Prínosy a riziká novej hodvábnej cesty
Jeden z najkontroverznejších projektov súčasnosti na svete sa zrodil z iniciatívy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v roku 2013. O štyri roky neskôr, 14. mája 2017, sa v Pekingu zišli vrcholní predstavitelia 29 krajín, aby podpísali memorandum o vzniku tzv. Novej hodvábnej cesty – megaprojektu v celkovej plánovanej hodnote vyše 500 biliónov dolárov. V skratke by sa dal popísať ako strategický investičný plán na užšie ekonomické, obchodné, dopravné a dátové prepojenie Číny s Európou cez všetky zúčastnené krajiny Ázie a Afriky. Celkovo by sa do projektu malo zapojiť 60 až 100 krajín.
Prečo sa z čipovej krízy stáva trvalý problém?
Globálny nedostatok čipov, ktorý sa vlečie už druhý rok, otriasol elektronickým priemyslom až do jeho jadra. Tento problém výrazne oslabil schopnosť sveta vyrábať všetko od áut po spotrebný tovar a spôsobil zvýšenie cien. Čipový šok odhalil vážnu slabinu v rozvojových konceptoch stále viac sa digitalizujúcej spoločnosti – plánovačom a firemným stratégom ako keby uniklo, že dopyt po polovodičových komponentoch bude v časoch všadeprítomnej digitalizácie, zavádzania internetu vecí, elektromobilov a inteligentných komunikačných systémov (5G) exponenciálne rásť.
Štúrovská Smurfit Kappa Obaly je pripravená na nárast spotreby papierových obalov
Štúrovská firma je súčasťou skupiny Smurfit Kappa Group. V rámci tejto skupiny pochádza viac ako 93 % spotreby papiera, ktoré sú vyrábané v dcérskych papierniach. Skupinové zdroje sú stabilné a dlhodobo garantované, riziko zníženia kapacít dodávok nehrozí. Dopyt po obaloch od zákazníkov sa na trhu s obalmi zvyšuje, preto štúrovská spoločnosť systematicky navyšuje svoje kapacity výroby obalov už tretí rok za sebou investíciami vo výške 8 mil eur za posledné dva roky. Ďalšie, rovnako významné investície, sa chystajú pre realizáciu na koniec tohto roka. Tým, že zameranie cieľových trhov je len v stredoeurópskom priestore, hospodársky sa vojenský konflikt nedotkol slovenského závodu.
Bezpečnosť financií už dávno nie je iba vecou kvalitného trezoru
Pokiaľ ide o bezpečnosť údajov, žiadne odvetvie nie je viac ohrozené ako finančné služby. Banky, úverové družstvá a ďalšie finančné inštitúcie sa neustále radia medzi organizácie, na ktoré sa najviac zameriavajú kybernetické útoky. Prečo? Pretože tam sú doslova peniaze. Útočníci sa snažia získať prístup k informačným systémom a preniknúť do citlivých finančných informácií, ktoré potom môžu použiť na svoj vlastný peňažný zisk.
Súmrak peňazí pokračuje: vrátime sa k zlatu alebo nás ovládnu čipy?
Svet financií sa vyvíja rovnako turbulentne ako svet počítačových technológií. Dôvod je ten, že oba sú navzájom stále tesnejšie prepojené. Odkedy sa začalo rozvíjať používanie globálnych počítačových sietí, boli banky vždy medzi prvými záujemcami. Výsledkom je dnešný stav digitálneho bankovníctva, kde reálne peniaze v ich fyzickej podobe nahradili čísla v počítačoch. Ako je to možné? Aký to má vplyv na hodnotu peňazí? A aký vývoj prinesie v tomto smere ešte viac digitalizovaná spoločnosť? Zdá sa, že klasickým minciam a bankovkám už definitívne odzvonilo. Posun hodnôt z peňaženiek do počítačov má svoju logiku.
