Prezrádza to v rozhovore pre Zisk manažment Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska, ktorá vystúpila aj na nedávnej medzinárodnej konferencii SLOVAK RETAIL SUMMIT 2018.

Zatiaľ čo v Európskej únii je potravinársky priemysel najväčším výrobným odvetvím a zároveň je aj najväčším zamestnávateľom, u nás je podľa vás na „periférii záujmu“. Ktoré faktory na to najviac vplývajú? 

Daný stav je podľa môjho názoru spôsobený absenciou jasnej vízie budúcnosti našej krajiny. V programovom vyhlásení vlády SR je síce uvedené, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo sú strategickým odvetvím národnej ekonomiky, realita je však z pohľadu celkovej podpory tohto odvetvia úplne odlišná. Slovensko sa zameriava na získavanie veľkých investorov najmä v automobilovom priemysle, na čo je ochotná vyčleniť stovky miliónov eur vo forme štátnej pomoci. Pre odvetvie poľnohospodárstva a potravinárstva, ktoré je označené ako strategické, vyčlenila v roku 2018 štátnu pomoc len vo výške 1 milióna eur! Čo je dôsledkom tejto politiky? Obrovské regionálne rozdiely, vyľudňovanie vidieka, na druhej strane nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, čo musíme riešiť zahraničnými pracovníkmi a historicky najvyššie negatívne saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi výrobkami.

Vnímate stále nízky podiel slovenských potravinárskych výrobkov na pultoch maloobchodov, alebo v čom je najväčší problém za posledné roky?

Každoročne sledujeme podiel vystavenia slovenských výrobkov na pultoch v maloobchode. Od roku 2011, keď bol podiel tuzemských produktov na úrovni 50 %, sme klesli až na 37,2 % v roku 2017. Príčin je hneď niekoľko. Napríklad podpora slovenského potravinárskeho priemyslu, ale aj dotačná politika štátov EÚ. Na poľnohospodárstvo ide totiž až 40 % jej rozpočtu. V iných krajinách EÚ je podpora poľnohospodárstva formou dotácií oveľa vyššia, čo umožňuje zahraničným výrobcom potravín dovážať na Slovensko potraviny za ceny, ktorým naši potravinári dokážu len veľmi ťažko konkurovať. V neposlednom rade na túto situáciu vplýva aj celkové domáce legislatívne prostredie pre podnikateľov, ktoré sa zhoršuje a prináša im zvýšené náklady. Potravinári sú pritom pod veľkým tlakom ohľadom ceny zo strany predajcov potravín.

Ktoré opatrenia by boli v tomto prípade na prospech veci?

Potravinárom by výrazne pomohlo vyrovnanie dotačných podmienok v rámci krajín Európskej únie. Je to však dlhotrvajúci proces, ktorý neprinesie zmeny z roka na rok. Slovenská vláda by mala prijať konkrétne opatrenia pre potravinársky priemysel, napríklad úľavy na daniach a odvodoch či zvýhodnené úvery. Táto problematika predstavuje pre našu komoru jednu z priorít.

Vybrané obchody zavádzajú tzv. regionálne pulty s domácimi potravinami. Prinesie to požadovaný efekt?

Vnímame pozitívne akékoľvek aktivity, ktoré môžu pomôcť tuzemských potravinárom priniesť na pulty obchodov viac slovenských potravín. Treba však povedať, že regionálne pulty samy osebe výrazné zvýšenie podielu domácich výrobkov na pultoch obchodov neprinesú. Sú však vynikajúcim nástrojom, ako ľuďom ponúknuť potraviny vyrábané v ich lokalite a takto pomôcť najmä malým a stredným podnikateľom v potravinárstve.

Čo by bolo vhodné zlepšiť v tomto smere? 

Je nevyhnutné podporiť veľké potravinárske podniky, aj investície do potravinárskych odvetví, kde nie sú na tunajšom trhu spracovateľské kapacity, respektíve tam, kde výroba zaniká, a pomôcť stredným podnikom ďalej rozširovať výrobu. Žijeme v Európskej únii, a teda musíme rešpektovať zásadu voľného pohybu tovaru. Treba zabezpečiť, aby sa potravinárska výroba nepresúvala zo Slovenska do iných krajín, respektíve by sme sa mali rovnako ako pri automobilovom priemysle zamerať na to, aby sa známe značky vyrábali aj u nás. Potravinárska výroba totiž na seba viaže ostatné odvetvia, najmä poľnohospodárstvo, čiže zároveň by bolo podporené pestovanie ovocia, zeleniny či chov hospodárskych zvierat.

Vediete diskusie aj so samosprávami ohľadom podpory regiónov? Kde máme na Slovensku rezervy v praxi?

Pokiaľ chceme pomôcť tuzemskému potravinárskemu priemyslu, je potrebná zainteresovanosť všetkých subjektov, či už je to vláda, ministerstvá, ale aj predajcov a potravinárov. Oceňujeme, že našu komoru oslovujú aj obchodné reťazce, a organizujeme stretnutia ohľadom podpory výroby potravín na Slovensku. Požiadavky obchodu sú však definované jednoznačne: kvalita, množstvo a cena. Čo sa týka kvality, slovenské potraviny nemajú problém konkurovať tým dovezeným. Problémy vznikajú pri množstve. Ak majú potravinári investovať do nákupu nových technológií a výrobných liniek, potrebujú mať garantovanú návratnosť investícií. S niektorými reťazcami je možná dohoda o zásobovaní určitého regiónu, čo rozhodne môže pomôcť pri etablovaní sa malých a stredných výrobcov. Najväčší problém pre slovenských potravinárov je však konkurencieschopnosť, čo sa týka cien výrobkov.

Článok vyšiel v časopise Zisk manžement. Je krátený pre účely webu.