Dôvodov, ktoré ich k tomu vedú, môže byť viac – napríklad snaha ušetriť financie, ale i získať čas na hlavnú činnosť firmy. Ako je to však z daňového hľadiska?

Ako prezrádza Miroslav Marcinčin, člen prezídia Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP), konatelia môžu outsourcovať vybrané činnosti firiem, ak si nájdu špecializovaného dodávateľa. V praxi sa často stáva, že spoločnosti outsourcujú na svojich konateľov či spoločníkov v postavení živnostníkov aj činnosti, ktoré sú predmetom podnikania samotnej spoločnosti alebo sú jej blízke.

„Ak je napríklad niekto spoločníkom a konateľom firmy a súčasne i živnostníkom, môže rôzne manažérske činnosti či činnosti operatívnej agendy vykonávať touto formou. Ide spravidla o výkon služieb za určitú odmenu, zvyčajne formou faktúry – či už s daňou z pridanej hodnoty, alebo bez nej. Správcovia dane neraz takúto odmenu na faktúru prekvalifikujú a považujú ju za príjem zo závislej činnosti. Navyše pri manažérskych službách sme na tenkom lade, keďže základné funkcie a povinnosti konateľa nemožno outsorcovať v rámci klasického dodávateľsko-odberateľského vzťahu.“

V praxi podľa slov člena prezídia SKDP vidieť odklon slovenskej a českej judikatúry v danej oblasti. Prečo je to tak? Pred približne 10 – 15 rokmi sme v oboch krajinách uplatňovali podobné princípy. Teda keď spoločnosť outsourcovala služby vlastnému konateľovi, ktorý ich vykonával ich na základe živnosti, tieto aktivity sa paušálne dodaňovali ako príjem zo závislej činnosti, najmä v prípade, že outsorcovaná činnosť bola rovnaká alebo mala blízko k podnikateľskej činnosti samotnej spoločnosti.

„V Česku existujú viaceré nálezy ústavného súdu, ktoré potvrdili, že paušalizácia prístupu v dodaňovaní nie je prípustná, a začali rozlišovať, kedy možno danú činnosť konateľa prekvalifikovať na závislú činnosť a kedy služby do firmy skutočne podnikateľ dodáva ako živnostník. Na Slovensku však finančná správa aj súdy pokračujú v paušálnom prístupe k prekvalifikovaniu typu príjmov, čo dokladuje aj nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z roku 2018. Podľa stanoviska Ministerstva financií SR by však finančná správa takýto paušálny prístup nemala aplikovať,“ dodáva Marcinčin.

Fakturácia medzi živnosťou a vlastnou eseročkou sa často považuje za nástroj na optimalizáciu daní a odvodov. Neraz podlieha dohľadu, či fakturované ceny zodpovedajú trhovým cenám. Ako závislá osoba tiež máte povinnosť vypracovať transferovú dokumentáciu, v ktorej sa zdôvodňuje stanovenie výšky fakturovaných súm. Treba však myslieť na to, že podľa slovenskej legislatívy je výkon funkcie štatutárneho orgánu závislou činnosťou a nie je možné si pri tomto druhu príjmov uplatniť výdavky v zmysle vykonávania podnikateľskej činnosti.

„Konatelia svoju konateľskú činnosť zdaňujú ako príjem zo závislej činnosti, teda nemali by vystavovať faktúru za outsourcované služby, či už s platbou DPH, alebo bez DPH. Správcovia dane vtedy spochybňujú nárok na odpočet DPH a následne dorubia daň zo závislej činnosti, pričom ďalšie odvodové zaťaženie môže byť nemalé,“ konštatuje člen prezídia SKDP. Ako ďalej objasňuje, pokiaľ je však outsourcovaná iná činnosť ako vlastná činnosť konateľa spoločnosti bolo by vhodné stanoviť presné legislatívne hranice, kedy prekvalifikácia príjmu živnostníka na príjem zo závislej činnosti je alebo nie je možná.

Článok je krátený pre účely webu. Celý ho nájdete v časopise Zisk manažment.