Pritom Slovensko sa zaviazalo postupne neekologické skládky uzatvárať (zatiaľ sme ich uzatvorili 14) a do niekoľkých rokov by z uvedených sto skládok mala skončiť celá tretina. Ale kam budeme dávať odpad potom? „Zatiaľ čo celá Európa masívne investuje do spracovateľskej infraštruktúry, u nás sa prakticky nič nebuduje. O niekoľko rokov budeme čeliť vážnej odpadovej kríze,“ vysvetľuje Marián Christenko, výkonný riaditeľ spoločnosti KOSIT a viceprezident Konfederácie európskych zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP).

Iba dve sú málo

Na Slovensku fungujú iba dve spaľovne, schopné premeniť nerecyklovateľný odpad na elektrickú energiu a teplo. Nové sa nebudujú, vo veľkej miere to spôsobuje odpor obyvateľstva, samospráv a ekologických aktivistov ku každému novému projektu spaľovne. Tzv. zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) pritom budujú vo všetkých okolitých štátoch i na juhu Európy, kde bolo skládkovanie odpadu donedávna dominantné.

Obaly to komplikujú

Infraštruktúra v podobe ZEVO je pritom naliehavo potrebná nielen kvôli zvyšujúcemu sa objemu odpadu, ale aj jeho štruktúre. Pri snahe výrobcov zachovať napríklad čerstvé potraviny čo najdlhšie vznikajú síce unikátne, často aj niekoľkovrstvové obaly, ktoré sa ale následne veľmi ťažko recyklujú. Sprísnené pandemické hygienické opatrenia (napríklad návrat k jednorazovým plastovým obalom na rozvážané jedlá) situáciu ešte viac dramatizujú. 

Neprevážajme smeti

Aj preto sa dnes naprieč Európou mohutne investuje do rekonštrukcie a výstavby takýchto koncových zariadení. Prísne nastavené európske normy emisií pritom umožňujú umiestňovať tieto zariadenia aj do obytných štvrtí väčších či menších miest a systém umožňuje, aby ich budoval tak štát ako aj súkromné firmy alebo obaja spoločne. V Európe sa končí tzv. odpadový turizmus, čím sa ďalej zvyšuje tlak na budovanie národnej infraštruktúry v mieste vzniku odpadu. „Jednotlivé štáty Európy chcú byť sebestačné v spracovaní odpadu a práve koncové zariadenia ZEVO sú s recyklačnými centrami najlepšie fungujúcim riešením,“ tvrdí M. Christenko.

Kde je vôľa, tam je aj cesta

Ako príklad uvádza Veľkú Britániu, ktorá ešte v roku 2010 vykazovala mieru skládkovania na úrovni 46 % a mieru energetického zhodnocovania iba 12 %. Po ôsmich rokoch významných investícií do infraštruktúry odpadového hospodárstva sa tento pomer obrátil a miera skládkovania je dnes 15 % a energetického zhodnocovania 39 %. Britská ministerka životného prostredia Rebecca Powová vníma odpad ako cenný energetický zdroj a tvrdí, že moderné, dobre prevádzkované zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov, ktoré rešpektujú legislatívne požiadavky, nepredstavujú významné riziko pre verejné zdravie.

A na Slovensku?

Podľa šéfa zberovej spoločnosti AVE SK Petra Krasneca to vyzerá tak, že sa uhlíkovú stopu nesnažíme znižovať, ale skôr naopak: „Výrazné zmeny v odpadárskej legislatíve, z ktorých nie všetky sú pozitívne vnímané odbornou verejnosťou, pandémia Covid19 a jej následky, nejednoznačné, resp. žiadne konkrétne ciele odpadového hospodárstva do budúcna, „démonizácia“ v podstate všetkých zariadení na zneškodnenie odpadov, skládok aj spaľovní, vzostupy a pády cien druhotných surovín, opätovné vrátenie zálohového systému do pôvodného roka jeho účinnosti a výrazná akceptácia aktivistov zo strany štátnej správy v procese tvorby legislatívy pred odbornou verejnosťou spôsobujú, že odpadové hospodárstvo sa „rúti“ do krízy,“ uviedol Krasnec. Bude podľa neho stáť veľa času, námahy a veľké množstvo peňazí, aby celý trh odpadového hospodárstva neskolaboval.

Chýba účinná kontrola

Príklady zo súčasnej praxe s likvidáciou odpadu na Slovensku jeho slová len potvrdzujú. Napríklad najnovšia správa NKÚ konštatuje, že štát nemá nastavený účinný systém kontroly prevádzkovateľov jednotlivých skládok. Výkon kontroly v oblasti skládok tak nie je dostatočný a prebieha bez jasne definovaných priorít.  Na nedostatky v oblasti triedenia odpadu pritom NKÚ upozornil už vo svojich záveroch z kontrolnej akcie, ktorú uskutočnil v roku 2018.

Kde sa stala chyba?

„Kontrolóri v tejto súvislosti upozorňujú, že ak nebudú skládky odpadu dostatočne kontrolované, nebude odhalené znečisťovanie prostredia spôsobujúce významné poškodenie zdravia obyvateľov, a taktiež to bude mať významný dopad na štátny rozpočet. Okrem znečistenia vody či pôdy odpadmi hrozí kvôli neuzavretým skládkam riziko sankcií zo strany Európskej únie za neplnenie záväzkov Slovenska voči celému európskemu spoločenstvu,“ uviedol podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

V hľadáčiku EU

Na nedostatky však nepoukazujú len kontrolóri. Aj Európska komisia v minulosti uviedla, že Slovensko v určitých oblastiach porušuje svoje záväzky v oblasti odpadového hospodárstva, napríklad nedodržuje procesy uzatvorenia skládok alebo to, že 21 „nebezpečných“ skládok odpadu naďalej funguje bez plánov úprav, ktoré majú eliminovať riziká možného znečistenia okolia.

Tak prečo vôbec separujeme?

Ešte šokujúcejšie je zistenie odborníkov, že z vytriedeného plastového odpadu končí na skládkach polovica – na Slovensku sa vyzbiera iba 30% plastov a aj z tohto objemu skončí 50% na netriedených skládkach odpadov! Takéto protizákonné nakladanie s vytriedeným odpadom (zákaz platí už od roku 2015) sa pritom zistilo opakovane, pretože neexistoval mechanizmus, ktorým by sa dalo vymáhať dodržiavanie predpisov...

Odpadový galimatiáš

Meškanie, chaos, komplikované či neúplné predpisy, protichodné názory zainteresovaných strán – taká je dnes na slovensku situácia v oblasti odpadovej legislatívy. Ďalší príklad - skládky odpadov od začiatku tohto roka nesmú prijímať odpad, ktorý neprešiel úpravou. Potrebné zariadenia na mechanicko-biologickú úpravu (MBÚ) odpadov však na Slovensku stále chýbajú.

Keď zlyhávajú hore

Zákaz zneškodňovať skládkovaním odpad, ktorý neprešiel úpravou, sa do legislatívy dostal novelou zákona o odpadoch v novembri 2019, a to s účinnosťou od 1. januára 2021. Ministerstvo životného prostredia SR však novelu príslušnej vyhlášky predložilo až v novembri 2020, pričom rezort počíta s odkladom vykonateľnosti zákazu skládkovania neupraveného odpadu o dva roky. Do dnešného dňa však ministerstvo túto vyhlášku neprijalo. Prevádzkovatelia skládok sa tak dostali do situácie, kedy musia buď vedome porušovať zákon o odpadoch alebo zatvoriť svoje brány, čo by znamenalo mestá a obce plné nevyvezeného odpadu...

Pomôže nám ISOH?

Viaceré problémy v odpadovom hospodárstve by malo pomôcť vyriešiť zavedenie Informačného systému odpadového hospodárstva (ISOH) v roku 2022. Tento centrálny informačný systém v hodnote vyše 16 miliónov eur, ktorý mal byť dokončený v apríli 2020, zjednotí a nahradí niektoré existujúce informačné systémy v oblasti odpadového hospodárstva a súčasne bude nástrojom na kontrolu plnenia určených limitov zberu a zhodnocovania odpadov. Vďaka tomu, že nahlasovateľmi a využívateľmi systému budú všetky povinné osoby zo zákona ako aj všetky obce, bude možné presné sledovanie odpadu od jeho vzniku až po zhodnotenie, resp. zneškodnenie.

Zálohovanie v „zrýchlenom konaní“

Zmeny, chaos, meškanie... Nevyhli sa ani projektu zálohovania PET fliaš a plechových obalov z nápojov, ktorým sa vláda zaoberá už niekoľko rokov. A znova je všetko na poslednú chvíľu – v októbri 2020 sa uskutočnilo (nové, lebo predchádzajúce sa zrušilo...) výberové konanie na správcu zálohového systému, ktorým sa nakoniec stalo konzorcium štyroch združení zastupujúcich výrobcov nápojov a zástupcov obchodu (Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd (AVNM), Slovenské združenie výrobcov piva a sladu (SZVPS), Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) a Zväz obchodu SR (ZOSR).   Spoločnosti združené v štyroch právnických osobách tvoriacich konzorcium uvádzajú na trh viac ako 80 % všetkých jednorazových obalov na nápoje z plastu a kovu. Zároveň zastupujú tiež distribútorov obalov – veľkoobchodné a maloobchodné prevádzky, ktoré budú vykonávať predaj a od 1. januára 2022 aj odber zálohovaných obalov. Konzorcium uviedlo, že na úspešné zavedenie systému potrebuje minimálne rok, ale keďže príslušné subjekty sa do systému môžu registrovať do 8. mája, času bude podstatne menej... Do začiatku roka 2022 musí konzorcium vybudovať sieť zhruba 6500 odberných miest a zároveň inštalovať 1500 zberných automatov. Zvyšných 5000 odberných miest bude k 1. januáru 2022 bez automatov, pričom v malých predajniach má správca zabezpečiť malé skenery, ktoré umožnia spotrebiteľovi získať späť záloh za vratný obal. Ten sa oproti pôvodnej sume 12 centov zvýšil na 15 centov za jednu PET fľašu či plechovku. Všetky fľaše a plechovky budú od roku 2022 označené písmenom "Z" v šípkach recyklácie, pod ním bude nápis "zálohované".