Americká spoločnosť čelí neustálemu rastu nákladov na zdravotné poistenie, ktoré je v prípade korporácií nakupované väčšinou zamestnávateľom ako kolektívny produkt. Ročný náklad rodinného poistenia pre jedného zamestnanca môže hravo prekročiť 20 000 dolárov. Zdravotnícky sektor v USA dosahuje podiel zhruba 18% z Americkej ekonomiky a predstavuje trh s veľkosťou zhruba 3,5 bilióna dolárov. Hoci ukončenie Haven mnohých pozorovateľov sklamalo, záujem svetových tech a retailových gigantov o zdravotníctvo to nezmenšilo. Komentátori sa zhodujú, že hlavný problém Havenu bol v koordinácii troch zakladateľských spoločností, nie v ich nezáujme. Spoločnosti sa preto dohodli, že v rozvíjaní nových nápadov budú pokračovať samostatne.

Google má výskumnú spoločnosť Verily, ktorá sa venuje zdravotným otázkam a šéfuje jej kardiologička Jessica Mega. Vic Gundotra, opäť kardiológ a bývalý viceprezident Google, sa v roku 2016 stal šéfom spoločnosti Alivecor, ktorá vyvíja softvérové a hardvérové medicínske nadstavby pre mobilné zariadenia. Diagnostický počítač Watson od IBM môžete stretnúť už aj na Slovensku. Facebook sa zase snaží dohodnúť s veľkými americkými nemocnicami na zdieľaní medicínskych dát a prekvapenie, aj jeho medicínskemu výskumnému tímu šéfuje kardiológ Freddy Abnousi. Presila kardiológov nie je náhodná – srdcovocievne ochorenia hrajú naďalej prím v chorobopisoch občanov vyspelých štátov a vyžadujú si komplexné riešenia, nie zázračnú pilulku.

Výzvy zdravotníctva však nie sú len v diagnostike a liečbe, ale aj v manažmente pacienta, práci s dátami, či v priestorovej a samozrejme v neposlednom rade finančnej dostupnosti.  Preto vidíme celý mix riešení. Na jednej strane sú hi-tech riešenia ako umelá inteligencia na vyhodnocovanie dát (napríklad zo smart hodiniek) či chirurgické roboty. Na druhej strane v zdravotníctve investujú aj spoločnosti ako Walmart, ktoré prichádzajú s cenovo dostupnou starostlivosťou priamo v komunitách, napríklad v podobe kliník priamo v supermarketoch. Mimochodom, kým Slovensko sa aj v máji borí v chaose registrácií, pomotaných dátumov a cestovania stoviek kilometrov za vakcínou, Američania sa môžu bez objednania zaočkovať proti Covid 19 v 5100 pobočkách obchodov Walmart, popri tom ako nakupujú toaletný papier a Pepsi. Podobne je to možné v 8300 pobočkách drogérii CVS.

Veľa kapitálu a zdravotníctvo otvorené biznisu robí z USA prirodzené svetové epicentrum inovácii. Ale ani v Amerike nie je všetkým nápadom na ružiach ustlané. Zdravotníctvo je tam silne regulované, spolitizované a ovládané extrémne silnými záujmovými skupinami. Zaujímavý vývoj môžeme preto hľadať aj inde. Napríklad v takej Indii.

Doktor Devi Shetty je vo svete srdcových ochorení legendou a v Indii získal prezývku Bypasswale Baba, niečo ako “svätec rozdávajúci bypass”. Nielen preto, že vykonal cez 15 000 operácii srdca, takže by vám bypass vedel spraviť potme paličkou od nanuku. Ale najmä preto, že spravil starostlivosť oveľa dostupnejšiu pre stámilióny chudobných Indov. Osobný lekár Matky Terezy (áno, aj to má na svojom konte...)  založil pred vyše 20 rokmi sieť nemocníc  Narayana Hrudyalaya („chrám srdca“, dnes už menej poetické Narayana Health). Bypass v týchto nemocniciach stojí menej ako 2000 dolárov (s dlhodobým cieľom stlačiť cenu pod 1000 dolárov), pričom kvalitatívne ukazovatele (napr. mortalita do 30 dní od operácie) sú rovnaké, alebo lepšie ako je priemer v USA, kde podobná operácia stojí okolo 100 000 dolárov. Sieť ponúka „klubové karty“ s výhodami, či denné dynamické oceňovanie (podľa aktuálnej vyťaženosti a finančných výsledkov), takže k operácii majú šancu dostať sa aj pacienti s menším obnosom peňazí, či dokonca zadarmo. Údajne až 60% pacientov platí nižšie ceny ako je v cenníku.

Tento „zázrak“ dosiahol aplikovaním starých dobrých princípov Henryho Forda na výrobu v medicíne. Budovy sú navrhnuté úsporne (lacné pozemky, nízka energetická náročnosť) a účelne. Kľúčom je však workflow. Nemocnica má niekoľko desiatok chirurgov, operuje sa od 6 ráno do 10 večer. Pacientov rozrábajú mladší lekári, skúsenejší prichádzajú len na kľúčovú časť operácie, následne sa presúvajú k ďalšiemu stolu. Vďaka tomu najdrahší lekári vykonajú za deň zhruba 4-krát viac zákrokov ako v USA. To predstavuje nielen finančnú úsporu, ale aj cestu k rýchlemu rastu mladých lekárov. Rodina pacienta je motivovaná k aktívnemu sa zapojeniu do ošetrovateľskej starostlivosti po operácii, čo odľahčuje nemocnicu. Od všetkých pacientov sú zbierané živé dáta zo všetkých nemocníc do centrálneho IT systému. Tie slúžia tak k okamžitému zásahu, ak sa pacientovi na lôžku pohorší, ale zároveň s pomocou umelej inteligencie a obrovskej dátovej bázy (sieť má 2,5 milióna pacientov ročne) umožňujú aj odhadnúť výskyt komplikácií v budúcnosti. Narayana má okrem toho aj 800 centier telemedicíny a mobilné stanice navštevujúce vidiecke komunity. A teraz pozor – Narayana Health je štandardná akciová spoločnosť, ktorej akcie si môžete kúpiť na indickej burze. Dostupnejšia zdravotná starostlivosť je biznis, ktorý funguje.

Čo majú všetky tieto príbehy spoločné? Orientujú sa na výsledok v podobe vyššieho uspokojenia potrieb zákazníka-pacienta. A na dosiahnutie tohto cieľa používajú biznisové princípy – trhové objavovanie,  finančné plánovanie, indikátory výkonnosti, spätnú väzbu od zákazníka, súkromný kapitál... Tie isté princípy, ktoré z kedysi luxusných spotrebiteľských statkov ako sú autá, mobilné telefóny, let lietadlom či návšteva reštaurácie spravili bežné záležitosti. Vo svete s prudko rastúcim dopytom po zdravotníckych službách budú prepotrebné nielen inovácie v liekoch alebo medicínskych postupoch, ale aj „spotrebiteľská revolúcia“ – inovácie v spôsoboch výroby, financovania a poskytovania služieb a tovarov. Lenže takáto zmena je možná len v sektoroch, ktoré sú orientované na pacienta ako spotrebiteľa a nie pacienta - voliča. Podarí sa to?