Odborná porota aj tento rok vyberala spomedzi prihlásených projektov najlepšie projekty v niekoľkých kategóriách.

Počas troch dní sa vyše 100 spíkrov z viac ako 10 krajín venovalo množstvu súčasných tém, akými sú napríklad eGovernment, teda digitalizácia verejnej správy, inteligentné zdravotníctvo, verejné obstarávanie, Smart Cities či Smart Mobilita. ITAPA 2019 sa venovala aj citlivým otázkam. Digitálnej ekonomike sa v časoch globalizácie už nevyhneme, no spolu s množstvom výhod prináša aj otázniky. Týkajú sa napríklad toho, čo sa udeje v prípade, ak budú vybrané regióny profitovať z „digitálu“ výrazne viac ako iné. A pokračovať môžeme ďalej. Ako sa takáto situácia prejaví v sociálnych systémoch krajín? Spíkri sa zameriavali aj na politickú perspektívu digitálnej transformácie priemyslu naprieč Európou.

Čaká nás nové programové obdobie

Na kongrese ITAPA 2019 sa za jedným stolom stretli predstavitelia Úradu podpredsedu vlády SR pre informatizáciu a investície (ÚPVII), Európskej komisie, ako aj Slovenskej akadémie vied. Diskutovalo sa, ako sa zmenia eurofondy po roku 2021, prečo musíme v informatizácii doháňať Poľsko a Česko, ale aj o tom, či sme už nezmeškali šancu na efektívny eGovernment. Barbara Jermol Marcinčák, ktorá na kongrese ITAPA 2019 zastupovala Európsku komisiu, definovala novú eurofondovú politiku cez niekoľko princípov: menej byrokracie a papierov, stručnosť, ekologickosť,   sociálnosť – a to všetko s mottom „Európa pre všetkých“. Európska únia podľa jej slov potrebuje pracovať tak, aby jej ľudia rozumeli a aby jej verili. 

Podľa Ladislava Šimka, riaditeľa odboru prierezových priorít a hlavného gestora HP UR, naša krajina príležitosť na plnú digitalizáciu má, no nedarí sa jej ju efektívne využiť. Zatiaľ čo eurofondy na Slovensko prúdia vo veľkom a strategické dokumenty sú na expertnej úrovni, zlyhávame v praxi, teda pri samotnom zavádzaní zmien. Dôvodom je príliš komplexný systém pravidiel a kontrol či pomalé tempo kľúčového manažmentu a napokon neschopnosť rozhodnúť sa.

Práve „prioritizácia prioritizácie“ by mala byť kľúčom k rozhodnutiu, ktoré projekty naozaj potrebujeme, a uskutočniť ich. Richard Filčák zo Slovenskej akadémie vied však varuje, že kým Slovensko sa stále trápi s digitalizáciou, v ostatných členských krajinách EÚ ide o už dávno fungujúci systém. Môže sa tak veľmi ľahko stať, že EÚ nám ďalšie fondy jednoducho neposkytne a my na to zostaneme sami.

Digitalizácia verejných služieb

Tému strategického smerovania Slovenskej republiky v oblasti digitalizácie verejnej správy otvoril Richard Raši, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu. Najdôležitejším poznatkom je, že v digitalizácii rýchlo napredujeme, no plány sú ešte väčšie. 

„Bojujeme proti byrokracii. Podarilo sa nám odstrániť papierový výpis z obchodného a živnostenského registra, z listu vlastníctva a registra trestov. Od 1. septembra zmizli aj ďalšie výpisy, napríklad papierové potvrdenie o návšteve školy,“ vysvetľuje R. Raši. Podľa ÚPVII sa od zavedenia druhého antibyrokratického balíčka overilo až 7-tisíc študentov. Vydávanie papierových potvrdení je dlhodobo jednou z najväčších zaťaží pre úrady, no najmä pre ľudí. Očakáva sa, že v krátkom čase sa do virtuálnej podoby presunú všetky. V ďalšom balíčku by sa mali odstrániť papierové kópie rodného listu, sobášneho a úmrtného listu. Zaujímavým faktom je, že v roku 2018 občania predložili úradom 1,77 milióna kópií a za ich vyhotovenie zaplatili  133 170 eur.

Cieľ je jasný – vyvinúť a zaviesť moderný digitálny štát, v ktorom si úrady navzájom poskytujú údaje a nezaťažujú občanov. Zníženie byrokracie totiž nie je trendom len na Slovensku, ale aj v rámci jednotnej politiky Európskej únie. Na to, aby sme boli efektívni, však potrebujeme viac ako len financie, potrebujeme expertov. Koncepcia ľudských zdrojov v IT vo verejnej správe je strategickým plánom, ktorý by mal jednotlivým úradom na Slovensku pomôcť nielen získať odborníkov, ale aj umožniť im poskytnúť kariérny rast.

O téme digitalizácie priemyslu a verejného života hovoril aj Petr Očko, námestník ministra priemyslu a obchodu ČR. Susedné Česko so systematickou digitalizáciou už začalo, a to cez nový program Digitálne Česko. „Dôležitá je predovšetkým podpora vedy a výskumu – a to zďaleka nielen finančná – v rýchlo sa rozvíjajúcich technológiách, akými sú umelá inteligencia, HPC (supervýkonné počítače) alebo blockchain (dynamická kódovaná databáza). Toto je kľúčom pre našu budúcu konkurencieschopnosť. Je potrebné prepájať kapacity naprieč celým jednotným trhom EÚ,“ vysvetlil Očko.

O tom, že Slovensko ašpiruje na status jednej z najmodernejších krajín, svedčí aj fakt, že ÚPVII plánuje zriadenie bezplatných wifi zón v obciach. „Dnes už Slovensko splnilo ďalší medzinárodný záväzok, ktorým je pokrytie minimálne 50 % domácností internetom s rýchlosťou nad 100 megabitov do roku 2020,“ dodáva R. Raši. Ďalšie aktivity úradu sú zamerané aj na vytvorenie osobného mobilného ID, vývoj lietajúceho auta alebo dodávky špičkových leteckých simulátorov pre tréningy pilotov.

Názory sa líšia, no cesta je len jedna. „Musíme vytvoriť kritickú masu ľudí, avšak sme stále malá krajina a v niektorých oblastiach sa stane, že lídrami nebudeme. Malé krajiny sa však vedia adaptovať a transformovať oveľa rýchlejšie. Treba sa zamerať na potreby toho-ktorého štátu,“ zdôraznil Adrian Vyčítal z IPM Group. Práve nedostatok šikovných ľudí a nejasne určené ciele sú prekážkami, ktoré vraj Slovensko brzdia.

„Digitalizácia verejných služieb je dnes základom fungovania každého moderného štátu. Problémom je, že návrh a implementácia riešení je len prvým krokom. Stále nás však čaká vyriešiť otázky bezpečnosti, udržateľného financovania a hladkej spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom. Vyhliadky Slovenska sú v tomto ohľade pomerne optimistické, no stále nás čaká veľmi dlhá cesta,“ upozornil Pavol Frič zo spoločnosti DITEC, ktorá sa podieľa na IT riešeniach v tejto oblasti.

Dobrí sme v digitalizácii zdravotníctva

Elektronické zdraotníctvo eHealth  už prinieslo vyše 91 miliónov predpísaných eReceptov a 30 miliónov záznamov z vyšetrení zapísaných od januára 2018, kedy sa systém spustil. Dnes je do eZdravia pripojených vyše 70 % poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Elektronizácia zdravotníctva už teraz odbúrala množstvo povinností, ktoré sa týkajú zdravotných záznamov, receptov alebo poskytovania zdravotných informácií. V paneli s rovnomenným názvom sa na eHealth pozreli z pohľadu čísel zástupcovia Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI).

Podľa Jána Tomášika, riaditeľa sekcie produktového manažmentu NCZI, sa priemerných 3 – 6 návštev lekára ročne znížilo na jednu, šetriac tak 10 – 15 percent kapacity lekárov a iného zdravotníckeho personálu. „Ako veľmi úspešné hodnotíme dve kľúčové funkcionality systému eZdravie, a to eRecept a eVyšetrenie,“ zhodnotil J. Tomášik.

Generálna riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, Miriam Lapuníková, o systéme, ktorý využívajú posledných pár rokov, hovorí: „Zo všetkých dát pripravujeme ukazovatele výkonnosti, ktoré pravidelne dávame všetkým našim lekárom a odborným pracovníkom, aby mali okamžitú spätnú väzbu k svojej práci.“ Zároveň však dodáva, že stále existuje priestor na zlepšenie, najmä v tom, ako získanú spätnú väzbu premeniť na zmeny k lepšiemu.

IT a kyberbezpečnosť

Technológie rapídne prenikajú do bežného života a neprinášajú len výhody. Kybernetické útoky a hybridná vojna predstavujú veľkú výzvu. Štáty dnes totiž nevedia tieto útoky predvídať, nevedia, od koho prídu a ani kam budú namierené. „To, čo dnes vidíme na svetovej úrovni, môže mnohých vystrašiť. Kybernetické útoky neprichádzajú len od počítačových maniakov a zločincov, ale aj od politických skupín a štátov – všetky tieto subjekty sú silno motivované a majú k dispozícii bohaté prostriedky. Kybernetické útoky môžu prísť odkiaľkoľvek a byť namierené proti komukoľvek. Nástroje sa stali zbraňami: každé elektronické zariadenie môže byť zneužité na útok. Stávky sú vysoké, nie je to len o ochrane našich počítačov a údajov v nich, no aj o bezpečnosti celej spoločnosti,“ vysvetlil Vladimir Radunović z DiploFoundation, ktorý vystúpil v rámci témy Kybernetická bezpečnosť – budovanie bezpečného štátu.

Informácie sú pritom dnes často tým najcennejším, čo firmy majú. „Základom je, aby si firma stanovila, čo chce chrániť. Preto si musí zodpovedať päť otázok: aké údaje považuje za citlivé, jednak z pohľadu regulácií i svojich potrieb, kde má tieto dáta uložené, kto s nimi manipuluje, čo ich ohrozuje a ako s nimi chce pracovať,“ povedal Michal Sekula, odborník na bezpečnosť v spoločnosti Atos IT Solutions and Services. 

Hovorí sa, že Slováci sa o moderné technológie, ktoré dnes využívajú, dostatočne nezaslúžili. Odráža sa to aj na fakte, že v oblasti kybernetickej bezpečnosti máme pripravenú jedine legislatívu. Chýbajú nám opäť ľudské zdroje, skúsenosti a efektívna spolupráca medzi súkromným a verejným sektorom.

V rámci panelov venovaným kyberbezpečnosti sa predstavili aj experti zo zahraničia. Yosi Aviram z Národného kybernetického úradu v Izraeli upriamil pozornosť na finančné dosahy kybernetického zločinu. Priemerné náklady na nápravu dôsledkov jedného kybernetického útoku sú dnes na úrovni 13 miliónov dolárov.

Väčšina spíkrov a diskutujúcich sa zhodla, že dôležitosť kybernetickej bezpečnosti zásadne narástla. „Celosvetovo sú kybernetické útoky považované za štvrtú najväčšiu globálnu hrozbu, avšak z pohľadu hrozieb, ktoré sú spôsobené priamo človekom, je to hrozba číslo jeden,“ upozorňuje Andrej Aleksiev zo spoločnosti Check Point.

Jedinou istotou pre nás v tejto oblasti je to, že kybernetické riziká sa týkajú každého a ich dynamika sa mení obrovskou rýchlosťou. Je potrebné bezpodmienečne zvýšiť všeobecné povedomie ľudí o tom, čo majú a nemajú robiť v kybernetickom priestore. „Máme ambíciu vyvracať mýty o 5G a kyberbezpečnosti,“ uviedol Rafał Jaczyński, zástupca spoločnosti Huawei, ktorá je globálnym lídrom v 5G sieťach. Podľa jeho slov je predovšetkým dôležité pochopiť, čo skutočne prinesie 5G. Nová generácia mobilných sietí prinesie popri vysokých rýchlostiach aj ďalšie dôležité vylepšenia a reaguje na rastúce nároky používateľov na prenos dát v mobilných sieťach.

Budúce výzvy digitalizácie

Bude mať zavádzanie nových technológií, automatizácia a umelá inteligencia vplyv na trh práce budúcnosti? „Budúcnosť práce je v našich rukách a bude do veľkej miery závisieť od politických rozhodnutí krajín. Od týchto rozhodnutí, našej schopnosti využiť potenciál bezprecedentných digitálnych a technologických zmien a schopnosti vyrovnávať sa s prekážkami závisí, či uspejeme alebo zlyháme,“ zdôraznil popredný ekonóm OECD Andrew Green. 

A keďže tieto rozhodnutia ležia na pleciach budúcej vlády, priestor na kongrese ITAPA 2019 dostali aj predstavitelia politických strán. Richard Sulík (SaS) chce hlavne obmedziť duplicity, zjednodušiť procesy, používať overené riešenia a strážiť efektivitu. „Prestaňme digitalizovať metódou ‚snívajte s nami‘,“ dodáva. Michal Truban (Progresívne Slovensko) zdôrazňuje, že digitalizácia je len nástroj a nie cieľ. Za kľúčové považuje silný „leadership a ownership“, ochranu hodnoty pre občana a štátny aparát postavený na kvalitných dátach.

Alojz Hlina (KDH) je zástancom hesla „vyhrávať by mali tí najlepší“, ktoré by rád videl vo všetkých verejných obstarávaniach. Prioritami pre Mareka Antala (Za ľudí) sú: bezpečnosť, smart riešenia a kvalitné dáta, eZdravie, zjednodušenie podnikania, zoštíhlenie a zefektívnenie verejnej správy cez digitalizáciu. Podľa Eduarda Hegera (OĽANO) úspech digitalizácie stojí na férovej súťaži, kvalitných ľudských zdrojoch a jasných procesoch: „Štát má komunikovať so mnou a nie ja s ním.“

Cena ITAPA 2019

ITAPA 2019 nie je len o expertoch, paneloch a odborných diskusiách. Na slávnostnom galavečere boli udelené ceny za najlepšie projekty v troch hlavných kategóriách. Víťazom Ceny ITAPA 2019 v kategórii Najlepší projekt digitalizácie spoločnosti Slovenska získal projekt eZdravie od konzorcia firiem Asseco a Beset, LeikTec, LYNX, NESS Slovensko. Zadávateľom bolo Národné centrum zdravotníckych informácií. Projekt umožnil vytvorenie bezpapierového zdravotníctva, a to zdieľaním receptu, elektronickej lekárskej správy a pacientskeho sumáru bez toho, aby musel pacient doručiť papierovú verziu osobne svojmu všeobecnému lekárovi.

Na druhom mieste sa umiestnil projekt Elektronizácia potvrdení o návšteve školy, za ktorého riešením stojí spoločnosť DITEC na základe zadania od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII). Cieľ projektu je jasný už z názvu, potvrdenia o návšteve školy už viac nie je potrebné predkladať úradom na papieri.

Tretie miesto získal projekt Zelená nafta 2019+. Riešiteľom je Atos IT Solutions and Services na základe zadania od Pôdohospodárskej platobnej agentúry a ÚPVII. Projekt elektronicky integroval 8 potvrdení, ktoré predtým žiadatelia museli predkladať pri žiadosti o štátnu dotáciu na zelenú naftu. Celý proces sa tak skrátil na približne 10 minút. 

Čestné uznanie poroty získal projekt Lepšia obec od spoločnosti Resco. Jeho cieľom bolo zmeniť fungovanie obcí tak, aby si získali priazeň svojich obyvateľov. Umožňuje ľahké a rýchle vyriešenie podnetov, oznamov, zlepšuje aj komunikáciu s občanmi a úradníkmi.

Okrem uvedenej kategórie boli na slávnostnom galavečere udelené aj ďalšie ocenenia:

  • Najinovatívnejší projekt v oblasti verejnej správy, životného prostredia alebo vedy a výskumu – SINO CLOUDclient od spoločnosti SINO.
  • Najlepší projekt vzdelávania v IT alebo pre IT – Virtuálna anatómia od spoločnosti Virtuale Medicine.
  • Cena Rádia Slovensko – projekt Inteligentná doprava v Žiline, ktorého zadávateľom je mesto Žilina a riešiteľom spoločnosť ALAM. Systém umožňuje „podržať“ zelenú na križovatke, keď vozidlo MHD mešká, alebo prepne na červenú, keď ide skôr.
  • DITEC Opportunity Award For IT Young Ladies – táto špeciálna cena bola udelená po prvý raz, je určená pre mladé ženy so záujmom o IT a mohli ju získať za esej na tému „Prečo ma baví IT?“. Porotu najviac zaujalo spracovanie témy študentkou Gymnázia Ladislava Sáru v Bratislave Glóriou Grófovou.