Nanešťastie pod vplyvom stresu sa u ľudí objavujú rôzne ochorenia, no snáď najzávažnejším sú kardiovaskulárne ochorenia. Fajčenie a nezdravé stravovanie patria medzi najčastejšie príčiny srdcových ochorení, ale stres je významným nepriamym faktorom.
V stresovej situácii vysiela mozog do tela signály, ktoré nás majú pripraviť na záťaž spojenú s bojom alebo s útekom. Náš organizmus sa snaží dostať živiny do svalov a orgánov, čím sa nám pri strese zvyšuje krvný tlak. Ak stres pôsobí dlhodobo, nahromadená energia, ktorá sa nezužitkuje má negatívny vplyv na naše srdce. Vysoký krvný tlak je spojený s vývojom artériosklerózy, ktorá má za následok zúženie či vápenatenie tepien a ciev.
Dôležité je si samozrejme vybudovať zdravú odolnosť voči stresu a tak eliminovať alebo oddialiť kardiovaskulárne ochorenie. Taktiež netreba zanedbávať starostlivosť o cievy. Základom je strava bohatá na omega 3 mastné kyseliny, no zároveň veľmi populárny enzým nattokináza, nazývaný aj ako „klenot medzi enzýmami“. Tento enzým zlepšuje prietok krvi v cievach, znižuje tlak, prispieva k rozpusteniu cievnych zrazenín a priaznivo ovplyvňuje riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení.
Nattokináza je enzým izolovaný z tradičnej japonskej fermentovanej sóje Natto. Tento enzým je čisto prírodného charakteru a v Japonsku sa používa už vyše 2000 rokov v tradičnej ľudovej medicíne. Má neuroprotektívne vlastnosti – pozitívne pôsobí na nervovú sústavu, chráni mozgové bunky a zvyšuje prekrvenie mozgových ciev. Taktiež slúži aj ako prevencia pred tzv. economy class syndrom – ide o riziko vzniku trombózy v dôsledku dlhých a častých letov lietadlom.
Veľkým pomocníkom v stresových situáciách je dýchanie. Väčšina ľudí dýcha plytko a úzkostlivo. Hlboké, pomalé a plné nádychy vplývajú na resetovanie stresovej reakcie, pretože relaxačné nervy prechádzajú cez našu bránicu a sú aktivované s každým hlbokým nádychom.
Taktiež je dôležité si uvedomiť, že do stresu nás nedostávajú rôzne situácie, ale to ako na ne reagujeme. Preto netreba zabúdať, že dobré zvládanie stresu závisí z 10% na našom správaní a z 90 % na našom spôsobe myslenia.
