Znamená to, že slabé stránky môžu byť len dočasné, pokiaľ si ich človek uvedomuje a permanentne pracuje na ich zlepšení.

Výnimočné silné stránky manažéra môžu na súčasnom trhu práce znamenať určitú konkurenčnú výhodu.

Za silné stránky osobnosti považujeme vo všeobecnosti všetko, v čom je človek výborný, excelentný alebo výnimočný. Naopak za slabé stránky sa označuje to, v čom je človek podpriemerný, prípadne takou danosťou vôbec nedisponuje. Niektorí manažéri sú napríklad výborní rečníci a majú fantastické komunikačné schopnosti, na druhej strane neoplývajú žiadnou schopnosťou riešiť krízové situácie a nedokážu prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Základným faktom na určenie silných a slabých stránok osobnosti človeka je, že každý z nás má svoje určité vrodené vlastnosti, zdedený charakter, nadobudnuté zručnosti a vedomosti a praxou a životom získané skúsenosti. Všetky uvedené charakteristiky človeka môžu byť jeho silnou, prípadne slabou stránkou. Záleží hlavne na tom, či nimi človek v prvom rade vôbec disponuje, potom do akej miery nimi disponuje a či existuje potenciál na ich prípadné rozvíjanie.

Silné stránky efektívneho top manažéra

Otázku týkajúcu sa profilu efektívneho top manažéra zodpovedal aj generálny riaditeľ jednej úspešnej slovenskej spoločnosti, ktorá na trhu pôsobí už od roku 1992, nasledovne:

„Dobrý top manažér by určite mal mať charizmu, musí byť empatický – schopný počúvať a naladiť sa na frekvenciu ostatných, jedine tak je človek schopný získať si ľudí na svoju stranu. Je potrebné mať sebadôveru – pokiaľ ju nemá, tak je veľmi ťažké sa vôbec pred kolektív postaviť a presvedčiť ho. Dobrý vodca musí mať analytické myslenie a tiež by mal dokázať predvídať a myslieť ‚krok dopredu‘. Ďalšie vlastnosti, ktorými by mal efektívny manažér disponovať sú: entuziazmus, kreativita a v neposlednom rade (hlavne pri dlhodobejších úlohách a projektoch) schopnosť oceniť druhých, aby ľudia, ktorí s ním pracujú, boli motivovaní. Dôležité je vedieť aj ostatných počúvať. Pokiaľ ide o skromnosť, možno, ale na druhej strane u sebavedomých ľudí sa skromnosť moc neprejaví, treba nájsť dobrú rovnováhu spomínaných vlastností.“

Silné a slabé stránky slovenských manažérov

Nasledovná tabuľka obsahuje vybrané vlastnosti, schopnosti a zručnosti (najčastejšie spomínané ako existujúce predispozície ideálneho a efektívneho top manažéra z pohľadu súčasných výskumov a štúdií o leadershipe) a ich reálny výskyt v podobe silnej alebo slabej stránky, prípadne priemeru, ktorý spolu so slabými stránkami vytvára priestor na zlepšenie takto označených schopností alebo vlastností.

  Slabá stránka Priemer Silná stránka
schopnosť predvídať   X  
odolnosť voči stresu   X  
prispôsobivosť   X  
sebadôvera     X
schopnosť riešiť konflikty   X  
schopnosť oceniť druhých X    
schopnosť priznať si chybu X    
entuziazmus   X  
zodpovednosť     X
profesionálna odbornosť     X
ochota znášať riziko   X  
kreativita   X  
skromnosť X    
komunikačné zručnosti   X  
vytrvalosť     X
Spracované podľa: pôvodný výskum z vlastnej dizertačnej práce

Najsilnejšie stránky slovenských manažérov

Z komplexného pohľadu sú najsilnejšími vlastnosťami a schopnosťami slovenských manažérov:

  • sebadôvera
  • zodpovednosť
  • profesionálna odbornosť
  • vytrvalosť

 

Sebadôvera (sebavedomie) je dôvera v seba samého, vo svoje vlastné sily a schopnosti. Jej existencia je nevyhnutným základom každého úspešného manažéra. Pokiaľ si človek neverí, len veľmi ťažko dokáže vôbec motivovať druhých ľudí a riadiť spoločnosť. Pri sebadôvere však treba mať na pamäti, že existujú aj jej krajné polohy – nízke alebo nadmerné sebavedomie, ktoré značia nevyrovnanú osobnosť a sú príčinou depresií u človeka.

Zodpovednosť ako schopnosť mať seriózny postoj k plneniu povinností a samozrejme aj niesť následky svojich činov a rozhodnutí je v prvom rade morálnou vlastnosťou každého človeka. Je úzko spojená so svedomím človeka a jeho morálnymi hodnotami. Zodpovednosť znamená uplatnenie slobodnej vôle, avšak nie bez rozmyslu a zváženia následkov, zodpovedné rozhodovanie nie je nikdy impulzívne a neuvážené. V manažmente je to nevyhnutná vlastnosť každého seriózneho manažéra, ktorý riadi spoločnosť, prípadne jej funkčné oblasti.

To, že medzi silné stránky slovenských manažérov patrí aj profesionálna odbornosť, je pozitívnym znakom toho, že manažéri sú aj odborníkmi v danej oblasti, ktorú riadia. Určitý stupeň odbornosti sa dosiahne v rámci vzdelávania, a to nielen školského, ale predovšetkým v rámci vzdelávania celoživotného. Pokiaľ chce byť niekto manažérom aj odborníkom na oblasť, ktorú riadi, je nevyhnutné intenzívne vzdelávanie a každodenná práca s informáciami. V dnešných turbulentných časoch sú práve včasné a aktuálne informácie podstatou úspechu riadenia podnikov.

Poslednou zo silných stránok je vytrvalosť, t. j. schopnosť vykonávať činnosti v dostatočnej dlhej dobe bez zníženia efektivity. Vytrvalosť je základom pre doťahovanie plánov a stratégií do úspešného konca. Je to odhodlanie, trpezlivosť a usilovnosť zároveň.

Najslabšie stránky slovenských manažérov

Za najslabšie stránky osobnosti slovenských manažérov boli označené:

  • skromnosť
  • schopnosť priznať si chybu
  • schopnosť oceniť druhých

Skromnosť ako osobná pokora, ktorú v rámci svojho výskumu vyzdvihol Jim Collins. Vo svojej knihe Z dobrého skvelé opisuje lídra 5. úrovne, ktorý buduje trvalú skvelosť prostredníctvom paradoxnej zmesi osobnej pokory a profesionálnej vôle. Ako príklad uvádza jedného z prezidentov Spojených štátov amerických, Abrahama Lincolna, ktorý nikdy nedovolil svojmu egu, aby sa postavilo do cesty jeho prvoradej ambície – vytvoriť trvalo skvelý národ. Bol to človek známy tým, že menoval do svojho kabinetu tie najlepšie osobnosti, okrem iného aj svojich rivalov. Dokázal si priznať chybu, poučiť sa z nej a ísť ďalej. Vytvoril tak kultúru učenia pri práci.

„Treba tri veci, aby ste niečo docielili: tvrdú prácu, vytrvalosť a zdravý rozum.“
Thomas A. Edison

Práve schopnosť priznať si chybu je ďalšia zo schopností, ktorú autori vyzdvihujú ako veľmi dôležitú z hľadiska napĺňania vodcovskej úlohy. Už spomínaný Collins vyzdvihuje u lídrov tzv. „pohľad do zrkadla“, ktorý s touto schopnosťou úzko súvisí.V podstate ide o to, že pri rozdeľovaní zodpovednosti za zlé výsledky sa treba v prvom rade pozrieť do zrkadla, priznať si chybu a nikdy neobviňovať ostatných ľudí alebo vonkajšie faktory.

V prípade dosiahnutých úspechov je potrebné, aby bol manažér schopný „pohľadu z okna“ – to znamená oceniť druhých ľudí a pochváliť ich jednotlivo za dosiahnutý skupinový úspech. Len ozajstný líder totiž vie, že úspech je vždy dosiahnutý skupinovou prácu a synergický efekt sa vytvára tak, že ľudia pod jeho vedením sú schopní pracovať ako tím.