Kde som Vás v tomto čase zachytil? (rozhovor bol realizovaný začiatkom apríla – pozn. autora)

Momentálne som na Slovensku, vrátil som sa z Chorvátska a zakrátko sa chystám opäť na Malorku.

Doposiaľ ste vďaka bicyklu spoznali viac ako 78 krajín sveta, trávite tisíce hodín pedálovaním sediac v sedle. Mávate chvíle, keď sa napríklad rozprávate s prehadzovačkou?

To by už bol extrém. Na cestách, kde som občas týždne neviedol normálnu dlhšiu konverzáciu, ako napríklad pri ceste cez celú Austráliu, mi nebolo všetko jedno. Cestovanie je o spoznávaní krajín, a to v prvom rade cez ľudí a ich príbehy – ak je to aspoň trochu možné, práve vďaka nim spoznávam svet.  

A čo krízy? Bola v nejakej krajine taká, že stačilo málo, aby ste to možno vzdali?

Mal som niekoľko mentálnych a fyzických kríz  spôsobených hlavne nehodami na ceste, prípadne ohrozením. A to zbytočne pokazí dojem z ciest. Jednou z nich bola aj nehoda v Iráne s poriadnym závanom nebezpečia. V niektorých krajinách nebola bezpečnosť samozrejmosť, lebo ľudia nevnímali bieleho turistu ideálne. Stredná a Južná Amerika, okrem Čile, dala zabrať, ale Ázia bola poväčšine super.

Kde sa určite plánujete vrátiť?

Plánujem sa vrátiť do veľa krajín – Čína, Nepál, Nový Zéland, Austrália, Mexiko, Spojené štáty americké, Kanada, Irán, Čile a mnoho iných.

Pomerne dlhý zoznam. Ktorý kút zeme by ste odporučili vášnivým cestovateľom, ktorí sa vyžívajú v miestach nedotknutých turizmom?

Určite Čínu, Turecko, Irán, Indonéziu (Sumatru či iné ostrovy). Maroko skrýva mnoho miest, kde sa dajú nájsť menej dotknuté miesta civilizáciou, v ktorých veľa turistov nestretnete. Napadá mi potom aj India. Za zmienku tiež stoja najzaujímavejšie horské sedlá, o ktorých som veľa napísal aj na svojom webe, a mnoho ďalších zákutí,  napríklad viaceré pláže, ktoré by si však zaslúžili širší priestor.

Na cestovanie bicyklom sólo treba nazerať z viacerých perspektív – bezpečnosť, fyzická kondícia, psychická pohoda a v neposlednom rade zohráva svoje aj rozpočet. Ako sa na jednotlivé tripy pripravujete? Čím začínate a čo v príprave nemožno podceniť?  

Na cestu okolo sveta, ktorá trvala viac ako 3,5 roka, som sa aj rovnaký čas pripravoval. Nechcel som nič zanedbať, byť si v mnohých ohľadoch istý a mať viac pohody. Na kratšie cesty bohato stačia skúsenosti. Kto s tým začína tak ako ja kedysi, potrebuje venovať o čosi viac času vybaveniu, plánovaniu trasy a prieskumu. Rozpočet závisí vždy od toho, aký je rozsah cesty, plán a miera komfortu, akú chce človek prežiť. Na ceste okolo sveta sa treba pripraviť na všetko; krátky výlet sa dá omnoho ľahšie naplánovať.

Aké top benefity Vám cestovanie prinieslo? Čomu Vás naučilo?

Určite nazerať na veci viac z nadhľadu a ešte lepšie kriticky myslieť. Získal som prehľad, ako to vo svete chodí, stretol mnoho ľudí, ktorí ma obohatili o ich skúsenosti alebo názory. Samozrejme, trošku inak vnímam svet ako celok a viac sa cítim ako občan sveta. Menej sa spolieham na iných, lebo dlhodobý pobyt na cestách človeka naučí, že sa má hlavne spoliehať na seba a svoje skúsenosti či inštinkty. Ak vám aj niekto počas cesty podá pomocnú ruku, je to príjemný bonus. Navyše som spoznal seba samého v rôznych hraničných situáciách, medzi inými kultúrami a veľa som sa naučil.

O cestovateľoch – biznismenoch v zahraničí počuť oveľa viac ako u nás – Vy ste na Slovensku, zdá sa, svetlá výnimka. Obligátna otázka – ako sa dá zvládnuť život na dvoch kolesách a zároveň viesť biznis?

Stačí sa dobre dopredu pripraviť, mať top tím ľudí okolo seba, „hard skills“, dobrú organizáciu, systém a celé to musí byť postavené na dôvere medzi ľuďmi, s ktorými pracujem. Všetko je potrebné mať online, teda pracovať cez cloudové riešenia a raz za čas sa pripojiť na ceste cez internet, podľa potrieb, ako aj s cieľom práce. Potom sa to dá zvládnuť, ale tej príprave pred cestou je vhodnejšie venovať sa dosť precízne. Kľúčové je mať optimálny rast, lebo veľký rast firmy sa na cestách udržiava len veľmi ťažko.

Ktorý moment Vás presvedčil, že zvládnete obe činnosti súčasne?

Podnikám už dlhšie, cestujem a bicyklujem ešte dlhšie, takže skôr sa to tak vyvinulo postupne. Kľúčové nie je rozmýšľať v rámci podnikania o tom, čo bude zajtra či o mesiac. To nie je podstatné. Je potrebné mať predstavu, kde chceme byť o 10 – 20 rokov. Cestovanie a cyklistika je niečo, čo ma baví a dáva mi iné podnety či zmysel,  teda nevidím žiadnu prekážku, prečo by sa to nemalo dať skombinovať.

Vychádza mi, že striktný „manuál na cestovanie/biznis“ nemáte. Čo by ste odporučili tým, ktorí zvažujú skĺbiť podobné činnosti tak, aby ani jedna „neutrpela“?

Hlavne opatrne s rastom firmy, aby príliš nenarástla, ako sa stalo nám posledný rok. Cestovať je najlepšie vtedy, ak má človek dostatočný finančný obnos bokom, prácu rieši skôr v zmysle kontroly, no i to nie je vždy možné. Ideálne je mať dosť zdrojov – teda na podnikaní nebyť závislý finančne, čo umožňuje istú väčšiu mieru slobody pri rozširovaní podnikania (možnosť takmer 100 % reinvestovať) alebo pri cestovaní.

Spisovateľ Albert Camus raz povedal, že cestovanie je vedou, ktorá človeka privedie k sebe samému. Vyššie ste to už naznačili, potvrdzujú sa Vám jeho slová? 

Presne! Najdôležitejšie sú neočakávané a nečakané situácie, ktoré treba riešiť viac-menej na základe skúseností, improvizáciou a spoliehať sa len na vlastný inštinkt. V skratke – je to neustále objavovanie nepoznaného.