vrátiť na ktoromkoľvek odbernom mieste. Podobne, ako keď v súčasnosti vraciate sklenené fľaše. Obaly zatiaľ nehromaďte. Záloh sa bude vyplácať iba za obaly, za ktoré záloh zaplatíte. Zálohované nápojové obaly budú označené symbolom (Z) a textom „ZÁLOHOVANÉ“. Do obehu sa dostanú až po 1. januári 2022.