V prvej, bezprostrednej reakcii na nákazu niesli najväčšiu ťarchu protipandemických opatrení, museli sa podieľať na kontrole ich dodržiavania a súčasne organizačne zabezpečiť plošné testovane obyvateľstva. Obrovský nápor zažili tiež zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti samospráv. Druhý, a možno ešte vážnejší problém, predstavuje postupné vysporiadavanie sa so všetkými druhotnými následkami krízy.

Tie sa totiž citeľne dotkli množstva oblastí, ktoré sa miest a obcí bytostne dotýkajú a v ktorých sa problémy kumulovali už dlhé roky pred krízou. A tá v podstate všetky doteraz neriešené nedostatky vo fungovaní samospráv znásobila. Veľmi často pritom ide o sporné otázky vyplývajúce zo vzťahu štát-samospráva, na ktoré majú obe strany odlišné názory. Objektívne zhoršovanie vonkajších podmienok zabrzdilo približovanie sa bližšie k efektívnym riešeniam, skôr naopak.

Potreba zmien

Súčasný stav vo všeobecnosti veľmi dobre charakterizuje vyhlásenie Únie miest Slovenska z polovice septembra tohto roku. Globálne krízy, ktorým spoločnosť v súčasnosti čelí, si vyžadujú zmenu spravovania štátu, uvádza sa vo vyhlásení, ktorým ÚMS zároveň opakovane apeluje na vládnu koalíciu, aby zásadne zmenila rozdelenie právomocí, zodpovednosti a financií v súlade so záväzkom z programového vyhlásenia vlády, týkajúceho sa komplexnej reformy verejnej správy.

Výzvy si vyžadujú odvahu

„Sme presvedčení, že Slovensko stojí pred výzvami, ktoré si vyžadujú nielen zmenu myslenia, ale aj viac odvahy, zodpovednosti a potrebu spolupráce,“ tlmočila stanovisko ÚMS hovorkyňa Daniela Piršelová. Zatiaľ to vyzerá skôr tak, že štát svojimi krokmi samosprávam skôr komplikuje život ako by im pomáhal. Momentálne najpálčivejší prípad predstavuje návrh nového stavebného zákona, ku ktorému vznieslo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v rámci medzirezortného konania vyše 100 pripomienok. Reakcia podpredsedu vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie Štefana Holého (Sme rodina) bola taká, že nazval starostov a primátorov korupčníkmi, diletantmi a neschopnými...

Spor o kompetencie

Pripravovaný nový stavebný zákon považuje ZMOS za zle načasovaný a problém má aj s jeho obsahom. Viac ako 89 percent starostov a primátorov v združení je za to, že stavebné konanie a územné rozhodovanie by malo byť naďalej originálnou kompetenciou samospráv. Novela zákona ruší stavebné konanie a nahrádza ho posudzovaním licencovaných projektantov. Licencovaný projektant by podľa návrhu zároveň spracovával aj pripomienky verejnosti a rozhodoval o nich. Je preto pravdepodobné, že by rozhodoval v prospech stavebníka, ktorý mu za projekt platí, tvrdí ZMOS.

Developeri verzus samospráva?

„Dokonca sa presadzuje taký nezmysel, že developeri sami si budú môcť presadiť a spracovať zmenu územného plánu na svojom pozemku,“ povedal starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren. Podľa starostu Ružinova by schválenie zákona zobralo obciam možnosť ovplyvňovať výstavbu a rozvoj na svojom území a dal by ju do rúk developerov.

Štát si berie svoje späť

Podpredseda vlády Holý v súvislosti s tvrdeniami ZMOS-u skonštatoval, že stavebné úrady podľa pracovnej verzie návrhu zákona neprechádzajú na licencovaných projektantov, ako tvrdí ZMOS, ale na štát, pretože samosprávy pri prenesenom výkone štátnej správy ako stavebné úrady fatálne zlyhali. Aj tieto ostré slová potvrdzujú fakt, že vo vzťahu samosprávy a štátu čosi nie je v poriadku.

Kritické peniaze

Jednou z mála výhod, ktoré samosprávy mohli počas korokarízy využiť, bolo uvoľnenie spôsobu využitia rezervných prostriedkov aj na iné ako len investičné účely, tzv. Lex korona. Výnimka však má platiť iba do konca tohto roka, aj keď je zrejmé, že pandémia a jej devastujúce následky do konca roka ani zďaleka nepominú. ZMOS preto žiada jej predĺženie o dva roky. Mestá a obce v tejto ťažkej dobe sa snažia udržiavať zamestnanosť a nepristupovať k opatreniam, ktoré by znamenali prepúšťanie zamestnancov, ako aj výrazné znižovanie ich príjmov počas karanténnych a obmedzených výkonov.

Pomohlo by to všetkým

„Preto uvítame, ak nám rezort financií rozviaže roky pri úhrade bežných výdavkov z rezervného fondu o dva roky,“ povedal Martin Chren. Hoci naplnenie daňovej prognózy sa najmä pri dani z príjmov fyzických osôb javí ako stabilné, takmer všetky obce na Slovensku trpia prepadom bežných príjmov. Ide napríklad o straty z príjmov z prenájmu, veľmi výrazné prepady tržieb v preprave z dôvodu poklesu počtu cestujúcich, straty na príjmoch z poplatkov pre školy, škôlky, školské družiny, výpadky tržieb komunálnych podnikov z dôvodu karantény zamestnancov a následne znížených výkonov a podobne.

Potreba liečiť

Jednou z mnohých výziev, ktorej samosprávy musia čeliť už dlhé roky, je kovidom neúprosne odhalený stav nášho zdravotníctva. Podľa ZMOS-u dnes nie je témou, v koho kompetencii a v prevádzke sú zdravotnícke zariadenia, ale ako vyliečiť zdravotníctvo, ktoré má mnohé systémové, personálne aj technické nedostatky. Zdravotnícke služby majú výrazný vplyv na kvalitu života občanov, pričom ich dostupnosť by mala kopírovať demografický vývoj i regionálne špecifiká, no hlavne reálne potreby ľudí.

Lekárov ubúda

Avšak nedávny prieskum prístupu k lekárskej starostlivosti v obciach a mestách ukázal, že dostupnosť zdravotníckych služieb klesá. Takmer tretina opýtaných starostov a primátorov uviedla, že ich obyvatelia nemajú priamo v obci alebo meste žiaden prístup k primárnej lekárskej starostlivosti (všeobecný lekár pre deti, dospelých, gynekológ a zubný lekár), ale túto lekársku starostlivosť musia vyhľadávať v okolitých samosprávach. Len štvrtina má priamo v obci či meste ambulanciu všeobecného lekára, pričom až 75 percent týchto lekárov sídli v priestoroch patriacich samospráve.

Nahradiť odchádzajúcich nemá kto

„Okrem iného sme zistili, že jedna tretina obvodných lekárov v našich ambulanciách je už v dôchodkovom veku. Máme obrovský problém s tým, že akonáhle odíde obvodný lekár do dôchodku, v regiónoch za neho nemáme náhradu," doplnila predsedníčka sekcie sociálnych vecí a marginalizovaných komunít Rady ZMOS Božena Kováčová s tým, že problematika sa týka aj detských lekárov. Pokiaľ ide o dopravnú dostupnosť, približne štvrtina obyvateľov obcí a miest musí za svojím lekárom cestovať 15 a viac minút.

Kto to všetko uprace?

Ďalší veľký problém, s ktorým si samosprávy nedokážu samé bez pomoci štátu poradiť, je likvidácia čiernych skládok. V zmysle zákona sú totiž povinné skládky likvidovať na vlastné náklady, aj keď sa nachádzajú na pozemkoch v správe alebo majetku štátu. Samosprávy preto požadujú vytvorenie osobitného fondu na Slovenskom pozemkovom fonde, z ktorého by sa malo financovať odstraňovanie čiernych skládok na jeho pozemkoch. Požadujú tiež zmenu v legislatíve, pretože SPF zdôvodňuje svoju nečinnosť v tomto smere tým, že zo zákona ako správca štátnych pozemkov nemôže užívať tieto pozemky a nemá vo svojom rozpočte na to vyhradené prostriedky.

Hanba Európy

Podľa starostov a primátorov je veľmi nespravodlivé a nelogické, aby z vlastného rozpočtu odstraňovali skládky, ktoré nevytvorili. Pritom odstránenie čiernej skládky stojí desaťtisíce eur (a bude stále drahšie) a týka sa asi 5 tisíc čiernych skládok, ktoré sú na Slovensku evidované. Je to najvyšší počet zo všetkých štátov Európy. Na druhej strane, ak obce žiadajú od SPF časť pozemku, napríklad na rozšírenie miestnej komunikácie, musia si ho odkúpiť.

Eurfondové patálie

Väčšinu regionálnych projektov samosprávy financujú prostredníctvom eurofondov. ZMOS v tejto súvislosti upozornil na mimoriadne vážne problémy s končiacim sa eurofondovým obdobím a rovnako aj s nábehom na nové programové obdobie Európskych investičných a štrukturálnych fondov. V prostredí miestnej územnej samosprávy cítiť nervozitu, nedôveru aj negatívny prístup. Dôvodom je absencia informácií, vrátane parametrov nastavenia a vyčlenenia finančných zdrojov.

Dobrý nápad v závoze

Azda najhoršia je situácia v rámci Miestnych akčných skupín (MAS), ktoré mali obce účelovo lokálne vytvárať spolu s podnikateľmi a neziskovými organizáciami na čerpanie fondov pre projekty lokálneho rozvoja. Program sa rozbehol v roku 2014 a mal trvať do roku 2020, no doteraz sa z alokovaných peňazí (ktorých objem sa medzitým dvakrát znižoval) kvôli časovému sklzu na strane riadiaceho orgánu nevyčerpalo ani jediné euro!

Čas sú peniaze

Samosprávy zároveň upozorňujú na potrebu dofinancovania zvýšených nákladov spojených s implementáciou eurofodových projektov spôsobených dlhotrvajúcimi postupmi a procesmi zo strany kompetentných riadiacich a sprostredkovateľských orgánov v trvaní od jedného do troch rokov. ZMOS má pripravený návrh ucelených riešení, minimalizujúcich eurofondovú depresiu, ktorá sa postupne stáva súčasťou vnímania investičných a štrukturálnych fondov na lokálnej úrovni. Otázkou však je, ako sa k týmto návrhom postaví vláda. Pri súčasnom, mierne povedané, „chladnom vzťahu“ samospráv a štátu sa zrejme s nejakým veľkým prelomom počítať nedá.

Pomoc v kríze

V rámci tretej vlny šírenia nákazy Covid-19 preniesol štát na samosprávy ďalšie bremená týkajúce sa zavádzania a kontroly protipandemických oparení. Nový Covid automat, platný od septembra 2021 podľa predstaviteľov samospráv vniesol do pravidiel systém, zrozumiteľnosť a transparentnosť, čo doposiaľ chýbalo. "Musíme však konštatovať, že až aplikačná prax odkryje prípadné problémy a riziká, ktoré môžeme vnímať napríklad v tom, akým spôsobom zareagujú podnikateľské prevádzky, napríklad reštaurácie, penzióny a podobne," uviedol ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS-u Michal Kaliňák.

Kto má byť ten zlý...?

Štát však prenosom týchto rozhodovacích kompetencií vytvoril pre mestá a obce určitú dilemu, do akej miery obmedzovať a regulovať služby a pritom znížiť očakávané tržby, do akej miery ponechať voľnosť a pritom očakávať individuálnu zodpovednosť jednotlivcov v miestnych komunitách. Výkon rozhodnutia - teda nepopulárnych opatrení, ako je napríklad zákaz nočného vychádzania, či iné obmedzenia, prehodil štát na plecia obciam, čo samosprávy vnímajú negatívne. Žiadny starosta netúži rok pred komunálnymi voľbami robiť „zlého policajta" vo vlastnej dedine...

Problémy väčšie ako možnosti

Mestá a obce na Slovensku trápi najmä technická a sociálna infraštruktúra.

Celkovo 38 percent obcí v súčasnosti nemá vybudovaný kanalizačný systém odpadových vôd, až 227 obcí nemá prístup k pitnej vode. Medzi ďalšie hlavné problémy sužujúce mestá a patrí vlastníctvo pozemkov a odpadové hospodárstvo.

„Ak by sme chceli čerpať eurofondy na úrovni susedných krajín, ako sú Maďari, Česi alebo Poliaci, musíme mať bezpodmienečne uľahčený prístup k pozemkom, a to buď bezodplatným prevodom zo strany Slovenského pozemkového fondu alebo iných štátnych organizácií,“ povedal predseda ZMOS-u a primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger.

V oblasti odpadového hospodárstva vzniká veľký problém tým, že na Slovensku bolo v poslednej dobe zatvorených 21 skládok odpadu, pričom vyše 200 obcí tak musí riešiť problém, kam vyviesť vyzbieraný odpad. Štát však pritom nedisponuje žiadnou stratégiou, ktorá by navrhovala, ako situáciu vyriešiť.

A aby toho nebolo málo, v procese poskytovania dotácií na výstavbu kanalizácií a vodovodov odhalil audit ministerstva životného prostredia pochybenia. Dotácie boli podľa Envirofondu pridelené obciam, ktoré ich dostať nemali a EF podalo trestné oznámenie na dve z 26 obcí, ktoré boli prijímateľom dotácií v rámci výzvy „Veľké vody.“