TOP slovenský bankár Imrich Béreš však bilancuje svoj život ešte ako činorodý zrelý muž. Autobiografiu Keď život skúša napísal spoločne s Táňou Veselou, novinárkou a šéfredaktorkou.

Imrich Béreš zostal napriek tomu šťastným človekom. Azda preto, lebo sa vlastnú bolesť vždy pokúšal premeniť na radosť iných. Smrť účinkovala v jeho okolí akosi pričasto, no nezlomila ho. Po každej jej bezohľadnej návšteve našiel silu znova sa usmievať. A pomáhať druhým. Nie preto, že na to mal, ale preto, že v sebe vždy nosil to, čo doňho vštepili rodičia: V živote sa netreba pozerať len na seba, ale aj okolo seba.

A presne o tom je jeho autobiografia Keď život skúša, v ktorej sa zameral hlavne na svoje tri piliere: bankovníctvo, politika a folklór. Venuje sa aj súkromnému životu, v ktorom ho postretli obrovské tragédie, no dokázal sa pozviechať. Pretože keď život skúša, musíte byť pripravený zvládnuť to. Len tak dokážete napredovať...

„Imrich Béreš bol pre mňa skutočnou oporou počas zahraničných či domácich ciest,“ povedal o ňom bývalý prezident SR Michal Kováč. „Vždy boli spoľahlivo a kvalitne zorganizované. Bol zároveň motorom pri rozširovaní aktivít Kancelárie prezidenta republiky SR v regiónoch Slovenska, čo umožnilo bližší kontakt s ľuďmi vo všetkých kútoch krajiny.“

„Mrzí ma, že povolanie bankár sa v súčasnosti – aj na základe predchádzajúcej finančnej krízy – berie takmer za zločin,“ píše Imrich Béreš v knihe Keď život skúša.

„Bankári sa stali nepriateľom spoločnosti číslo jeden. Rád sa do nich zadrapí ktokoľvek, ale najmä politici, ktorí vôbec nie sú bez viny v prípade vzniku krízy. Lebo práve Clintonova administratíva oddelila investičné bankovníctvo od bankového dohľadu v USA. Svojím krokom popustila opraty a absolútne uvoľnila trh. Mnohí z toho profitovali a vytvárali pseudoinvestičné možnosti, ktoré vôbec neboli investičnými možnosťami. Boli skôr podvodmi. Clintonova administratíva urobila aj to, že uvoľnila pomer výšky poskytnutého úveru k oceneniu nehnuteľností v prospech klienta tak, že nehnuteľnosti sa nadhodnocovali a na už aj tak virtuálnu cenu mohli banky poskytovať ešte vyššie úvery, aby sa ceny nehnuteľností ešte viac nadhodnotili. Vznikla bublina, ktorá praskla a začala sa finančno-ekonomická kríza.“