A: Meškanie s výplatou vo firme

Situácia: Firma nevypláca mzdu zamestnancom v riadnom termíne do 15. dňa v mesiaci, mešká 10 dní pravidelne. Ide o trestný čin?

Podmienkou trestnosti je nevyplatenie mzdy v deň splatnosti uvedených nárokov, a to za predpokladu, že páchateľ skutočne mal financie na ich výplatu. Pokiaľ ich preukázateľne nemal, nemôže byť trestne zodpovedný. Zároveň musí byť preukázané, že peniaze nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou. Vždy je potrebné to osobitne dokazovať. Vyplatenie mzdy po splatnosti možno hodnotiť len ako poľahčujúcu okolnosť, a to úmerne podľa dĺžky času, ktorý uplynul od uvedeného dňa do dňa vyplatenia nárokov. Pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného platí účinná ľútosť. Trestnosť zaniká aj vtedy, ak čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od jeho dokonania.

B: Nezaplatenie faktúry obchodnému partnerovi

Situácia: Obchodný partner nezaplatil inému faktúru, neplatia mu ostatní odberatelia. Kedy by to bol trestný čin a ako sa zariadiť?

Podľa Ústavy SR platí, že nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. To znamená, že za nezaplatenie faktúry podnikateľ nemôže byť trestnoprávne zodpovedný. Iná situácia však nastane, keď sa v prípadnom trestnom konaní preukáže, že podnikateľ už v čase objednávania tovaru alebo služby vedel, že tieto nedokáže zaplatiť. Úmyselné zavinenie je možné preukázať jeho dlhodobou platobnou neschopnosťou, neexistenciou financií alebo existenciou viacerých veriteľov, ktorých pohľadávky preukazujú, že podnikateľ nie je schopný uspokojovať ich nároky. Vtedy by sa konanie podnikateľa, ktorý nezaplatil faktúry, mohlo posudzovať ako trestný čin podvodu.

C: Dlhy podnikateľa voči poisťovniam

Situácia: Podnikateľ – fyzická osoba dlhuje na sociálnom i zdravotnom poistení, nemá peniaze. Môžu ho reálne odsúdiť?

Otázkou je, či podnikateľ disponoval potrebnou finančnou čiastkou v čase splatnosti poistného. Pokiaľ reálne nemal financie na úhradu poistného, nemohol sa dopustiť trestného činu nezaplatenia dane a poistného.  

D: Skrátenie dane živnostníka

Situácia: Živnostník si skrátil dane o 1 000 eur. Čo ak mu na to úrady prídu? Môže prejaviť účinnú ľútosť?

Skrátením dane o 1 000 eur sa živnostník dopustil trestného činu skrátenia dane a poistného. Za uvedený prečin mu hrozí trest odňatia slobody na jeden až päť rokov. Pokiaľ pred spáchaním skutku viedol riadny život, je dôvodné predpokladať, že mu trest bude podmienečne odložený, prípadne mu bude uložený napríklad peňažný trest. Účinná ľútosť sa na uvedený trestný čin môže uplatniť. Platí to vtedy, ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami.

E: Neoprávnené uplatnenie vratky DPH

Situácia: Eseročka si neoprávnene uplatnlla vratku DPH neoprávnene v sume milión eur. Štát jej ju vyplatil. Môže byť obvinená, alebo tiež môže prejaviť účinnú ľútosť?

Pri opísanom daňovom podvode je trestnoprávne zodpovedný konateľ spoločnosti, prípadne ako spolupáchatelia iné osoby, ktoré sa svojím aktívnym konaním pričinili o uplatnenie si nadmerného odpočtu. Pri trestnom čine daňového podvodu účinná ľútosť prípustná nie je.

F: Spreneverené peniaze firmy

Situácia: Účtovníčka spreneverila vo firme 3 000 eur. Môže uzavrieť zmier s firmou, alebo musí škodu uhradiť?

Pokiaľ poškodená organizácia nepodá podnet na začatie trestného stíhania orgánom činným v trestnom konaní, je možné vec vyriešiť náhradou škody. Či už pôjde o zaplatenie sumy 3 000 eur v celosti alebo na splátky, je vecou ich dohody. Ak sa poškodená firma obrátila na orgány činné v trestnom konaní alebo prokuratúru, začalo sa trestné stíhanie  a bolo vznesené obvinenie. Je len vecou prokurátora, či po splnení zákonných podmienok umožní obvinenej uzavrieť s poškodeným zmier. Predpokladom je, že ide o prečin. Ďalej obvinená musí vyhlásiť, že spáchala skutok, musí mu nahradiť škodu a zložiť na účet súdu alebo v prípravnom konaní na účet prokuratúry sumu určenú na všeobecne prospešné účely. Obvinený a poškodený s uzavretím zmieru musia súhlasiť. Prokurátor takýto zmier musí schváliť.