V porovnaní s vlaňajškom je to o tri dni viac. V rámci únie sú na tom podobne Poliaci, Španieli a Íri. Najdlhšie na dane pre štát budú pracovať vo Francúzsku a Belgicku, najmenej v Rumunsku a Bulharsku.
Slovensko sa v počte odpracovaných dní na dane pre štát umiestnilo v rámci krajín Európskej únie na 11. priečke a je teda medzi krajinami s celkovo nižšou daňovou záťažou. Posun Dňa daňovej slobody však hovorí, že daňové zaťaženie stúpa. „Deň daňovej slobody ako objektívny a merateľný parameter tak potvrdzuje subjektívne pocity daňovníkov, ktorí toto zvyšujúce sa daňové zaťaženie reálne pociťujú na poklese svojich čistých príjmov,“ uviedla partnerka na oddelení daňového poradenstva spoločnosti Deloitte Ľubica Dumitrescu.
Podľa poradenskej firmy pritom daňová agenda predstavuje významnú záťaž pre podnikateľské subjekty. „Množstvo novelizácií daňových predpisov na ročnej báze spôsobuje, že je takmer nemožné sa v reálnom čase vysporiadať so všetkými nutnými zmenami. Nejde vždy len o naštudovanie si správneho daňového predpisu, ale o jeho zavedenie do praxe, čo častokrát vyžaduje zmenu informačných a účtovných systémov, a to vo veľmi krátkom čase," konštatuje Deloitte. Podľa firmy pritom množstvo zmien daňových predpisov, aj keď s dobrým úmyslom zákonodarcu, sa v praxi javí ako nesystémové a zaťažujúce a navyše často dobre neodrážajú skutočnú podnikateľskú realitu.
„Ak chce mať daňovník istotu, že spĺňa všetky zákonom dané požiadavky, musí zabezpečiť obrovské množstvo povinností, pričom mnohé z nich majú negatívny dopad na jeho vlastné podnikanie v podobe vysokých nákladov, a to často aj neočakávaných, keďže zmeny prichádzajú doslova na poslednú chvíľu," dodala Dumitrescu.
