Nedávno získala šéfka jednej firmy poriadne nepríjemnú skúsenosť. Rada podporuje snaživé a dynamické projekty. Členovia jej tímu sú výreční, spontánni a veľmi dynamickí. Len jedna členka tímu sa šéfke javila akási „bezfarebná“, na jej vkus bola málo iniciatívna. Keď jej to v rozhovore vytkla, kolegyňa si okamžite našla iné pracovné miesto v rámci koncernu.
A stalo sa to, čo by šéfka nikdy nepokladala za možné. Neprítomnosť kolegyne sa v útvare ihneď bolestivo prejavila. Zrazu prestali fungovať informačné kanály, podklady začali vykazovať chyby, pripravené predlohy prejavov pre vedenie spoločnosti sa vracali doškrtané a prešpikované pripomienkami a požiadavkami na zmenu.
Odídená kolegyňa vnášala do tímu také silné stránky, ktorých si ostatní neboli vôbec vedomí a aktuálne je ťažké ich nahradiť. Bola precízna v písaní rešerší, skvelá v zostavovaní podkladov, udržiavala a starala sa o vynikajúce kontakty vo vnútri i mimo koncernu. Šéfka si to však neuvedomovala. Bývalá kolegyňa bola tichým človekom a o svojich úspechoch a kontaktoch nezvykla hovoriť. Uprostred dynamických extrovertných členov tímu bola ako introvertná osobnosť v menšine – ako tichá menšina s obrovskou, ale prevažne neviditeľnou a nedocenenou efektivitou.
EXTROVERTI SÚ, ŽIAĽ, POVAŽOVANÍ ZA NORMU
V mnohých našich firmách sa dejú podobné veci. Výkon introvertov býva ich nadriadenými podceňovaný. Často platí, že ak zamestnanec chce byť za svoju prácu ocenený a robiť kariéru, musí vzbudzovať patričnú pozornosť: sebavedomo vystupovať, preukázať svoju kompetentnosť, prezentovať dosiahnuté výsledky a aktívne budovať sieť svojich kontaktov. Ako keby platilo, že úspech má len niekto, koho je neustále počuť. Ale úspech má viac tvárí – existuje aj v pokojnej ceste a tichej forme.
Problém vidím v tom, že v našej kultúre sme zameraní na extrovertné osobnosti. To, čo extroverti robia, čo majú radi a ako sa tvária, platí ako norma. Polovicu populácie však ale nemožno merať meradlom extrovertných, pretože sú introvertní.
A veľká časť z nich sa nikdy nebude biť do pŕs a okato prezentovať. Také správanie je introvertom neprirodzené. Nálepkami ako „ventilátor horúceho vzduchu“ alebo „plochá obrazovka“ podráždene reagujú na svojich extrovertných nadriadených, kolegov (ale často aj málo empatických trénerov a školiteľov), ktorým tiché komunikačné prednosti iba málo hovoria a ktorí sami uprednostňujú skôr ofenzívne predvádzanie sa.
NEUROFYZIOLOGICKÉ ROZDIELY INTROVERTOV A EXTROVERTOV
Intenzita elektrickej aktivity v určitých oblastiach mozgu introvertov a extrovertov sa odlišuje a dokonca nervové dráhy sú rozdielne dlhé. Preto introvertní ľudia reagujú o niečo pomalšie ako extroverti. Neurofyziologické rozdiely spôsobujú, že pre extrovertov je atraktívnou odmenou stimulácia, zatiaľ čo introverti oceňujú istotu a stálosť. To všetko má dôsledky: v komunikácii s ostatnými, v uprednostňovanom životnom štýle a, samozrejme, aj v spôsobe práce.
Pre manažérov to znamená, že by nemali introvertných a extrovertných spolupracovníkov merať rovnakým metrom. Tichí ľudia potrebujú na to, aby odviedli dobrú prácu, úplne iné podmienky ako ich extrovertní kolegovia. Majú iné silné stránky a rozvíjajú ich za iných okolností a v inom prostredí. Je prirodzene ťažké rozpoznať to. Pretože charakter moderných mítingov, pravidlá brainstormingu, očakávanie networkingu – to všetko je zamerané na extrovertov. Takmer všetky príručky sú určené práve na „tento druh“. O to dôležitejšie je, aby manažéri mali na pamäti: Čo môžem spraviť, aby som podporoval svojich introvertných kolegov? Čo naopak musím spraviť, aby tichí ľudia podali svoj najlepší výkon?
VETERNÉ KOLESO A AKUMULÁTOR
Ak si extroverti vyčerpajú svoje energetické rezervy, získavajú novú silu výmenou s inými – pri fungovaní s priateľmi, v bare s kolegami alebo návštevou nejakého podujatia. Introverti naproti tomu potrebujú na znovuzískanie energie pokoj.
Kým extroverta možno porovnať k veternému kolesu, ktoré získava energiu zo svojho okolia, introvert pripomína skôr akumulátor, pretože regeneruje sám, v pokoji a dostatočne dlho.
To neznamená, že extroverti sú živší ako introverti. Aktivita sa odohráva jednoducho v iných oblastiach – tam vonku a tu vo vnútri. Kde extroverti investujú do výmeny s okolím, introverti investujú svoju energiu do reflexie a učenia sa, aby vyhodnotili svoje pozorovania a pripravovali rozhodnutia, aby spomínali alebo vyriešili nejaký problém. Sú medzi nami mnohí extroverti, ktorí majú problémy v kontakte s inými. Tak isto sú introverti, ktorí veľmi radi a úspešne vychádzajú s ľuďmi. Je zaujímavé, že až 75 % tých najúspešnejších obchodníkov sú práve introverti, nie extroverti.
Introverti môžu práve tak úspešne presadzovať svoje záujmy, viesť prestížne projekty, dokážu iných motivovať, nadväzovať a prehlbovať kontakty či riešiť konflikty ako extroverti. Svoje ciele však dosahujú využívaním iných silných stránok – a musia zvládať iné prekážky ako extroverti. Introverti obvykle vedia počúvať a z informácií partnera vyfiltrujú jeho potreby. To, čo vyslovia, býva väčšinou výsledkom základného filtrovania myšlienok – tým pádom ich vyjadrenia mávajú hlavu aj pätu. Introvertom ide v komunikácii o hĺbku a o podstatu, väčšina z nich sa vie dobre koncentrovať a trvalo zostať pri veci.
10 SILNÝCH STRÁNOK INTROVERTOV
1. OBOZRETNOSŤ
Introvertní ľudia sa vyhýbajú dobrodružstvu. Počínajú si obozretne, sústredene pozorujú, preukazujú rešpekt, rozmýšľajú predtým, kým niečo povedia, nie sú dotieraví a dávkujú informácie o sebe.
Opačná stránka: strach, predpojatosť a neistota v styku s inými.
2. PODSTATA
Čerpajú z hĺbky vlastných skúseností, zdôrazňujú podstatu, sprostredkujú obsahy s hĺbkou, kvalitou a významom, vedú obsažné rozhovory.
Opačná stránka: detailnosť, množstvo podrobných informácií zabraňuje pohľadu na priority a celok.
3. KONCENTRÁCIA
Vedia sa sústrediť, nasmerovať svoju energiu cielene, zostávajú koncentrovaní na jednu vec, sú pozorní.
Opačná stránka: nadmerná stimulácia, preťaženie priveľkými alebo rýchlymi dojmami.
4. NAČÚVANIE
Vyfiltrujú z vyjadrení partnerov informácie, pozície a potreby, zvládajú dialóg.
Opačná stránka: pasivita, bez vlastných impulzov, stagnácia, škodlivé zotrvávanie.
5. POKOJ
Starajú sa o vnútorný pokoj ako základ pre koncentráciu, uvoľnenosť, jasnosť a podstatu.
Opačná stránka: útek, vyhýbanie sa situáciám a úlohám.
6. ANALYTICKÉ MYSLENIE
Plánujú a vytvárajú štruktúry, predvídajú v komplexných súvislostiach jednotlivých elementov a odvodzujú z toho systematicky informácie, ako aj pozície, riešenia a opatrenia pre seba.
Opačná stránka: prílišná intelektuálnosť, zanedbávanie svojho prežívania.
7. NEZÁVISLOSŤ
Vedia byť sami, sú nezávislí a samostatní, žijú vnútorne odpútaní od mienky iných a majú svoje vlastné princípy.
Opačná stránka: sebazapieranie, potláčanie alebo negatívne vyhodnocovanie introvertných znakov a potrieb.
8. VYTRVALOSŤ
Idú trpezlivo za vecou, aby dosiahli cieľ.
Opačná stránka: fixovanie, strnulosť v komunikácii.
9. PÍSANIE (NAMIESTO HOVORENIA)
Komunikujú radšej a lepšie písomne ako slovným prejavom.
Opačná stránka: vyhýbanie sa kontaktom, ľuďom.
10. SCHOPNOSŤ VCÍTENIA SA
Vedia sa vžiť do prežívania partnera, zažívajú menej konfliktov, sú pripravení robiť kompromisy a vedia diplomatický konať.
Opačná stránka: vyhýbanie sa konfliktu, poddávanie sa alebo uzatvorenie sa pri tlaku.
Nech introvertov akokoľvek študujeme, vždy sa prejaví jedno: introverti sú za stabilitu a solidaritu. Vytvárajú dôveru. To možno nie je sexy, udržuje to však systém a poskytuje istotu, etické princípy, vytrvalosť a svedomitosť ako protiváhu voči silným stránkam extrovertov, ako pripravenosť niesť riziko a rýchle rozhodovanie. Na finančných trhoch, v potravinárskom priemysle či v pilotnej kabíne lietadiel by bolo pre mnohých ľudí určite lepšie, keby posledné rozhodnutia boli vždy v rukách introvertov.
