Situácia v Európskej únii, ktorá nás zaujíma asi najviac, sa zatiaľ nezlepšuje. A hoci štatistiky Eurostatu čo sa týka obalov ako zdroja odpadu sú kompletné iba za rok 2017, už teraz môžeme s určitosťou povedať, že koronakríza s explozívnym nárastom nákupov cez internet a doručovaním domov (ako inak, v poriadnych obaloch...), európske čísla o obalových odpadoch ešte viac zhorší.

Stále ich pribúda

V dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy v roku 2008 sa množstvo vyprodukovaných obalov v roku 2009 znížilo, počas nasledujúcich rokov sa však naďalej zvyšovalo a v roku 2017 dosiahol objem odpadov z obalov najvyššiu hodnotu od roku 2007. V rokoch 2007 - 2017 sa zvýšila tvorba všetkých druhov odpadového materiálu z obalov, hoci v inom rozsahu. Najvyšší nárast bol zaznamenaný v prípade papierových a lepenkových, plastových a drevených odpadov z obalov. Miera recyklácie a zhodnotenia sa v priebehu desaťročného obdobia však tiež neustále zvyšovala, ročne sa v 27 krajinách EÚ zvyšovala zhruba o 3 percentá.

Kde sa končí púť obalu

Počas spomínaného desaťročného obdobia bol hlavným odpadom z obalov papier a lepenka, ktorý prispel k celkovému odpadu z obalov v roku 2017 31,4 miliónmi ton, od roku 2007 tento tok odpadu vzrástol o 12,8%. Plastový obalový materiál dosiahol ako druhý najvýznamnejší materiál spolu 14,5 milióna ton (+12,7%). Sklo malo v roku 2017 objem 14,1 milióna ton (+1,2%), drevené obaly 13,3 milióna ton (+10,1%) a kovové obaly 4,0 milióna ton (+0,1%). V roku 2017 sa v EÚ vyprodukovalo 174 kg odpadov z obalov na jedného obyvateľa (zvýšenie oproti roku 2007 o 9,3%), od 64 kg na obyvateľa v Chorvátsku až 231 kg na obyvateľa v Luxembursku.

Môže za to spotreba

Ako sa zdá, napriek rastúcej miere recyklácie obalových odpadových materiálov sa ich objem v absolútnych číslach neustále zvyšuje. Pochopiteľne, súvisí to aj s nárastom spotreby, no súčasne potvrdzuje, že v posledných rokoch uplatňované opatrenia pre zvýšenie recyklácie a zhodnotenia použitých obalov sú málo účinné. Ak k tomu prirátame totálny chaos v systémoch zodpovednosti výrobcov (princíp kto odpad vyrába, musí znášať náklady na jeho zhodnotenie), vo výrazné zlepšenie v postpandemických časoch môžeme sotva dúfať.

Ako sa ich zbavíme?      

Miera recyklácie odpadov z obalov sa zvýšila z 59,1% v roku 2007 na 67,5% v roku 2017. Miera zhodnotenia vrátane spaľovania v zariadeniach na spaľovanie odpadu s energetickým využitím sa zvýšila zo 73,8% v roku 2007 na 81,7% v roku 2017. Hlavnou formou zhodnocovania vo všetkých krajinách je recyklácia. V niektorých krajinách k celkovej miere zhodnotenia významne prispeli energetické zhodnotenie a spaľovanie s energetickým využitím. Krajiny, ktoré využívajú spaľovanie s energetickým využitím ako štandardnú metódu zneškodňovania odpadu, dosiahli výrazne vyššiu mieru zhodnotenia.

Príklady najlepších

Najvyššiu mieru zhodnocovania, 112,1%, dosahuje Fínsko - mieru viac ako 100% možno vysvetliť skladovaním a nasledujúcou úpravou odpadu vytvoreného v minulých rokoch. Belgicko má najvyššiu mieru recyklácie - 83,8%. Cieľ 55% recyklovaného odpadu z obalov, stanovený v roku 2008,  splnili všetky členské štáty okrem Estónska (54,0%), Chorvátska (53,3%), Maďarska (49,7%) a Malty (35,6%).

Plasty stále problematické

Zatiaľ čo sklo a obaly z neho sa v Európe recyklujú až z 80% a papier či lepenka okolo 60%, objemovo druhý najrozšírenejší obalový materiál plast (po papieri a lepenke) momentálne nedosahuje mieru recyklácie ani 25%. Hoci sú plasty ľahké, zrecyklovať ich ekologickou formou predstavuje podstatne väčší problém ako pri ostatných materiáloch. Na Slovensku v rámci komunálneho odpadu vznikne ročne vyše 25 tisíc ton plastov, ktorým dominujú najmä obaly ako PET fľaše, fólie alebo obaly z drogérie. Podľa odborníkov je väčšina plastov, približne 17 tisíc ton, viac-menej recyklovateľná. Vývoz do ázijských krajín, ktorým sa Európa pomáhala zbaviť obrovského množstva PET fliaš od nápojov, je stále viac obmedzený a EÚ preto musí hľadať cesty, ako spracovať PET obaly „vo vlastnej réžii.“

S jasným cieľom

Aj z tohto dôvodu nedávno vznikla Aliancia pre obeh plastového odpadu (CPA), ktorá združuje 245 verejných, súkromných podnikov a organizácií pokrývajúcich celý hodnotový reťazec plastov v krajinách EÚ. Aliancia zahŕňa organizácie zastupujúce priemysel, akademickú obec a verejné orgány a jej hlavným cieľom je posilniť do roku 2025 trh EÚ s recyklovanými plastmi na 10 miliónov ton tohto materiálu. V novembri predstavený pracovný plán s návrhmi recyklácie plastových výrobkov obsahuje zoznam 19 výrobkov, ktoré by podľa CPA mali byť recyklovateľnejšie. V predstavenom pláne je aj správa zachytávajúca súčasný stav zozbieraného a vytriedeného plastového odpadu v EÚ a tiež program výskumu a vývoja pre obeh plastového odpadu.

Odpadovo-obalový chaos

Nesystémovosť a neprehľadnosť súčasných i navrhovaných vládnych zákonov a nariadení v oblasti odpadu, jeho separácie a recyklácie, kritizujú takmer všetci zúčastnení aktéri. Jeden protestný hlas za všetkých pozdvihli nedávno slovenskí vinári, ktorí majú podľa novely vyhlášky, platnej od 1. januára 2021, platiť za recykláciu skla minimálne 100 eur za tonu. Sami pritom nie sú výrobcami fliaš.

Štandardná vínová fľaša váži okolo 400 gramov, fľaše na šumivé víno sú ešte ťažšie a vážia 600 g. Akékoľvek zvyšovanie ceny sa podľa výkonnej riaditeľky Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska (ZVVS) Jaroslavy Kaňuchovej Pátkovej okamžite prejaví na nákladoch vinárov, výrobca vína musí z každej fľaše zaplatiť minimálne 4 centy na recykláciu.

Za posledných 10 rokov pritom náklady na recykláciu vzrástli o viac ako 400 %. „Máme za to, že doterajšie poplatky sú dostatočné na zabezpečenie recyklácie skla a ich ďalšie zvyšovanie prinesie, naopak, upustenie od používania tohto tradičného materiálu," uviedla Kaňuchová Pátková.

Do celého odpadového hospodárstva podľa nej nie je zahrnutý koncový spotrebiteľ, ktorý rozhoduje o miere recyklácie a aj jej nákladoch. "Spotrebiteľovi chýba motivácia, aby akýkoľvek odpad vrátane skla recykloval. Len morálne hľadisko na ochranu životného prostredia nestačí," dodala výkonná riaditeľka ZVVS.

Podľa slov prezidenta ZVVS Vladimíra Mrvu je už teraz vinársky sektor na kolenách. "Akékoľvek ďalšie zvyšovanie nákladov je pre nás neprijateľné a zlomí nám väz. Poplatky za recykláciu rastú každým rokom, avšak nikde nevidíme, že by sa viac skla aj naozaj vyzbieralo. Celý systém je zle nastavený a žiadame o jeho hĺbkovú zmenu," doplnil Mrva.