Spotreba je však to posledné, čo by nás malo trápiť. Spotreba je z pohľadu ekonomického vesmíru entropia. Nepotrebujete študovať podmienky jej fungovania. Deje sa len tak, sama od seba. Spotrebovať nie je zložité. Aj v stredoveku mali ľudia rovnaké schopnosti spotrebovávať, ako majú dnes. Koniec koncov, štúdiom spotreby sa už dnes zaoberajú státisíce ľudí. Podnikateľov - producentov, ktorí sa snažia zistiť, čo spotrebiteľom chýba.

Problém vhodný študovania a výskumu je skôr opačná strana – výroba. Ľudia v stredoveku nedokázali vyrobiť toľko ako my dnes. V tom je hlavný rozdiel medzi Európou dnes a Európou pred 1000 rokmi – v schopnosti vyrábať.

Výrobe sa darí v nejakých podmienkach - v skratke ich môžeme nazvať inštitúcie kapitalizmu. Dobre definované súkromné vlastníctvo, ktoré je zárukou toho, že keď niečo vyprodukujete, tak z toho aj uvidíte ovocie. Zdravé peniaze, prostredníctvom ktorých môžete kalkulovať x rokov dopredu a nepokazia sa vám v peňaženke skrz infláciu. A kvalitné súdy, ktoré zabezpečia prístup k spravodlivosti, keď sa objavia konflikty. To je tajomstvo, čo stálo za prudkým ekonomickým rastom západného sveta v posledných storočiach. Nie spotrebná mánia. Tá môže prísť až potom.

Naopak výrobe sa nedarí v podmienkach, kde vyššie popísané inštitúcie absentujú. V skratke môžeme tieto podmienky nazvať socializmus, feudalizmus, či kronyzmus - spoločnosť zaťažená ťarchou štátnych intervencií a protekcionizmu. Tu nepomôžu ani najodhodlanejší spotrebitelia. Jednoducho nie je čo spotrebovávať.

Problém výroby a spotreby nie je preto problémom sliepky a vajca. Či bola skôr spotreba alebo výroba sa dá ľahko testovať. Skúste najskôr napiecť a potom hodovať. A potom to skúste naopak. Bez práce nie sú koláče.

Pôvodne vyšlo na INESS